|
Z PARÍŽA DO PARÍŽA |
Z PARÍŽA DO PARÍŽA |
Obdobie štyridsiatych rokov minulého storočia možno zaradiť k obdobiam, po ktorých často siahajú rozličné umelecké adaptácie. A nie je to len kvôli priestoru pre prácu s historickými detailmi, ktorý vo filme dostávajú kostýmoví výtvarníci či maskéri. Téma druhej svetovej vojny v sebe spája hrdinské činy ale aj ľudskú krutosť a zverstvá, ktoré majú bohužiaľ stále svojich stúpencov aj v dnešnom svete. Zameriavanie umeleckých diel na tematiku vojny možno však vnímať aj ako jasné vymedzovanie sa dobra voči zlu.
Pre množstvo už zrealizovaných adaptácií príbehov z druhej svetovej vojny je pre režiséra dôležité hľadať inovatívny prístup k známej téme. Funkčným sa javí napríklad pátranie po neznámych príbehoch z bojov, po menších a menej známych bitkách, po vojnových zločinoch či vojenských operáciách. K filmom z tejto línie možno priradiť diela zobrazujúce napríklad Katyňský masaker alebo úspešno-tragickú operáciu Anthropoid v čase Protektorátu Čiech a Moravy. Druhý prístup sa skôr zameriava na traumatizujúce zobrazovanie osobných príbehov konkrétnych ľudí, ktoré dopĺňajú mozaiku takzvaných veľkých dejín.
Práve k prípadu osobných dejín sa radí aj nový film kanadského režiséra Christiana Duguaya Z Paríža do Paríža, ktorý je natočený na základe rovnomennej knihy francúzskeho spisovateľa Josepha Joffa. Spisovateľ v románe priniesol svoj vlastný príbeh. Pre francúzsky denník Le Figaro sa vyjadril práve o osobnej spätosti so vzniknutým filmom. O svojom otcovi, ktorého vo vojne stratil, povedal: „Ďakujem mu. Viem, že bez neho by som nemohol žiť.“ Joff vo svojej knihe, charakterizovanej ako memoáre, popisuje osudy dvoch bratov a ich židovskej rodiny, ktorá sa snaží počas nemeckej invázie prežiť. Joff to dokazuje bez zbytočného sentimentu.
Dej začína v lete roku 1940, kedy armáda Tretej ríše obsadzuje Francúzsko. Pre osobnú zaangažovanosť autora je príbeh, ktorý je podávaný z pohľadu detí, veľmi dojímavý. V pôvodnom francúzskom znení názov filmu možno preložiť ako „misku guličiek“. A práve s hrou s guličkami si chlapci často vypĺňajú voľné chvíle na ceste do školy a späť.
Režisér Duguay patrí ku skúseným filmárom. Nakrútil viacero televíznych a filmových projektov, medzi inými aj u nás známy titul Bella a Sebastián: Dobrodružstvo pokračuje z roku 2015. Duguay vie pracovať s hercom, správne udávať tempo filmu a zadávať pokyny svojmu štábu. Vyzdvihnúť treba vnímavú kameru, ktorá sprevádza celým filmom mimoriadne citlivo. V závažných momentoch vždy krásne zachytáva či malý detail detskej tváre alebo napínavý presun súrodencov nočným lesom plným nacistov a nemeckých ovčiakov.
|
|
Hrdinami snímky Z Paríža do Paríža sú bratia, starší Maurice a mladší Joseph (spisovateľovo alter ego). Jeden má dvanásť, druhý desať rokov. Vyrastajú v židovskej rodine, v Paríži. Svoje detstvo si užívajú. Historická „tragédia“ v podobe druhej svetovej vojny sa však nezadržateľne blíži. Zvrat na seba nenechá dlho čakať. Relatívne pokojné francúzske ulice sa zmenia na nepoznanie. V polovici júna 1940 Nemci obsadzujú Paríž. Chlapci a ich rodičia musia nosiť na oblečení našité žlté hviezdy. V škole sa im začnú posmievať.
Rodičia sa pre dobro svojich detí rozhodnú svoje ratolesti poslať preč z okupovaného Paríža. Chlapci nasadajú do preplneného vlaku. Cítia sa osamotene a bezradne. Pri nacistickej kontrole sa ich vo vlaku ujme dobromyseľný kňaz. Keď ich však z vlaku dostane bezpečne na vzduch, opäť ostávajú sami. Sympatickí bratia si však sami vystačia. Najväčšou oporou je im ich vlastná bratská láska a súdržnosť. Ani šťastie ich našťastie neobchádza. Často sa im podarí naraziť na človeka, ktorý im ochotne pomôže.
Kniha Un sac de billes nebola adaptovaná po prvý raz. Už v roku 1975 predlohu spracovali francúzsky režisér Jacques Doillon, ktorý si napísal aj vlastný scenár. V novej adaptácii z roku 2017 sú predstavitelia chlapcov prirodzení a uveriteľní. Taktiež vzájomné vzťahy, ktoré v rodine panujú, sú vykreslené autenticky. Divák plne chápe, čím si ich rodina prechádza. Okolnosti, ktorým musia všetci v rodine čeliť sú nastolené bez zbytočných omáčok či poučiek.
|
|
V kontexte vývoja súčasnej svetovej kinematografie čaká divák však trocha viac. Podobný príbeh utekajúcich detí sme mohli nedávno vidieť aj vo Veľkom zošite (r. János Szász), v ktorom cítiť uhrančivú atmosféru a nekompromisnosť režiséra. Osud chlapca poslaného ukryť sa pred vyhladzovaním Židov kdesi na vidiek sa rozhodol preniesť na filmové plátno aj český režisér Václav Marhoul. Ambiciózny projekt v česko-poľsko-slovensko-ukrajinskej koprodukcii s názvom Pomaľované vtáča uvidíme v roku 2019.
Obe spomínané snímky, presne ako film Z Paríža do Paríža, sú tiež adaptáciami celosvetovo oceňovaných románov. Zdalo by sa, že obdobie druhej svetovej vojny už skoro nemá čo ponúknuť - ani témou, ani spracovaním. Ale opak je pravdou. Filmové umenie nedávno preukázalo, že sa vie na túto historickú dobu pozrieť zásadne inak, ako napríklad v maďarskom titule Saulov syn od režiséra Lászlóa Nemesa.
Filmu Z Paríža do Paríža nemožno uprieť cit pre obraz a nespochybniteľný autobiografický rozmer, ktorý je jeho hlavnou devízou. Ale nie je to málo? Sledované situácie sú pre mnohých divákov príbehovo zaujímavé a príťažlivé, avšak z hľadiska filmovej reči nie sú inovatívne. Film, ktorý drží pevne pokope, ale neprináša v zásade nič nové. Možno to ani nie je jeho cieľom. A to je škoda aj v dobe, kedy je téma holokaustu bohužiaľ opäť aktuálna.
Un sac de billes (Francúzsko, Kanada, 2017, 110 min.)
Réžia: Christian Duguay. Scenár: Alexandra Geismar, Jonathan Allouche, Joseph Joffo (predloha). Hrajú: Dorian Le Clech, Batyste Fleurial, Patrick Bruel, Kev Adams, Christian Clavier...
