|
KUBO A KÚZELNÝ MEČ |
KUBO A KÚZELNÝ MEČ |
Animované filmy spoločnosti Laika môžete milovať, a nie všetky. Môžete si v nich nájsť zaujímavé momenty, ale nemusí vám sadnúť celok. Sú natoľko odlišné od animákov veľkých hráčov, že ich sledovanie sa stáva náročnejšou záležitosťou – no vždy nesú prísľub inej témy, odlišného dobrodružstva či hrdinu.
Sú to sivé myšky v animovanom biznise, a chcú sa zapáčiť svojmu publiku. Koralína, Norman (a duchovia), Škatuliaci sú dobrí zástupcovia, no v mojich očiach každému niečo chýba. Najnovší počin má presne to neviditeľné čaro a odstránil pomyselnú absenciu, že sa dá vychutnať naplno.
Najväčším prísľubom Kuba je, že rozpráva príbehy. Má jedenásť rokov, príde na námestie a vytiahne pár papierov, začne hrať na „samisen“ (japonský hudobný nástroj s tromi strunami) a rozprávať úžasné príbehy o samurajovi Hanzovi a jeho súbojoch so všemožnými nepriateľmi. Spoločným menovateľom všetkých príbehov je absentujúci koniec.
Kubo sa stará o svoju chorú matku, žijú v jaskyni a pravidlo pre ich pokojné fungovanie znie: nevychádzať von za tmy. Pretože ako sme sa v intre dozvedeli, žena s dieťaťom unikala pred niečím strašidelným a o dekádu neskôr stále hrozí nebezpečenstvo. Lenže tá idylka musí skončiť – a Kubo sa pustí do vlastného dobrodružstva, kde bude hľadať vzácnu výzbroj a dozvie sa oveľa viac o svojej rodine i akomsi Mesačnom kráľovi, ktorý ide práve po ňom...
Nechcem vám prezradiť o deji veľa a zakázal by som vám pozerať trailery; aj pre Kuba platí niečo podobné ako pre Miss Peregrine pred týždňom: borí pravidlá, nemá bežné rozprávanie, pozerá sa inak. Azda ešte vo väčšej miere ako Burtonova posledná fantázia, pretože v Laike si očividne naštudovali japonskú mytológiu naplno a rozhodli sa vytvoriť sugestívny kúsok, kde vás každých 15 minút čaká niečo netradičné, čo do bežnej schémy animáku ani nezapadá. Iste, príbeh o hľadaní brnenia či meča a súboje by ste očakávali všade, ale to je iba malá podzápletka veľkého celku.
|
|
Majstri z Laiky si totiž vyberajú rozmanité momenty ako vás dostať. Pôsobivý prológ rýchlo strieda veselo-smutné predstavenie života Kuba ako rozprávača – ale jeho príbeh a podanie budete hltať ako ľudkovia na námestí, lebo keď papiere ožívajú, vaše sústredenie je maximálne. Alebo výlet na cintorín počas prebiehajúceho sviatku obon (japonská verzia Dušičiek) má v sebe priam magické črty.
Keď sa civilná časť (hoci v tomto filme bez mágie vydržíte sotva 10 minút) končí a nastúpi dobrodružstvo, už sa dočkáme inkarnácie duší do zvierat a využitie ich podobizne, symboliky a prepojenia s hrdinom. Takto môžete vyratúvať momenty prekvapenia až do konca – v tomto filme sa stále niečo deje a je to spravidla inak ako v iných animákoch. Jedine aj tu hrdinovia stále niekam putujú – a to je všetko.
Bravúrna forma kombinujúca bábky a animáciu je tentokrát posilnená o fantastické origami, stačí jeden sympatický samuraj či prvý príbeh. Obrovským diferenciátorom a priam nečakaným ťahom je zapojenie „samisen“ – nie je to iba hudobný nástroj, má svoju moc a postavenie v deji. A najmä môže dať priestor vyniknúť skladateľovi soundtracku Dariovi Marianellimu, aby komponoval prenádherné melódie. Niekedy stačí iba brnkať na tri struny, inokedy tepať do rytmu alebo zhutniť veľkú melódiu.
|
|
Kubo je silne mytologický, niekedy nechápete, čo sa deje. Ale dokáže gradovať. Vyčkajte akčné scény a vtedy ide všetko bokom. Pôsobivé dynamické sekvencie, kedy nechýba patričná temnota a brilantný strih, za ten by sa nehanbili ani domáci Japonci. Keď sa jedna scéna odohráva na čerstvo vytvorenom kúsku za pomoci samisen, pod ním prebieha odlišné dobrodružstvo a hore treskúca akcia, Kubo vás musí dostať. A je samozrejmé, že keď dávkuje akciu i napätie, do finále si musí schovať absolútny magický „showdown“, kedy animátori zo seba vydajú všetko, že im už neostane energia na epilóg.
Slovenská verzia dostala prekvapivo dobrý dabing vďaka Richardovi Labudovi v titulnej roli. Nie je ukričaný a obsahuje mnohé kvalitné dialógy, o ktoré by bola škoda prísť. Triumf č.2 je Filip Tuma.
Kubo a kúzelný meč nie je typický animák. Nie je to veselý zvieratkovský film, má oveľa viac. Mágiu, dobrodružstvo, inotaje, odlišné prostredie i podanie. Nesadne každému a diváci pod 10 rokov sa môžu strácať. Laika konečne pripravila parádny kus bez kompromisov – a to sa cení.
PS – My, japanofili, môžeme pokojne pripočítať ešte bod k dobru. Viaceré nuansy nám budú lahodiť.
Kubo and the Two Strings (USA, 2016, 101 min.)
Réžia: Travis Knight. Scenár: Marc Haimes, Chris Butler
