4.0

Filmová recenzia

Mládežnícka fantasy stále púta hollywoodskych producentov, pri pomere jeden úspešný Súmrak či Hry o život na menej skórujúce Nádherne bytosti je stále priestor pre ďalšiu navyše. Tento sú potlačené city mladých v prospech akcie, mágie a hľadania vo svete smrteľných a nadprirodzených. Harald Zwart sa snaží točiť pútavo, no predlohu neoklame.

15-ročná Clary žije typický tínedžersky v New Yorku – študuje, má kamoša na návštevy kaviarne i chvíľky poézie a prirodzene, na narodeniny by najradšej išla na párty do klubu. Keď tam nakukne, uvidí vraždu a zvláštneho blondiaka. Na druhý deň napadne ich byt zvláštne duo a hľadá akúsi Čašu. Jej mama zmizne, blondiak je späť a zrazu ju chráni. Navštívia akýsi Inštitút a jej pamäť sa snažia oživiť zvláštne postavy v Meste kostí. Dozvie sa, že svet je plný Lovcov tieňov, vlkolakov, upírov a iných bytostí. Jej úloha je však podstatná: Čašu totiž hľadajú viacerí a najmä zloduch Valentine.

Nástroje smrteľníkov sú dnes etablovanou knižnou sériou, ale vo filmovom svete to budú mať ťažké. Ich zasadenie do New Yorku ich sčasti zbavuje pôvabu zo zaujímavej lokality, akú mali napríklad Nádherné bytosti – na druhej strane sa môžu aspoň lepšie hrať s kontrastmi a do známych miest vložiť čosi nadprirodzené. Tento pokus je úspešný spolovice a vytvára si nový subžáner civilnej fantasy. Prekvapivo nie je ťažké udržať diváka v strehu: hrdinka si rýchlo začne čmárať zvláštny symbol, scéna v klube má švih a pomrkávanie podivnej černošky v rovnakom baráku vytvára prísľub do budúcna, niečo sa bude diať. Zwart dlho neotáľa a využíva rýchly strih, aby sa dostal k ďalším scénam a začal ústrednú dievčinu pozicionovať do role nadprirodzenej hrdinky.

Diváci neznalí predlohy si môžu vychutnať neznáme a zisťujú, či bude mať film nové nadprirodzené druhy alebo mieša všetky známe v inom kontexte. Nástroje smrteľníkov sú druhý prípad; prvú hodinu vás symboly interesujú, neskôr zistíte, že tieto novodobé civilné fantasy iba recyklujú použité postupy a z nadprirodzena veľa nového nemajú. Je tu dedičstvo anjela Azraela, zasadenie Inštitútu do New Yorku a dobrým obohatením mohli byť runy, ale scenár sa im príliš nevenuje, upaľuje rýchlo vpred.

Toto je plus i mínus Mesta kostí: konečne adaptácia, ktorá nie je príliš riedka a na veľkom priestore neriešia herci a scenáristi iba banality. Naopak, Harald Zwart zhutňuje dianie do rýchlych scén, nešetrí tempom a solídne strihá lokality i akciu. Viaceré momenty vyznievajú dobre: štúdium rún, prvá séria scén v Inštitúte alebo vytváranie niektorých vzťahov. Spolu s výbornou hudbou Atliho Orvarssona sa filmu darí vytvárať tajomno v uliciach Brooklynu či iných častiach NY. Pomáha aj dobrá kamera.

No približne po hodine začne vychádzať veľký kus práce nazmar. Romantický trojuholník nie je príliš silený, hoci sa dočkáme striedavého opätovania citov a nevyhnutného bozku za sprievodu pesničky. To, čo film strhá nadol, je odkrytie vzťahov s hlavným protivníkom, zmena polarity vybraných postáv, nutné obete a prepálené finále, ktoré je síce vizuálne zaujímavo nakrútené (zvukový mix i nepriatelia sú vhodne zakomponované časti akcie), ale obsahovo veľmi fádne. Zwart nevie natočiť originálnu akciu, o čom svedčí už scéna v upírskom brlohu náramne pripomínajúca intro Bladea a vo finále sa mieša všetko: saltá, meče, runy, plameňomet (!) a trik s portálom. Aby toho nebolo málo, za 130 minút zbadáte inšpiráciu x filmami: Harry Potter, Hviezdna brána, Star Wars (!) a beštie akoby vypadli z Resident Evil. Čím ďalej sledujete Nástroje smrteľníkov, tým menej originálne sú, až príde koniec.

Potom je už smutné konštatovať, že 60 miliónov dolárov bolo využitých celkom solídne a množstvo efektov na veľkom plátne spolu s kamerou i atmosférickou hudbou vyznieva dobre. No kópie scén či postupy z iných filmov zážitok do finále znížia. Herecké obsadenie nie je tiež ideálne. Lily Collins sa dobre hodila do Snehulienky, no tu strieda rôzne roly: vyjavené dievča jej príliš nejde, prechod na odhodlanú bojovníčku je priemerný. Jamie Campbell Bower má určitú charizmu, no keď spadne do romantickej polohy, nie je jasne presvedčivý. Vedľajšie úlohy sú obsadené rozpačito – matka, jej známy, šéf Inštitútu a najmä hlavný záporák občas prehrávajú, čo neprospieva výsledku.

Je to trochu škoda. Civilná fantasy v New Yorku prvú hodinu funguje, potom sa mení a kopíruje iné filmy a stráca už vlastnú tvár. Prepálená stopáž na jednej strane, hutné scény na druhej. Potenciál séria určite má, no výber hercov a režiséra nebol šťastný. Sotva priemerný pokus. Slabšie ako druhý Percy.

The Mortal Instruments: City of Bones (USA / Nemecko, 2013, 130 min.)
Réžia: Harald Zwart