|
COOLTÚRA |
COOLTÚRA |
Film, o ktorom sa veľa rozpráva, no vidieť ho (takmer) nemôžete- taká je Cooltúra mladého slovenského dokumentaristu Mira Rema (Arsy-Versy, Comeback). Snímka sa pre stále prebiehajúce spory s viacerými z jej (nie celkom dobrovoľných) aktérov stala akousi „šedou eminenciou“, do kín má zákaz a vidieť ju tak zatiaľ môžete len na akademickej pôde viacerých vysokých škôl v rámci projektu Dokument na kolesách.
Titul snímky je efektnou a zároveň obsah vystihujúcou slovnou hračkou – Miro Remo totiž touto hodinovou mozaikou reflektuje rozličné polohy slovenskej mainstreamovej kultúrnej a spoločenskej scény, ktoré, podľa jeho autorského názoru, majú od „coolovitosti“ poriadne ďaleko.
Skúste sa na minútku zamyslieť – ak by ste pri neformálnom rozhovore mali komusi vysvetliť, čo je, v kocke, slovenská kultúra - teda čím sa tu žije, ako zabáva, za čo sa dvíhajú ruky vysoko nad hlavu (a niekedy hádam aj zaťaté päste)- čo by ste povedali? Nech už vám teraz napadlo čokoľvek, v Cooltúre Mira Rema to určite zastúpené je – a je toho ešte oveľa viac. Film je poskladaný z filigránskeho výberu obrazov, obrázkov a karikatúr toho, čo na sebe my Slováci milujeme a zároveň nenávidíme.
Poldecákový folklór veľkonočných tradícií na sídliskách okresných miest. Nekonečný zmätok v tom, čo si vlastne myslíme o Nežnej revolúcii, o tom predtým aj o tom potom. Masový potlesk v hľadisku dojemne zinscenovanej televíznej šou, kde sa hádžu drobky od stola tým, ktorých v skutočnosti najradšej nevidíme. Celebritní rapperi so „silným posolstvom“ pre svoje pubertálne obdivovateľky, celebritní šlágermajstri profitujúci na nostalgii (či senilite?) svojich obdivovateliek na dôchodku.
Krásky, ktoré sa nás na sociálnych sieťach snažia presvedčiť, že žijú zlatý život v akomsi paralelnom vesmíre, hoci si v skutočnosti nechajú platiť za to, že po nich môžu ožratí „plebs“ pokrikovať „ukáž p**u!“. Oduševnená mládež hľadajúca východisko v božom milosrdenstve na podujatí, kde ich moderátor medzi extatickými okamihmi nezabúda nabádať, aby šli „siať do kasičky“. No a v neposlednom rade politika, neopomenuteľná pointa každej satiry – oslavy MDŽ vládnucej strany tohto štátu, na ktorých dôchodkyne obdarené zľavou na vlak a ružičkou nešetria úsmevmi a superlatívmi.
Slovné spojenie „autorský názor“ hneď v prvom odseku tohto textu nie je náhodne. Je to dôležitý, ba priam kľúčový faktor definujúci podstatu tohto (a napokon každého) dokumentárneho filmu. S mnohými čriepkami Removej mozaiky sa asi celkom ľahko stotožníte – prídu vám rovnako úsmevné, smutné, výstižné, paradoxné ako režisérovi, bude vás baviť sa na ne pozerať, hoci vám aj nič nové nepovedia.
|
|
Iné útržky zase možno budete považovať za trochu nadbytočné – napríklad sekvenciu z metalového koncertu, ktorého opití aktéri sú síce tragikomickí, ale inak sotva vystihujú nejakú komplexnejšiu črtu slovenskej spoločnosti ako takej. A možno sa v Cooltúre nájdu aj scény, v ktorých sa sami tak trochu nájdete a nebude vám to pripadať celkom spravodlivé.
Ku Cooltúre síce nedostanete žiaden „návod na použitie“, ako prológ aj epilóg (a teda, hádam, aj rámcový názor filmu ako takého) tu však slúži rezolútny preslov etnografa, folkloristu a energického obhajcu tradičnej slovenskej kultúry Jána Lazoríka. Ten súdobý kultúrny mainstream hodnotí ako „žumpu a bahno“, za ktoré nie len, že sa budeme raz hanbiť, ale všetci sme aj jeho spolupáchateľmi. Iste, ťažko mu nedať pri sledovaní tejto filmovej esencie slovenskej nátury za pravdu.
Nedá sa však opomenúť skutočnosť, že film v kombinácii s týmto preslovom opäť buduje len určitý subjektívny konštrukt, ktorý, navyše, zdanlivo vychádza z nie celkom správnej premisy, že všetci zobrazení a zúčastnení na tomto filme vnímajú definíciu, úlohu a hodnotu kultúry rovnako.
Viac, než na tom, či s názorom Mira Rema stopercentne súhlasíte, však asi záleží na tom, či je jeho film niečím prínosný. Ukazuje toto zrkadlo tým, ktorých reflektuje, nejakú alternatívu, alebo je len tľapkaním sa po chrbtoch spriaznených vonkajších pozorovateľov? Parazituje na obskúrnosti sveta, ktorý zachytáva, alebo dokáže aj otvoriť plodnú debatu? Je to len ironická hyperbola, alebo je to s našou spoločnosťou naozaj také vážne?
|
|
Odpovede, napokon, lepšie, než film samotný, ponúka to, čo sa okolo neho strhlo. Viacero z jeho aktérov (rapperi Rytmus a Majk Spirit) totiž zablokovali jeho vstup do kín nesúhlasom s tým, že sa v ňom objavujú. Na tento nesúhlas majú zákonné právo, je však prinajlepšom úsmevné, ako vehementne ho presadzujú a nie celkom pochopiteľné, prečo to vlastne robia. Film ich totiž zachytáva pri činnostiach, ktorým sa normálne venujú, nezdá sa, že by ich do niečoho manipuloval či nútil. Nevkladá im do úst slová, nepodsúva nepravdivé či sporné fakty, nijak ich nezosmiešňuje. Akurát ich, skrátka, zaberá z trochu iného uhlu, než akým by sa sami najradšej pochválili.
Remova Cooltúra je dobrou ukážkou jeho osobitého a divácky vďačného filmárskeho štýlu. Niektoré scény sa v nej podarilo vystavať až mrazivo pôsobivo, iné zase dobre pobavia. Na väčšiu kritickú hodnotu je však, hádam, až príliš heslovitá, väčší dôraz kladie na efekt než hlbšiu podstatu a tým trošku stráca nadhľad - aj hodnotu. Tak či onak je to však cenný a plnohodnotný počin slovenskej dokumentaristiky, ktorý si zaslúži dostať sa ku svojim divákom. Tí si zase, naopak, nepochybne zaslúžia jeho...
Cooltúra (SR, 2016, 67 min.)
Réžia: Miro Remo.
