|
THE ARTIST |
THE ARTIST |
Nachádzame sa v zákulisí premiéry nového filmu štúdia Kinograph. Producent s cigarou v ústach a blond herečka netrpezlivo očakávajú reakciu publika. Dnu vchádza vysmiaty gentleman vo fraku, s dokonale upravenými fúzikmi. Nie je to nikto iný než slávny George Valentin, hviezda práve premietaného špionážneho trileru Ruská aféra. Padá opona a Valentin sa naposledy opája aplauzom publika.
Je totiž rok 1927, pár mesiacov pred premiérou Džezového speváka, prvého zvukového filmu. Nastal čas, kedy mnohé nemé tváre upadli do zabudnutia.
Na začiatok je preto dobré upozorniť, že ide o skutočne nemý a čiernobiely film (nakrútený vo formáte 1.37 : 1). Už len fakt, že niekto dokázal vo svete posadnutom 3D nakrútiť úspešný nemý film, je čin hodný uznania. Pretože okrem pár známych hercov je Artist stále dielom neznámeho režiséra. Michela Hazanaviciusa predtým za hranicami Francúzka poznal len málokto (špionážne filmy OSS 117:Cairo, Nest of Spies ) a rovnako je tomu aj s predstaviteľmi oboch hlavných úloh: Jeanom Dujardinom a Bérénice Bejo. Stačil šikovný nápad a razom sa z nich stala filmová senzácia.
Artist je filmom o vzostupe a páde. Ponúka klasický tragikomický príbeh o konci jednej kariéry a vzostupe druhej. Nenáročný, ba až priamočiary dej ostáva najdiskutovanejším (a asi jediným) „problémom“ filmu. Avšak Artist je tiež príbehom lásky. Nie hocijakej, zo všetkého najviac je vyznaním lásky k filmu. Je síce nakrútený ako nemý, vernosť dobovým konvenciám je však diskutabilná. Hazanavicius v mnohých rozhovoroch spomínal, že jeho snahou nebolo citovať len nemé filmy. Režisér teda nezapiera i inšpiráciu Hollywoodom 50-tych rokov, dielami Billyho Wildera a Alfreda Hitchcocka
Veľa kritikov poukazuje na prílišnú podobnosť s inými filmami o nástupe zvuku. I menej skúsený divák rozpozná podobnosť so slávnym muzikálom Spievanie v daždi (alebo paralela s filmom Zrodila sa hviezda). Artist je kinematografické potešenie pre pravých cinefilov. Môžeme v ňom nájsť viaceré odkazy na Občana Kanea a Sunset Boulevard. Znalec nemého filmu zas objaví citácie – 7th Heaven F. Borzageho, Murnaovho Východu slnka, Fairbanksovho Zorra pomstiteľa, či prvého filmu Gilberta a Garbo Telo a diabol. Možností je veľa. I tu platí pravidlo – zážitok z filmu sa zvyšuje úmerne s tým, koľko odkazov divák rozpozná.
|
|
Podkladom pre film sa stal príbeh Johna Gilberta a Grety Garbo. Artist sa inšpiroval legendou o páde Gilberta a o snahe Garbo navrátiť mu stratenú kariéru. Je o smutnom osude viacerých hviezd nemej éry, ktoré sa nedokázali preniesť cez boom „talkies“.
Je jasné, že Artist nie je jediným filmom o padlých hviezdach nemého filmu. Je však výnimočný tým, že sa nenechal zastrašiť diktátom zvuku a moderných technológii a rozhodol sa svoj príbeh prerozprávať bez zbytočných slov.
A Hazanavicius nepotrebuje slová. Má dostatočný repertoár zaujímavých tvárí a originálnych nápadov, na to aby očaril i menej cinefilného diváka.
