|
5. PLUK - MISIA AFGANISTAN |
5. PLUK - MISIA AFGANISTAN |
Slovenský dokumentárny film režiséra Petra Kaštíla 5. PLUK- Misia Afganistan sa usiluje o poctivý pohľad do zákulisia slovenských vojenských jednotiek v Afganistane. Na selektívnej vzorke vojakov tvoriacich elitný 5. pluk špeciálneho určenia osvetľujú filmári ich každodennú prácu, motivácie. Snažia sa ozrejmiť prečo je mladý človek ochotný riskovať život, aj za predpokladu, že musí opustiť rodinné zázemie.
Autori si zvolili pomerne neľahkú cestu, výsledok ich práce bol “cenzúrovaný” Ministerstvom obrany (aj jednotlivými členmi pluku vystupujúcimi vo filme). Azda z toho plynie tendenčne kladné vyznenie filmu, či snaha očistiť meno vojakov a ich poslanie dať na “správnu mieru”. No aj napriek tomu sa filmu darí pomerne uveriteľne vystihnúť situáciu slovenských vojakov, ktorí sa snažia zaistiť bezpečnosť v cudzej zemi okupovanej radikálnymi povstalcami s absolútne odlišnou mentalitou a hodnotami, ako majú oni sami.
Aj divák presvedčení o tom, že slovenskí vojaci nemajú prečo pomáhať v cudzine a Slovensko touto pomocou ochudobňuje svojich občanov, musí prijať, minimálne na zváženie, nenásilne podsunutý názor, s ktorým film pracuje. Bezpečnosť v Afganistane považujú za udržiavanie bezpečnosti slovenského ľudu, ktorí nimi vo väčšine prípadov miesto prejavenia úcty, opovrhuje… V konečnom dôsledku je vojenská služba vyzdvihnutá ako profesia, ktorú sa títo muži snažia vykonávať s najväčším nasadením.
|
|
Tvorcovia síce oslovili množstvo mediálne známych osobností (od hercov ako Pauhofová, Majeský, cez riaditeľa RTVS, až po mienkotvorného novinára Mariána Leška), no táto anketa pôsobí ako náhodný výber outsiderov, ktorí svojimi názormi neponúkajú komplexnejší pohľad do problematiky. Tvoria len akúsi vzorku poplatných názorov, ktoré navyše neurazia väčšinovú populáciu krajiny. Z ich odpovedí cítiť, že svoj skutočný postoj držia na uzde, k čomu ich možno tlačí popularita a známe meno.
Filmári namiesto “svojich “priateľov” a známych, mali osloviť rodiny, či jednotlivcov z úzkych kruhov vojakov, čím by priblížili ich súkromie omnoho lepšie, ako ich samotné vyjadrenia na kameru… 5. PLUKu chýba kontrast. Paradox “za dobrotu na žobrotu”, ktorý je naznačený v úvode, sa stráca v priateľskom potľapkávaní. Pozitívom však zostáva, že autori dokumentu dokážu rozprávať o trpkých skúsenostiach pluku bez sentimentu a nenarúša to ani pomerne prvoplánový hudobný sprievod, či “akčný” rýchly strih, slúžiaci na dynamizovanie udalostí.
|
|
Autori sa nepohybujú v osobnom priestore respondentov, neukazujú zákulisné “momenty”, cítiť presne určenú hranicu, tá im nedovoľuje odhaliť tváre vojakov. Vojaci zostávajú profesionálmi aj na obrazovke, uniformu nevyzliekajú, povedia presne to, čo sa od nich vyžaduje od nadriadených, spôsobom, ktorý nemôže pošpiniť povesť kolektívu ani nadriadených. Režisér sám priznáva, že do filmu dal všetko to, čo mu “poskytli” spovedaní vojaci.
Dokument je poctivý v tom, že sa pridŕža reálnych ľudských príbehov, no vytknúť mu možno malú mieru kritiky, či “investigatívnej energie, ktorou by zabrdli do živého mäsa a nastolili by konflikt. Ten síce chýba, no vyvažuje ho autenticita a bezprostrednosť oslovených vojakov, ktorí skutočne veria tomu, čo robia bez ohľadu na predsudky verejnosti.
Autorka je redaktorka denníka Pravda a spolupracovníčka portálu Kinema.sk
5 Pluk (SR, 2014)
Réžia: Peter Kaštíl. Scenár: Peter Kaštíl, Milan Vanga. Kamera: Viktor Cicko, Milan Vanga, Peter Kaštíl
