ZAKLÍNAČ: SIRÉNY Z HLBÍN

Keď si Netflix pred niekoľkými rokmi zaobstaral licenciu na knižnú sériu Zaklínač, ktorú vytvoril poľský spisovateľ Andrzej Sapkowski, mal od nej veľké očakávania. Zo Zaklínača chcel vytvoriť svoju ďalšiu veľkú značku. A niet sa čo čudovať. V knižnom a dokonca aj videohernom svete funguje Zaklínač skvele, predáva milióny kusov a ľudí baví už naozaj dlhé roky. Ale, ako sa opäť ukazuje. Úspešne adaptovať populárnu značku pre nové médium nie je vždy také jednoduché. Najmä, ak si myslíte, že to dokážete lepšie ako zdrojový materiál.

Aktuálne už vieme, že Netflix nevie, čo robiť so Zaklínačom. Dočkali sme sa troch klasických sérií, po ktorých však seriál opustil Henry Cavill. Ten sám bol však jedným z dôvodov, prečo kopa divákov seriál sledovala. Ako fanúšik predlohy seriálu dodával aj váhu. Okrem nich tu bola ešte príšerná prequel miniséria Pokrvné puto (The Witcher: Blood Origin) a obstojný animovaný film Vlčí sen (The Witcher: Nightmare of the Wolf). Obe primárne originálne veci, ktoré len letmo vychádzali z predlohy. Koniec koncov aj seriál sa od nej časom začal z veľkej časti odkláňať. Nový animovaný film The Witcher: Sirens of the Deep (v našom preklade Sirény z hlbín) mal mať iný prístup – chcel priamo adaptovať jednu z pôvodných poviedok.

Fanúšikom knižnej predlohy asi poviedkovú knihu Meč osudu netreba detailne predstavovať. Práve z nej si tvorcovia filmu vybrali poviedku Trochu sa obetovať. Ak ste ju čítali, asi vám to úplne nejde do hlavy. Nie je tam veľa materiálu na samostatný film. No a to je práve ten problém. Podobne ako napríklad filmový Killing Joke, ktorý má silnú tému, ale na malej ploche, si tvorcovia filmu začali domýšľať a vypĺňať minutáž tak, aby to celé natiahli cez 90 minút. A tak sa tu dejú veci, na ktoré by ste sa len márne snažili spomenúť si z knihy.

Geralt s Marigoldom sa vydávajú do kráľovstva Bremervoord v snahe nájsť si ďalšiu prácu, zarobiť nejaké tie groše a mať následne čo do úst. Keďže sa im nedarí, uzavrú dohodu – každý z nich zoberie prvú prácu, ktorú mu ponúknu. No a na ponuku netreba dlho čakať. Kým Geralt má vyriešiť problémy miestnych s útokmi na ich lovcov periel, Marigold má vystupovať na kráľovskej slávnosti. Veci sa však rýchlo zvrtnú a obaja sa razom ocitajú uprostred boja dvoch úplne odlišných kráľovstiev. Na povrchu sa to zdá byť jednoduchý konflikt, ale, ako to zvyčajne býva, niekto v pozadí ťahá za nitky.

Pôvodná poviedka je v zásade jednoduchý príbeh, variácia na Malú morskú vílu od Andersena. To však Sapkowski využíva len ako mechanizmus, pomocou ktorého Geralta posunie ďalej v živote. Istým spôsobom by sa dalo povedať, že víla a šľachtic sú len pozadím a v jadre je príbeh o Geraltovi a Yennefer, ktorá tam dokonca priamo ani nie je. Sirens of The Deep ale tieto dva príbehy obracia a plne stavia na hrozbe vojny. Rešpektuje postavu Geralta a jeho morálne princípy, dosť si upravuje jeho dej, ale aspoň z neho nerobí len bezhlavého zabijaka monštier. Aj keď teda toho zabíjania monštier je tu až prekvapivo veľa.

