LÁSKA VŠETKÝMI DESIATIMI

Láska všetkými desiatimi kombinuje v podstate všetky tri spôsoby. Na jednej strane má Romaina Durisa, ktorý sa za posledných dvanásť rokov vyprofiloval zo šikovného mladíka na šarmantného lámača sŕdc vhodného pre zaujímavé roly v strednom veku, čo dokážu pomútiť hlavu nejednej slečne alebo zadanej paničke. Duris je skutočne charizmatický herec a Populaire ťahá viac-menej sám. Ženské party sú obsadené dobre, no Déborah Francois je dlhý čas iba sivou myškou a až do druhej polovice nastúpi s trošku väčšou dávkou sebavedomia, čo sa môže prejaviť v jej výkone. Dovtedy si hrá nevinnú dcérku, v ktorej síce niečo drieme, ale len pomaly sa to derie von. Skvelá a talentovaná Bérénice Bejo, ktorú poznáme z The Artist, je pre zmenu trestuhodne nevyužitá, jej priestor je maličký a na obsadenie takmer málo dôstojný. Škoda.

Obmena v prostredí prichádza vo forme romantiky na poli súťaže písania na stroji; je to idea taká bláznivá a banálna, až sa po čase prichytíte, ako si uznanlivo kývate, že môže fungovať. Francúzi sa však nedokázali úplne zasadiť do role inovátorov, takže v druhej polovici a najmä vo finále už opisujú typické rysy z amerických rom-com. Znova, zas a raz, musíme sledovať málo fungujúce patálie dvojice, ktorá sa už raz dala dokopy, zrazu sa rozchádza, no do konca filmu ešte zostáva dosť veľa času na to, aby sa opäť pomerili a prežili parádnu romancu. Táto formula sa nezunuje, a po toľkých rokoch by sme si zaslúžili už na ňu poriadnu variáciu. Osobne som myslel, že práve Francúzi by mohli mať šancu na zmenu, no skôr sú radi, že sa im film nerozpadá, ale funguje.

Najlepšou devízou sú päťdesiate roky a štýl, ktorým chce snímka rozprávať svoj šablónový dej. Na jednej strane sú kostýmy, soundtrack a výprava perfektné, do malých detailov premyslené, čo je obrovské plus. Vybrané scény majú šancu stať sa malou klasikou (nezabudnime na ne aspoň do konca roka). Čo je ešte lepšie, samotný film pôsobí ako by vypadol z archívu spred päťdesiatich rokov. Opäť platí, keby sa tam nemiešali typické elementy z moderných komédií, bol by veľkým zážitkom v súčasnej dekáde.

Lenže tak ako vás Láska všetkými desiatimi opantá svojím úvodom, prostredím súťaží a skvelou štylizáciou, rovnako vás môže nemilo prekvapiť otrepanými momentmi v rodiacom sa vzťahu či naťahovanými minútami v druhej tretine. Opäť platí (a tento rok to pripomínam asi siedmykrát), film má neúmerne dlhú stopáž – zrejme filmový materiál zlacnel a všetci nakrúcajú viac ako by mali. Osobne vidím Lásku všetkými desiatimi ako príjemné osvieženie, ale na druhej strane Kašlem na lásku pred desiatimi rokmi bola lepšia dobová romantika a Francúzi mali potenciál urobiť niečo extra.


Populaire (Francúzsko, 2012, 111 min.)
Réžia: Régis Roinsard. Scenár: Régis Roinsard, Daniel Presley, Romain Compingt. Kamera: Guillaume Schiffman. Strih: Laure Gardette, Sophie Reine. Hudba: Rob a Emanuel D’Orlando. Hrajú: Romain Duris, Déborah François, Bérénice Béjo, Shaun Benson, Mélanie Bernier, Nicolas Bedos, Miou-Miou