|
PRI MORI |
PRI MORI |
Premisa filmu: Brad a Angelina idú na francúzsky vidiek, aby tu bývali a ziapali po sebe v manželstve. Výsledný pocit: staromódne a úprimne natočená dráma, ktorá z vás vytrieska spomienky, city a vyrve ideály o láske po rokoch. Film, čo pochopia tí, ktorí dokážu vo vzťahu trpieť a nevzdávajú to.
Za sprievodu atmosférickej piesne prichádza v kabriolete do francúzskeho hotela pri mori manželský pár. Nie sú na svadobnej ceste a z ich tvárí sa zračí bremeno skúseností, stredný vek i chuť prežiť tu istý čas. Po zoznámení sa s majiteľmi hotela i reštaurácie nasleduje ubytovanie, vybalenie potrebných vecí ako písací stroj či parfuméria. Začínajú ich dlhé dni, ktoré rýchlo prejdú do monotónneho módu. On odchádza ráno do baru a dediny hľadať inšpirácie na novú knihu, ona ostáva zväčša v spálni či na balkóne a sleduje každodenný cyklus: rybár odíde na lov a večer sa vráti, hostia sa opaľujú na verande či absolvuje drobný nákup. Jeho kniha sa rodí pomaly, jej nálada je rovnaká. Z identických dní ich vytrhne príchod mladomanželského páru, ktorý sa ubytuje vedľa. Sledovanie ich dovolenky v nich prebúdza isté pocity z minulosti a má vplyv na aktuálnu fázu vzťahu.
Napísať o Pri mori, že je to romantická dráma, je chyba. Je to citová dráma ako remeň, ktorá sa zarýva postupne pod kožu a nedá vám vydýchnuť, ak ste otvorení precítiť ju od prvej minúty. Zároveň kladie klasickú otázku na diváka (i recenzenta), do akej miery nás formujú vlastné skúsenosti i fázy života pri sledovaní filmu. Dokáže nás inšpirovať, posunúť, zabrzdiť či zamyslieť sa? Pri mori má jednoduchý dej, resp. iba námet rozložený na dlhé scény, ktoré postupne plynú, ale nedávajú často odpovede na otázky. Sú to neraz hnusné fragmenty rozkladajúceho sa vzťahu, resp. zväzku, ktorý priamo prechádza z letargie až do agónie a nemohúcnosti. Bežná romantická dráma vás chlácholí a povzbudí krásnym momentom. Tu dostávate facku rovno od hrdinu a môže vás zabolieť viac ako toho druhého na plátne.
|
|
Koľko dokážete vo vzťahu trpieť? Ako bezbranne dokážete milovať? Koľko citových rán dokážete utŕžiť do srdca? Ako sa viete obrniť voči okolnostiam, ktoré druhého menia tak, že sa vám pred očami stráca, hoci je stále v tej istej miestnosti? Viete prekonať mlčanie milovanej osoby, keď jej kladiete priame otázky, lebo sa vo svojom vnútri týždne i mesiace zožierate nad tým, čo sa jej preháňa v hlave? Ste schopní v sebe udržiavať nádej na zmenu, keď sa opakovane snažíte toho druhého posunúť ďalej, no on(a) trčí na rovnakom mieste? A ako zmenia všetky tieto okolnosti vás, podľahnete či odoláte?
V hocijakom inom filme by ste mohli odsúdiť scenár i postupnosť scén ako nudné. Tu je veľká sonda do manželstva po slonovinovej svadbe, ktorá sa sústredí na komunikáciu a evolúciu vzťahu. Zámerne pomalé tempo vám dopraje krásne zábery na exteriéry a interiéry hotela rovnako intenzívne ako na ranné či večerné minúty skopírovaných dní, kedy sa on vráti opitý a ona je pod vplyvom antidepresív. V tradičnej dráme potrebujete veľké scény hádok či dejové zlomy, tu stačí fragment, kúsok v zmene správania či netradičná odpoveď, aby ste sa v štúdii posunuli ďalej. Niekedy stačí máličko. No nie každému divákovi, takže je úplne jasné, že mnohí ujdú s tým, že videli prázdny film s pár hercami.
Možno je príliš archaický. Nielen logom Universalu a spôsobom, akým ho Angelina Jolie Pitt natočila. Aj tým, že vytvára kontrast medzi 60. rokmi, kedy sa odohráva a súčasnosťou, kedy sa vzťahy nosia inak. Drvivá väčšina diváčok by po 20 minútach najradšej vykríkla, že by na mieste Vanessy dávno od manžela Ronalda ušla, hoci je to Brad Pitt! Lebo ona také správanie rozhodne tolerovať nebude. Dnes (ne)fungujú vzťahy takto a keď vidíte tento spred 50 rokov, nejde vám do hlavy. Česť výnimkám, ktoré by robili na Ronovom i Nessinom mieste to isté a nevzdali to.
|
|
Pri mori má zopár vtipných momentov, niekoľko dobrých zamyslení, ale väčšinou scény s dlhočizným vyznievaním. Má kontrast starého vzťahu a čerstvého manželstva. Má komparáciu aktuálneho zväzku s uboleným samotárom, ktorý už iba denne spomína s bolesťou v srdci. Na konci má odhalenie pointy, ktorá sčasti vysvetlí, prečo sa dvojica správa tak ako vidíme prvých 110 minút. Nešokuje, dovtípite sa ju asi sami a pokojne ju môžete vymeniť za nejakú inú, lebo v tomto filme nejde o dôvod, prečo sa pár sem dostal, ale to, ako tu trávi čas a zanecháva stopy do ďalších fáz života. Má zaujímavé pesničky na začiatku i konci a medzi nimi citlivú hudbu Gabriela Yareda, ktorý necháva v lúčoch slnka vyznievať puto dvojice rovnako dobre ako pred 20 rokmi v Anglickom pacientovi.
Angelina Jolie hrá skromne (a mnohí napíšu, že slabo) a Brad Pitt nad ňou jasne víťazí, ale všetko je dané stavom ich mysle. Tým najväčším osviežením môže byť Melanie Laurent, ale ani ona úplne nevyčnieva nad ostatnými. Pri mori je netradičný film – zároveň dobrá ukážka trojkombinácie Angeliny a jej najlepší režijný počin.
By the Sea (USA / Francúzsko, 2015, 132 min.)
Réžia: Angelina Jolie. Scenár: Angelina Jolie. Hrajú: Brad Pitt, Angelina Jolie, Mélanie Laurent
