5 OCTOBER |
5 OCTOBER |
„Bojím sa, že mi odrežú celú hlavu,“ zveruje sa so svojimi obavami Ján notesu, ktorý mu slúži nie len ako pripomínač dôležitých termínov a povinností, ale tiež ako ventil pre jeho obavy, neistoty a úzkosti. Pre nás divákov zase tento zápisník predstavuje jedinečný (napokon aj jediný) komunikačný kanál s hlavným hrdinom slovenskej dokumentárnej novinky 5. október. Tým hrdinom je muž, ktorý sa pred vážnou operáciou vydáva na inšpiratívnu cestu za vnútornou rovnováhou, precítením krásy, ale aj nemilosrdnosti prírodných zákonitostí a zmierením sa s rizikom, ktoré spolu s operáciou musí podstúpiť.
Kumšt Martina Kollára už určite poznáte, aj keď vám jeho meno dosiaľ unikalo – doteraz sa totiž realizoval predovšetkým ako fotograf a kameraman a postaral sa tak o vizuálnu podobu snímok Koza, Zamatoví teroristi či 66 sezón. Ako režisér však filmom 5. október Kollár debutuje. A ktovie, čo ho k tomu viedlo skôr – potreba profesionálneho rastu, alebo túžba vlastnoručne zachytiť osobný príbeh zo svojho bezprostredného okolia...? Centrálnym aktérom snímky je totiž režisérov vlastný brat Ján Kollár. A aj práve preto je spôsob, akým režisér snímku uchopil, veľmi zaujímavý aj trošku prekvapivý.
Je celkom jasné, že by nás Martin Kollár dokázal zahltiť nekonečným kvantom konkrétnych informácií, postrehov či súvislostí z bratovho života. A možno by mu nejeden divák bol za základný úvod do problematiky aj vďačný (Kto je Ján? Čo to má za nevšedný zdravotný problém? Aké riziko operácia predstavuje a kde všade sa jeho roadtrip vlastne odohráva?). Miesto toho sa však film stal kontemplatívnou ochutnávkou atmosféry a energie Jánovho života, navyše v neobvykle skromnej hodinovej stopáži a (takmer) celkom bez slov.
Jána sledujeme na jeho bezstarostnom niekoľkomesačnom výlete po Európe, ktorý ho zavedie na brehy morí i riek, do hôr, barov, miest aj na voňavé pastviny. Oddáva sa pred našimi zrakmi najrôznejším radovánkam, ale veľkú časť času trávi najmä sám so sebou – so svojimi myšlienkami, obavami, nádejami a možno aj spomienkami. Do jeho hlavy nás síce film nepúšťa, plne si však uvedomujeme, že jeho sladko-trpký výlet má jasne ohraničený koniec – 5. októbra, kedy ho čaká obávaná operácia..
Film komunikuje výlučne vizuálnym jazykom, ktorý tu a tam trefne dopĺňa atmosférický soundtrack Michala Novinského. Ono to ale vlastne vo vzťahu k pôvodnej profesii Martina Kollára dáva absolútny zmysel. 5. október je naozaj „kameramanským filmom“, a to v tom najlepšom zmysle slova, pretože jeho vizuály sú skutočne krásne a silné. Napokon jeho forma nijako neškodí ani obsahu – film vďaka svojej tajomnej neurčitosti aspoň nie je ďalším voyeurskym záznamom čudného problému čudného človeka, ktorý v divákovi vyvolá prinajlepšom zmes ľútosti a škodoradosti.
5. október je, naopak, veľmi osobný a je celkom ľahké naladiť sa na jeho meditatívnu nôtu. Ak vám aj celkový minimalizmus snímky bude pripadať hádam až „priminimálny“, v jednotlivých scénach, myšlienkach a emóciách si s najväčšou pravdepodobnosťou niečo nájdete.
5. október nie je žiaden agresívny „ťah na bránu“. Je celkom možné, že vám v danom okamihu, kedy sa pred vami bude na plátne odohrávať, príde až príliš umiernený a opatrný. Má ale nenápadnú schopnosť „nalepiť sa“ kamsi do podvedomia a priebežne sa odtiaľ možno bude vynárať ešte aj o niekoľko týždňov, mesiacov, alebo, povedzme, keď sa niekto z nás či našich blízkych ocitne v podobne nezávideniahodnej situácii, ako Ján.
Pokiaľ sa na 5. október vyberiete do kina, dostanete tam rovno 2 v 1 – ako predfilm sa totiž s týmto titulom premieta aj magisterský počin animátorky Barbory Žiakovej s názvom Braček Jelenček. Ak vám názov pripomenul klasickú ľudovú rozprávku o chlapcovi, ktorý sa napil z jelenej stupaje a premenil na srnca, nemýlite sa. Žiaková sa týmto príbehom skutočne inšpirovala, z detskej rozprávky však urobila skôr surrealistický minihoror pre dospelých. Po remeselnej stránke sa animátorka vracia k tradičnej bábkohre. Nečakajte však žiadne „retro“ spoliehajúce sa na divákovu blahosklonnosť – tento animovaný kraťas v skutočnosti vyzerá mimoriadne sviežo a profesionálne a je ďalšou pripomienkou toho, že sa za našu domácu animovanú tvorbu rozhodne nemusíme hanbiť.
Komu možno tento zdvojený kino zážitok odporučiť? Určite predovšetkým divákom, ktorí radi oželejú akciu aj príbeh výmenou za nevšednú atmosféru, subtílne emócie a krásne obrazy.
5 october (Česko / Slovensko, 2016, far., 61 min)
Réžia: Martin Kollár. Scenár: Martin Kollár
Braček Jelenček (Slovensko, 2015, far., 12 min)
Réžia: Zuzana Žiaková. Scenár: Zuzana Žiaková