HACKER |
HACKER |
Michael Mann je špičkový režisér, na ktorého filmy čakáme netrpezlivo a často aj niekoľko rokov. Po Poslednom mohykánovi, Neľútostnom súboji, Insider, Collateral či Miami Vice sa nedá inak. Tento raz sa pauza natiahla na päť a pol roka – Mann sa vydáva do sietí kyberzločinu so slušnou premisou…
Po výbuchu jadrového reaktora v Číne nastane panika: niekto sa nabúral do systému, aby pracovníci nevideli náhle oteplenie jadrových tyčí a bez vysvetlenia zanechal 8 obetí a desiatky zranených. Keď sa o pár dní neskôr objaví hackerský útok na americkej burze, kde zrazu vystrelí cena sóje, začnú dva tímy na trase Čína-USA spolupracovať, aby zabránili potenciálne väčším škodám. Lebo hackeri môžu útočiť hocikde a ich motivácia je nejasná. Čínsko-americký tím potrebuje silného hackera Hathawaya z väzenia a putujú po svete, logujú sa do PC i tajných sietí, aby uspeli skôr, ako nastane niekde kolaps.
Ak prídete do sály na odhaľovanie či fungovanie hackerských skupín, dočkáte sa typického ťukania do klávesnice, sledovania príkazových riadkov a zelených písmeniek na monitore. Nevyskakujú tu úplné blbosti a je zrejmé, že hackeri jednoznačne preferujú Linux a operujú z jedného miesta, zatiaľ čo náš tím splašené behá po dvoch kontinentoch. V tomto smere majú navrch hackeri, kým čušia v brlohu, no neskôr prídu scény, kedy sa musia stretnúť s tímom v uliciach, čo pôsobí v ostrom kontraste zvláštne a sčasti neuveriteľne. Odhaľovanie motivácie je však dobrým elementom a do 100. minúty neviete odhadnúť, o čo vlastne záporákom ide a kto vlastne sú. Držanie v napätí pomáha v pomalých scénach, kde sa Mann snaží hrať so psychikou postáv, hoci sčasti zbytočne.
Civilné scény (a že ich je v stopáži väčšina) nemajú poriadne tempo a odhalia najväčšiu slabinu filmu: charaktery hrdinov. Chris Hemsworth ako z lochu vytiahnutý hacker pôsobí ako akčné eso i inteligent v teréne, jeho postava má zvláštne interakcie (dobrý vzťah s Chenom, silená romanca s jeho sestrou) a je sčasti neuveriteľné, že po rokoch v izolácii zvláda nové systémy a drží si kondičku (hoci má na to dobré vysvetlenie). Súrodenecká dvojica z Číny vychádza v castingu najlepšie, Viola Davis má iba pár scén a ostatní hrajú štandard ministerských úradníkov, ochrankárov či ozbrojených ostrostrelcov.
Hacker sa totiž berie veľmi vážne a pri vrstvení napätia buduje nesmierne veľké očakávania či pointu a ona... skôr vyšumí do prázdna. Dve tretiny čakáte niečo výborne vykonštruované, no vysvetlenie asi uspokojí iba máloktorého diváka. Rovnako nenaplnení budú aj fanúšikovia špionáže či politiky, ak tie virtuálne pletky majú menej priestoru, civilné násobne viac, no akurát zdržujú.
Takže Mann nasekal do deja niekoľko typických surových akčných scén, kedy sa vytiahnete z driemot a padne vám (v dobrom) sánka. Vo vybraných momentoch sa Hacker mení na ázijský Miami Vice so silnou atmosférou, kvalitnými prestrelkami, naháňačkou a Mannovou typickou ručnou kamerou. Keď sme na úteku, zrazu to funguje. Ak nie, ponoríme sa do zvláštnej atmosféry, dunivej hudby a čakáme zase na niečo veľké. V deji sú očakávané chvíle (aj prídu), najväčší zlom príde polhodinu pred finišom a keď si začnete skladať postup hackerov, bude vám pripadať trošku zvláštny, azda aj podcenený.
Ak na scenári spolupracovali reálni hackeri (údajne áno), asi sa sústredili na príkazy na monitore – tie nepôsobia zle. Celá civilná, politická a konšpiračná časť je miestami mdlá, len v akcii vyšperkovaná. Ak by to bol film debutanta, mávnete rukou. Režisér Mannovho kalibru nenapĺňa očakávania. Asi jeho najslabší film?
Blackhat (USA, 2015, 133 min.)
Réžia: Michael Mann. Scenár: Morgan Davis Foehl. Hrajú: Chris Hemsworth, Viola Davis, Wei Tang