7.0

Filmová recenzia

Brian Percival je na pohľad neznáme meno. Ale jeho filmografia obsahuje množstvo TV seriálov a hit Downton Abbey, takže bolo otázkou času, kedy mu raz štúdio zverí skutočne veľký ambiciózny film. Je tu Zlodejka kníh podľa svetoznámeho bestselleru a na prvý pohľad sľubuje silnú dráma z druhej svetovej vojny. No skutočnosť je trošku odlišná oproti traileru či očakávaniam.

Mladú Liesel čaká počas druhej svetovej vojny neľahký koniec detstva. Dostane sa k pestúnom, kde má začať nový život, no čelí viacerým predsudkom. A najväčším je jej nedostatok v čítaní, ktorý sa snaží odstrániť obrovskou snahou. Jej náhradný otec Hans sa s ňou snaží prelúskať prvú knihu nesúcu osud smutného pôvodu (zobrala si ju na pohrebe brata). No Liesel začína dospievať a jej život budú formovať i dvaja muži: v pivnici pestúnskeho domu prežíva židovský utečenec Max, s ktorým sa skamaráti. A mladý sused Rudy je klasickou prvou láskou: najprv si Liesel doberá, no aj tak sa do nej zamiluje. Do konca vojny ostáva ešte množstvo času – a čítanie kníh má mladému dievčaťu tento čas prekonať.

Znalec by si mohol myslieť, že zhliadol všetky verzie videnia druhej svetovej vojny. Ako ste si všimli za ostatných 15 rokov, väčšinou sa filmy z tohto obdobia sústredia na veľkú bitku ako kedysi Zachráňte vojaka Ryana či Pearl Harbor, resp. sa otočia na osudy Židov. Česť tvorcom ako Terence Mallick (Tenká červená čiara), dvojfilmu Clinta Eastwooda, alebo oscarovému Život je krásny.

Zlodejka kníh totiž pridáva novú podkategóriu: je to film z druhej svetovej vojny, ktorý vníma smutné obdobie ľudskej histórie odlišne. V hlavnej úlohe figuruje dvanásťročné dievča a väčšina deja je vnímaná z jej uhla. V praxi tak vyznieva film úplne inak ako surové drámy, kde iní tvorcovia tvrdo žmýkajú slzy divákov alebo sa snažia o zobrazenie nacistických zločinov. Zlodejka kníh cez podobné momenty prefrčí, čo zrejme nepoteší milovníkov histórie, ale 12-ročné dievča také momenty buď nechce alebo nevníma. Jej túžba je inde: prekonať samú seba, získať viac kníh a čítať ich. Preto film nenapĺňa pôvodné očakávanie, že Liesel bude zachraňovať knihy od nacistov a chrániť ich počas vojny či iné skvostné motívy.

Toto je dráma o ľudskosti i temnote vojny, nechýbajú jej napínavé momenty (ukrývanie zajatca si ich pýta), ale udržiava si určitú mieru ľahkosti, voľného tempa a sentimentálneho nazerania na vtedajší svet. Je to film o 12-ročnom dievčati a podobnej cieľovej skupine je určený – potom je otázne, či sa dokážete naladiť na podobnú nôtu aj vy a objavovať rozličné línie: rodinnú, lásku k knihám, prvé opojenie alebo vzťah k mladému Židovi. Tento príbeh má potenciál chytiť vás za srdce, ale musíte sa mu otvoriť. Je tu viacero zaujímavostí, okrem iného aj využitie rozprávača (je ním Smrť) a jeho roly v príbehu.

Film je kvalitne nakrútený a priamo vás osloví viacerými finesami. Má skvelý vizuál, ktorý je miestami až rozprávkový a jemne ladený. Je tu výborný soundtrack Johna Williamsa (jediná nominácia na Oscara). A na čele sú herecké výkony. Geoffrey Rush podáva osvedčený štandard v roli otca, Emily Watson má za sebou ďalšiu starostlivú mamu, ale prím tu hrá Sophie Nélisse. Možno ste ju videli vo filme Monsieur Lazhar – ale tu je ešte lepšia a doručila na plátno mimoriadny výkon.

Iste, Zlodejke kníh sa dá vyčítať, že na vojnový svet pozerá takmer detskými očami, má rozdrobený dej (zrejme spôsob adaptácie predlohy) alebo jej občas chýba potrebná dynamika. No je to dobrá alternatíva k množstvu iných filmov o druhej svetovej a možno raz dostanete chuť poznať samotný bestseller, ako ja.

The Book Thief (USA/Nemecko, 2013, 131 min.)
Réžia: Brian Percival. Scenár: Markus Zusak (novela), Michael Petroni. Hrajú: Sophie Néllise, Geoffrey Rush, Emily Watson