LÍDA BAAROVÁ

Český režisér Filip Renč sa posledné roky venoval skôr TV projektom, preto je osviežujúce vidieť od neho veľký kinofilm. Niektorí diváci mu už neveria, ale osobne dávam šancu a tvrdím: raz za 10 rokov prekvapí. Requiem pro panenku i Rebelové sú jasné dôkazy a Lída Baarová sa zaraďuje tesne za nich.

Život Lídy Baarovej trval 86 rokov, ponúka obrovský priestor na spracovanie, ale tvorcovia sa venujú najmä tradičnému vzostupu a pádu jednej životnej roly v priebehu 12 rokov. Nie je to veľký podiel, ale pridajú mu väčší rámec – do obdobia 1934-1946 sa vracajú cez flashbacky Lídy Baarovej na sklonku svojho života a počas posledného interview venovanom istej novinárke. Tento subpríbeh dáva vo finále isté vyznenie, ale s výnimkou reminiscencie a la Titanik (stará pani spomína na mladé časy) a niekoľkými náznakmi, ktoré by mohli vtesnať ešte jednu malú líniu navyše, neposúva jadro príbehu oveľa ďalej. Pravda, s odstupom viac ako 50 rokov a finálnymi titulkami vytvára aspoň jednu pointu: ako strašne dlho musela Lída Baarova žiť s minulosťou – ale autori už neriešia kvalitu jej života alebo ďalšie vzťahy. Nechávajú vás však v tejto intencii rozmýšľať po videní celého filmu, čo je isté plus.

Rozprávanie začína v roku 1934, keď stúpa Lída Baarová na filmovom rebríčku v Čechách a už jej nestačí Lucerna bar či štúdio Barrandov. Prijíma veľkú ponuku točiť v Berlíne a po skúškach sa ocitne na pľaci s Gustavom Frohlichom (vtedajší idol žien), ktorý ju vedie do románika. Zaľúbený párik sa nasťahuje do susedstva s Josephom Goebbelsom a je otázka času, kedy sa Lída posunie k inému mužovi. Môže za to jej povaha a túžba odhaľovať nové opantania či jeho inteligencia, ktorej sa nedá odolať? Vplyvom okolností podľahne – no vzťah nemôže trvať večne, keď je na obzore druhá svetová, Fuhrer žiada poslušnosť i celistvú rodinu – a Lída Baarová začína splácať svoj životný dlh azda príliš skoro.

Chronologicky zoradené flashbacky akceptujú Lídu Baarovú ako hviezdu, ktorej sláva postupne stúpa a my sledujeme blažené chvíle, po ktorých možno čakať iba tvrdý pád. Je to osvedčený vzorec, úplne sa sem hodí. Posudzovať racionálne konanie je miestami nemožné, ale to pri romantických pasážach málokto vyžaduje. No tam vzadu sa neustále vznáša tieň pochybnosti i vlastného diváckeho strachu, že čo príde a ako na nás nejeden historický moment zapôsobí. Prvé stretnutie s Fuhrerom, osobný čas na čaj alebo celá Goebbelsová línia, ktorý postupne dobýja srdce Lídy. Fraulein Baarova nie je v žiadnom prípade ľahká korisť: vzdoruje, bojuje, papuľuje, nenechá sa predať lacno, ale... zároveň robí aj chyby, ktoré súvisia s vlastným pohľadom na život v podaní rozprávačky.