Na scénu prichádza Essi Daven, stará známa Marigolda, ktorá mu je ako sestra a poznajú sa od detstva. Zároveň sa zahľadí do Geralta a prinúti jeho samého si uvedomiť, čo od života vlastne čaká. No a potom je tu ešte mladý princ a morská panna. Dve spriaznené duše oddelené nielen miestom, kde žijú, ale hlavne nenávisťou svojho ľudu. Títo všetci musia nakoniec spojiť sily, aby zabránili vojne, ktorá by zničila obe ríše.

Keďže, ako som už spomínal, je jadro príbehu jednoduché a vlastne aj veľmi krátke, pribudli tu nové motívy, úplne nové bojové scény, flashbacky a aj sny. Snažia sa dať postavám hĺbku a z veľkej miery to aj funguje. Dozviete sa viac o Marigoldovi, nazriete do Geraltovho vnútra, len tá Essi je spracovaná veľmi plytko s povrchnými motiváciami, ktoré ale nakoniec vlastne ani nedávajú zmysel. Taktiež veľká časť celej zakázanej lásky a dynamika toho, čo sa medzi nimi deje, občas stráca zmysel a veci sa dejú len preto, aby sa udiali. Povedal by som, že nepomáhajú ani odbočenia od príbehu poviedky. Nie sú lepšie ako to, čo sme mohli čítať. Sú len iné.

Dobre badať, čo vychádza ešte z nejakého zdrojového materiálu a čo už je napísané len pre film. Dokonca je tu moment, keď to začne viac pripomínať Disneyho Malú morskú vílu ako pôvodnú poviedku. Alebo sa tu seká, končatiny lietajú vzduchom, prsia trčia z dekoltu a dejú sa iné veci, ktoré chcú síce zaujať váš zrak, ale neponúkajú nič pre vašu hlavu. Niežeby som mal niečo proti akčným animovaným filmom, to vôbec. Akurát tu to často nemá nijaký význam a dokonca to prekrýva presne to, čo na poviedke fungovalo.

Pritom aj bez krvavých súbojov sa je na čo pozerať. Za filmom stojí japonské štúdio Mir, ktoré má na konte seriály ako Legend of Korra alebo X-Men 97, pracovalo aj na filmoch Mortal Kombat Legends: Scorpion's Revenge a The Witcher: Nightmare of the Wolf. Kvalitnú prácu tu ihneď spoznáte a už len na tú dobrú animáciu sa oplatí pozerať. Fanúšikov herných Zaklínačov poteší dabing, kde sa ako Geralt opäť predstaví herec Doug Cockle, ktorému táto rola naozaj sedí. Dopĺňa ho Joey Batey ako seriálový Marigold (dokonca aj so speváckou vsuvkou) a tiež Anya Chalotra tu má pár sekúnd ako Yennefer. Novými hlasmi sú hlavne Christina Wren v úlohe Essi a Emily Carey ako morská víla. Obe sa postáv zhostili dobre. Hudba Joseph Trapanese je tiež veľmi fajn.

Poviedka ukazovala moc lásky, ktorá dokáže prekonať rozdiely nielen medzi ľuďmi. Bola a zároveň nebola o vzťahu Geralta a Yennefer. Nie je to prelomová téma, ale bola spracovaná dobre. Vo filme z nej však veľa nezostalo, lebo bolo treba vyplniť čas bojmi a megalomanskou akciou. Má to však problémy – pôsobí to plytko a ani nie originálne. Pravdou totiž je, že takýchto vecí ste už videli mnoho. Jedna scéna je z Malej morskej víly, iná zas už neviem z ktorej časti Pirátov Karibiku. Ale čo je tu zo Zaklínača?

The Witcher: Sirens of the Deep (Poľsko/Južná Kórea/USA, 2025, 91 min.)
Réžia: Kang Hei Chul. Scenár: Mike Ostrowski, Rae Benjamin, Andrzej Sapkowski. V originálnom znení: Doug Cockle, Joey Batey, Anya Chalotra, Christina Wren, Emily Carey ...