6.0

Filmová recenzia

Britský režisér Ken Loach sa rád zaoberá zaujímavými témami, ktoré divákovi priblížia neznámy kút spoločnosti či histórie. Po sociálne angažovanom whiskey-výlete Anjelsky podiel sa zameral na írsku históriu v období medzi dvoma svetovými vojnami. Jimmy Gralton prichádza späť do rodnej krajiny po desaťročnom exile v USA. Rodina, priatelia a omladina sa tešia z jeho spoločnosti. Jimmy je totižto zakladateľom tančiarne, ktorá paradoxne spôsobila jeho nútený odchod. Čoskoro sa ju rozhodne znova otvoriť a staré konflikty sa vrátia.

Jej význam je vo filme markantný. Loach sa zameral na obdobie írskych dejín tesne po občianskej vojne a odtrhnutí od britského impéria. To je však retrospektívna časť film, v ktorej je načrtnutý hlavný dôvod, prečo je tančiareň pre vrchnú spoločnosť zlá. V búrlivom období bol prakticky každý sociálny experiment, či aktivizmus považovaný za posolstvo komunizmu.

A Jimmy je nositeľom tohto označenia. Nie je polohovaný presne do opozície ku kresťanskému a „poslušnému“ druhému prúdu spoločnosti, tá ho v tom svetle len tak vidí. Je skôr zosobnením slobody a práva na dôstojný život, socializáciu a možnosti výberu. Ako keby chcel Loach len vyjadriť, že sloboda, ktorú máme dnes (akokoľvek by sme ju relativizovali) je predsa len slobodou a v danom období tomu práve v Írsku tak nebolo.

Práve tančiareň teda funguje ako prostredie, v ktorom sa socializácia spoločnosti mala odohrávať a tým pádom najviac poburovala mocenské, „fašistické“ a kresťanské zložky v spoločnosti. V časti filmu, ktorá ma časovú prevahu je potom nastolená tvrdá kritika spoločnosti, ktorá sa nedokázala za dekádu od odchodu svojej nádeje zmobilizovať k odporu. Jimmy sa tak znova stáva hýbateľom, na ktorom stojí a padá každá sociálna interakcia malej, utláčanej komunity. Zaujímavý je aj fakt, že ide v krátkom období o ďalší film z Británie, ktorý kritizuje praktiky cirkvi. Aj keď pri Kalvárii to bola kritika zcela odlišná ako tu a najmä bola polohovaná do súčasných reálií.

Problémom filmu je však paradoxne miera jeho autenticity. Britské filmy sú ňou známe, ale všetko má svoje medze. Pre tunajšieho diváka môže byť film ťažko stráviteľný, skrz prehnane historický setting. Ide o vec zcela normálnu a pri režisérovi formátu Kena Loacha to platí dvojnásobne. Podať film v čo najväčšej autenticite je typickým rysom jeho tvorby. Taký Anjelsky podiel sa však dal tematicky oveľa ľahšie stráviť ako Jimmyho tančiareň.

Prílišné lipnutie na dobových prvkoch nie vždy vonia autenticitou a film sa pre mnoho odkazov na spoločnosť, históriu a vizuálnu kulisu zdá mätúci, ba až nudný. Z postáv tak zostáva v pamäti len samotný Jimmy (Barry Ward), ktorý je obdobnou dejinnou persónou, akú si zahrali Daniel Day Lewis v Boxerovi či Russell Crowe v Druhej šanci. Jeho ženský doplnok, láska z minulosti Oonagh (Simone Kirby) sa v scenári tým pádom stráca, o ostatných postavách nevraviac. No ak sledujete gangsterský seriál Peaky Blinders, bude Vám herečka Kirby o niečo povedomejšia.

Z toho vychádza, že téma, ktorú si Loach tentokrát zvolil je o kus lokálnejšou, ako uňho býva zvykom. Film sa oplatí vidieť práve v tomto melancholickom novembrovom období, keďže obsahuje aj odkazy na komunizmus. Jeho prijatie je však osobnou záležitosťou každého diváka. Ak máte radi írske prostredie, historické témy či samotné Loachove filmy, zmeškať by ste ho určite nemali. Inak sa pripravte na to, že vás môže unudiť.

Jimmy´s Hall (Francúzsko/Írsko/UK, 2014, 109 min.)
Réžia: Ken Loach. Scenár: Paul Laverty, Donal O´Kelly. Hrajú: Barry Ward, Simone Kirby, Jim Norton, Andrew Scott, Francis Magee, Mikel Murfi