6.0

Filmová recenzia

Ak je v Európe národ, ktorý bude rozprávať o hrôzach vojny a točiť filmy aj sto rokov po ukončení druhej svetovej, budú to zrejme Poliaci. Ich neúnavná snaha vysporiadať sa s minulosťou nám prináša ďalšie pohľady. V réžii 30-ročného Jana Komasu už cítiť inšpiráciu nielen históriou, ale moderným štýlom či videohrami. Je to veľký sugestívny celok, ktorý má osloviť mladšiu generáciu.

Život varšavských adolescentov v lete 1944 nie je spočiatku taký ťažký. Tu sa pritrafí troška roboty, tam výlet k rieke a večer spievanie pri ohni. Lenže okupácia prináša ťažké prežívanie a za bránami sa šíria zvesti o prichádzajúcich Rusoch. Stefan si vytrpel svoje a keď nadíde šanca angažovať sa do vznikajúceho odboja, neváha. Je otázka času, kedy sa budú môcť mladí ľudia zapojiť do Varšavského povstania – malo trvať iba tri dni, no vznikla z neho jedna z najkrvavejších kapitol 20. storočia. Na začiatku leta 1944 malo hlavné mesto 900 tisíc ľudí a na konci sotva tisícku...

Z množstva pohľadov na vojnu si vyberá Jan Komasa spočiatku bezstarostný: mladí ľudia okolo 18-20 rokov vnímajú svet (i vojnový) inak ako ich matky či mladší súrodenci. Mesto 44 ukazuje počiatočný zápal pre ideály, formujúci sa odboj a zároveň tenkú hranicu, po ktorej sa ocitnú v tuhej vojnovej vrave. Vízia na budúcnosť nebola dobrá: okupáciu chceli mladí prelomiť účasťou v boji na vlastnú päsť. Rýchlo pochopia, že odboj je síce pekná vec, no treba silnú militantnú organizáciu. Mesto 44 dobre ukazuje stav pred povstaním, a potom nechá vraždenie plynúť naplno.

Zatiaľ čo prvé dni povstania majú určité ciele a my sledujeme ich plnenie, druhá polovica rezignuje na ne, sústredí sa na blúdenie, schovávanie, občasné stretnutia. Stefan, Alica i Kamila putujú najprv spolu a neskôr oddelene, vystriedajú mestské časti, kedy príde šikovný medzititulok. Hoci mnohým nepovie veľa, cítiť, že Komasa chce postupovať podľa histórie. Pobehovanie po meste sa zdá byť najprv ako nelogické a niektoré kroky v scenári takmer také sú, lebo správanie hrdinov nie je vždy racionálne – chvíľu sa tvorí jeden pár, hrdinka sa dokonca obetuje pre transport milého a on ju zrazu opustí. Lenže v Stefanovi sa toho bije príliš veľa súčasne: rany osudu, zamilovanosť, túžba ukázať seba či naplniť pocit pomsty voči Nemcom. Je to tímový hráč, no v istých momentoch sebec, čo za sebou necháva milovanú. Alebo je to snaha o ukážku nejednosti rozhodovania hrdinu?

Milostná línia je vôbec zaujímavo načrtnutá a riešená. Nie je priamočiara, v jej priebehu vidieť mnoho prekážok, podivných rozhodnutí a dokonca celý milostný trojuholník. Správanie hrdinov nie je vôbec racionálne v otázke citov a niektorých krokov (skôr spontánne a nepremyslené) – ale občas efektne vyzerá. Najmä keď Komasa pri prvom bozku či scéne milovania nastaví spomalený záber a nečakanú hudbu. Áno, elektronickú hudbu by ste v tomto filme rozhodne nečakali a najmä nie v istej scéne...

Spomalených záberov a vojnových scén tu nie je málo. Nejedno prebehnutie po bojisku či osudový moment hrdinov rieši Komasa cez spomalovačky, svištiace guľky či pohľad z očí hrdinu. Vtedy sa asi niektorým divákom vybaví Call of Duty – režisér už v prvej akcii nasadzuje tento pôsobivý štýl. Neraz padne vhod, je autentický, aj finálna prestrelka má celkom dobrý štýl. Akcia je na európske pomery silná a celý film môžeme my či iné národy obdivovať.

Mesto 44 ukazuje tradičnú tému nezmyselnosti vojny a navyše posilnenú pocitom, že z Varšavy sa nedá ujsť. Rieka je v nedohľadne, úkryt tiež. Oplatí sa žiť pre lásku, čo vydrží týždne? Ako rýchlo opustiť rodinu, žiť pre vlasť? Sledovať zabitie svojich kamarátov? Klaustrofóbia sa derie vpred a čoraz väčšmi túžime opustiť toto Bohom zabudnuté miesto. Bojovať ešte či len prežiť?

A Jan Komasa rád strieda žánre: vojnovú drámu mixuje s akčným filmom a dokonca s jednou scénou ako z hororu. Má silné momenty aj na pomery vojnového filmu, keď prší krv či odpálený tank. Jeho hudba je chvíľami dramatická, inokedy klasická a jeden zremixovaný dubstep. Toto je videnie vojny 33-ročného režiséra. Drží nás v napätí prakticky celých 130 minút. Kto prežije, kto zomrie? A finálny záber má šmrnc i bolestivý efekt. Nie je to vyrovnaný celok, ale zaujme a slabšie povahy zarazí.

Miasto 44 (Poľsko, 2014, 130 min.)
Réžia: Jan Komasa. Scenár: Jan Komasa. Hrajú: Józef Pawłowski, Zofia Wichłacz, Anna Próchniak, Antoni Królikowski, Tomasz Schuchardt, Michał Meyer, Grzegorz Daukszewicz, Michał Żurawski