Jean Dujardin svoju postavu nehrá, on ju doslova žije. Jeho George Valentin je stelesnením pravej hviezdy nemého filmu – má v sebe čosi z Johna Gilberta, Douglasa Fairbanksa a i Rudolpha Valentina. V jednom momente hádže tragické pohľady ako Gilbert, inokedy zas v štýle Faibanksa zachraňuje Napoleona pred výtržníkmi v krčme. A keď sa len tak prechádza, je ako tulák Charlie stále nasledovaný malým psíkom (Jack Russell teriér - tradične najrozkošnejší psík Hollywoodu). Neostáva len ich napodobeninou, Dujardin prináša do filmu neodolateľnú charizmu a je bezpochyby jednou z najsilnejších stránok filmu.
|
|
Režisérovi išlo najmä o zobrazenie hereckých stereotypov nemého filmu. Postavy sú im zároveň poctou a aj karikatúrou. John Goodman si úlohu prezidenta Kinograph Studios priam vychutnáva. A Bérénice Bejo je ako vychádzajúca hviezdička Peppy Miller roztomilá. Očariť diváka zvláda bez problémov.
Avšak jedinečnosť filmu spočíva v jeho originálnom prevedení. Hazanavicius potvrdzuje, že dokáže bez problémov rozprávať obrazom. Ostáva verný formálnym prostriedkom nemého filmu a vie ich skvele využiť - dvoj-expozicia, rámovanie obrazu, naklonená kamera, tónovanie obrazu, expresívnosť herectva. Charakterizovať jeho réžiu ako podarený retro-štýl by bola nadávka.
A ak divák pristúpi na jeho hru s kinematografickým médiom má postarané o pozoruhodný filmový zážitok. Zaujímavá je taktiež práca s textom a medzitulkami – tie sú často v kontrastne s dianím na plátne. George odmieta prijať zvukový film. Každý naňho tlačí aby rozprával. Jeho "Neprehovorím!" rezonuje celým filmom a originálne dokresľuje tragickosť postavy. A presne v takýchto detailoch je najväčšia sila filmu.
Rovnako dobre fungujú aj vizuálne gagy, parodujúce teatrálnosť nemého filmu, bez toho aby iba zosmiešňovali (scéna kedy George a Peppy opakovanie prerušujú narúcanie je jednou z najpôsobivejších scén vôbec). A je až banálne vyzdvihovať skvelú hudbu Ludovica Bourceho. Podstatnejšia je snaha tvorcov o experimentovanie zo zvukom, napr. nápad ozvučiť predmet, ktorý vo filme normálne zvuk nemá.
|
|
Je zaujímavé, že do kín prišli v rovnakom čase dve snímky oslavujúce nemú éru. Američan Martin Scorsese prišiel do Paríža nakrútiť poctu “otcovi“ filmu Georgesovi Méliesèovi. 3D a najnovšou technológiou oslávil zrodenie kinematografie.
Oproti nemu si málo známy Francúz Michel Hazanavicius vybral “európskejšiu cestu” a nakrútil poctu Hollywoodu, bez pomoci Hollywoodu. Zoči-voči Hugovi teda stojí skromnejšie, no úprimnejšie dielo taktiež oslavujúce médium filmu. Dokonalé porovnanie amerického a európskeho prístupu k nakrúcaniu filmov.
Na otázku kto z nich nakoniec vyhrá priazeň diváka si musí každý odpovedať sám. Pri pozeraní filmu Artist je veľmi dôležité nebyť cynikom a jednoducho si užívať. Inak si tú radosť z filmu, ktorú Hazanavicius prináša do našich kín bude ťažké naplno vychutnať.
PS: Keď sme už pri nomináciách na Oscara, Artist ich má 10, len o jeden menej než Hugo. Celkom dobré na film, ktorý stál asi 10-krát menej. Je pekné vedieť že, niekedy stačí originalita, nápad a nadšenie pre film. Wiz pleasure.
VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIU FILMU
The Artist (Francúzsko / Belgicko, 2011, 100 min.)
Réžia: Michel Hazanavicius. Scenár: Michel Hazanavicius. Kamera: Guillaume Schiffman. Strih: Anne-Sophie Bion, Michel Hazanavicius. Hudba: Ludovic Bource. Hrajú: Jean Dujardin, Bérénice Béjo, John Goodman, James Cromwell, Penelope Ann Miller, Missi Pyle
