|
KÝM SPÍŠ |
KÝM SPÍŠ |
Pri mene španielskeho režiséra Jaume Balagueró netreba váhať – je to rozpoznávací znak dobre našponovaného filmového psycha. Doteraz s prvkami záhrobia, hororu a mystérie (Temnota, Nepremožiteľné zlo, REC, REC 2), v najnovšom Kým spíš, čisto v realistickom duchu psychopatickej mysle jedného vrátnika.
Ostrieľaný scenárista Alberto Marini vdýchol filmu Kým spíš atmosféru komornej osobnostnej deštrukcie človeka, ktorý nedokáže byť šťastný. Resp. dokáže to len v prípade ničenia šťastia iným. Marini spolupracoval s Balagueróm napríklad na Temnote, Frágiles (Nepremožiteľné zlo), či podieľal sa na výbornom Andersonovom Transsibírskom expresse. Tandemu Marini – Balagueró to vynikajúco šliape v Kým spíš, hoci opúšťajú osvedčené duchárske prostredie (Frágiles) a sústredia sa na reálnu osobu psychicky uväznenú medzi múrmi bytovky.
|
|
(spoiler) Vrátnik César (Luis Tosar) trpí úchylnou náklonnosťou k mladej nájomníčke Clare (Marta Etura). Priťahuje ho najmä jej pozitivita a radosť, ktoré mieni za každú cenu zneškodniť. Používa na to voyerské praktiky, keď obeť bdiacu i spiacu sleduje spod postele v jej apartmáne. Po troške vnáša strasti aj do života postaršej Verónici (Petra Martínez) a jej štvornohých miláčikov. O celej svojej deštrukčnej činnosti referuje fyzicky paralyzovanej matke, ktorá je v nemocnici pripútaná na lôžko. Situácia sa komplikuje príchodom Clarinho priateľa Marcosa (Alberto San Juan) a dej ústi do prekvapivého aj smrtonosného záveru.
Balagueró pozvoľna stupňuje dej, vystavuje nás Césarovmu postihnutému vnútru nenásilne v duchu utajovaného stupňovaného šialenstva. Väčšinu deja zasadzuje do interiéru budovy a necháva prehovárať Tosarov pohľad a pedantné psychopatické prípravy trýznenia obyvateľov, hlavne mladej Clary, ktorá, nič netušiac, vníma postavu vrátnika Césara ako neškodného správcu budovy. Dôležitým výstavbovým prvkom napätia je práve latencia osobnostnej poruchy a vynikajúce dávkovanie jej prejavov a následkov. Navyše, na tenzii sa podieľa aj zákerná malá susedka, no netušíme, nakoľko pozná Césarove zvrátené činy.
|
|
Režisér je ostrieľanou persónou mapujúcou kradmé kroky pustou budovou, z REC si akoby preniesol tému infektu, ktorým nedegeneruje telo, ale dušu. Na dôvažok, na Kým spíš sa aj dobre pozerá – nielen vďaka výnimočnému vzhľadu Luisa Tosara či zvodnej Marte Etura, oku zalahodí aj riešenie chodbového interiéru s efektným starobylým kovovo-vitrážovým výťahom.
Milovníkom španielskej psychodrámy iste príde vhod táto výborná Balagueróho snímka s pevným režisérskym vedením a profesionálne odgradovaným Mariniho scenárom. V ponurom počínaní majú momenty prekvapenia výborné umiestnenie a záverečné memento nevyčleniteľnosti Clary z chorobnej Césarovej posadnutosti dáva hrdo najavo, ako hrozivé špiónstvo dokáže prevalcovať domnelý koniec vplyvu Césara na Claru. Sociopatologický horor môže číhať zovšadiaľ a nečakane zaútočí svojou zvrátenou exekutívou postihnutého jedinca na nič netušiacu obeť.
Mientras duermes (Španielsko, 2011, 102 min.)
Réžia: Jaume Balagueró. Scenár: Alberto Marini. Kamera: Pablo Rosso. Strih: Guillermo de la Cal. Hudba: Lucas Vidal. Hrajú: Luis Tosar, Marta Etura, Alberto San Juan, Iris Almeida, Petra Martínez, Pep Tosar, Carlos Lasarte
