5.0

Filmová recenzia

Od štartu prvých 96 hodín sa vytvoril nový subžáner: naštvaný starší chlapík hluší bandu ozbrojencov, ktorí mu ukradli niečo cenné, uniesli ženu/dcéru alebo spôsobili traumu. Je to osvedčený žáner, ktorý fungoval roky (ešte aj za Schwarzeneggera), ale ostatné roky ho povýšili vďaka angažmá vážených hercov ako Liam Neeson a najnovšie Sean Penn. Máš po päťdesiatke? Nevadí, poď ešte do akcie!

Jim Terrier pracoval v roku 2006 na stavbe v Kongu, no málokto vedel, že maká pre korporáciu, ktorá tam počas konfliktov ťažila suroviny. No Jim bol žoldnier: dostal úlohu a vykonal ju. Keď mal misiu zastreliť VIP činiteľa a po skončení opustiť kontinent, znamenalo to odísť aj od milovanej Annie. O osem rokov sa do Konga vrátil pomáhať neziskovým organizáciám, ale popri kopaní studne sa na neho vyrojili ozbrojení chlapíci – a Jim pochopil, že minulosť sa vrátila a niekto sa ho chce zbaviť. Rozhodne sa nakontaktovať na bývalých kumpánov a zistiť, prečo sa stal nepohodlným. Stopy vedú po celej Európe: do Londýna či Barcelony a navyše sa Jimovi zhoršuje zdravotný stav...

Podľa ukážky to vyzeralo na ďalší únos v štýle 96 hodín (je tu aj režisér Pierre Morel): borec Sean Penn odsúdený na boj, Javier Bardem ako šialenec túžiaci po zábave a pekná brunetka v roli obete. Málokto by tipoval, že Gunman sa prehupne do humanitnej roviny: dobrí domorodci, vyprovokované rebélie a zlé korporácie. Žoldnierom je to jedno, ale už tu cítiť podstatný rozdiel: 15-minútový prológ si dáva načas, pokojne buduje napätie, zlovestné motívy a s jednou ranou zmení životy viacerých.

Potom sa film prehupne na menšie vyšetrovanie: Jim sa stretáva, kecá, objaví stopu, ide po nej ďalej. Udržiava si solídnu mieru napätia, stále čakáte na odhaľovanie motívov. Ešte sa nestrieľa a filmu to vôbec neškodí. Chcete sa dostať do jasného bodu, kedy sa film zlomí a príde buď veľký podraz alebo zmena, no dlho nič. Lámať sa začne až v polovici, vtedy príde poriadna prestrelka a začne gradovať. To už sa preháňame po Pyrenejskom polostrove (Barcelona, vidiek, juh) a Sean Penn používa taktiku z terénu v civilnom prostredí. Atraktívna kamera a solídna hudba Marca Beltrami pomáhajú a užívate si film aj v nebojových epizódach, lebo tu a tam prekvapí.

Akčné scény sú v podaní Morela solídne, hoci často relatívne dlhé. Čo je dosť veľký paradox: hodinu čakáte na poriadnu prestrelku a keď nadíde, hodnotíte ju ako dobrú, no ničím výnimočnú. Žánrový štandard prinesie dobré akcie, ale finále je už máličko prepálené. Posledná tretina filmu je riadne naťahovaná, hoci sa tu objaví ešte aj nová postava, podfuky majú vyústiť do veľkej pointy a... vyšumia len tak. Je to ako nejeden film z 90. rokov, ktorý sa pomaly plazil ku koncu, ktorý neohúril. Gunman má pritom dve tretiny stopáže výborný napínavý charakter v akcii i bez nej – a vo finále oň príde.

Všetko tu funguje – a predsa mierne škrípe. Zápletka nie je zle vykonštruovaná, ale dosť naťahovaná. Prepínanie sa medzi jednotlivými destináciami obohacuje dianie, no finálna nie je taká príťažlivá. Akcie nie je veľa a keď už dorazí, je to osvedčená klasika ako niečo nevídané. Žánrový štandard.

Nevytiahne ho na vyššie body ani Sean Penn, ktorý je síce uveriteľný, ale do škatuľky akčného hrdinu úplne nezapadá. Preto mu scenáristi vymysleli zdravotné diagnózy či dramatické momenty, ktoré mu sedia viac. Javier Bardem má menej priestoru ako čakáte – a na legendárneho Bondovho záporáka tu nemá. No jeho bizarné motivácie (často tajné) tu vypália dobre. Britskí borci či talianská kráska sú dobrí, ale nie príliš zapamätateľní.

Ako celý film. Gunman je štandardný zástupca žánru, ktorý veľa nevymyslí, ani nepokazí. Variácia na staršieho chlapíka v poctivej akcii. Podfuk, prestrelka, napätie – ale až 115 minút, čo je trochu veľa.

The Gunman (Španielsko / UK / Francúzsko, 2015, 115 min.)
Réžia: Pierre Morel. Scenár: Don MacPherson, Jean-Patrick Manchette. Hrajú: Sean Penn, Idris Elba, Jasmine Trinca