|
THELMA |
THELMA |
Thelma je vlastne taká škandinávska Carrie 21. storočia. Nie, nemusíte sa obávať x-tého remakeu bezducho przniaceho odkaz kultovky Briana De Palmu. Niekoľko zaujímavých spoločných znakov by sa tam však naozaj našlo, hoci dánsky filmár Joachim Trier z príbuzne rozohranej situácie nachádza predsa len trochu iné východiská. Ak máte radi minimalisticky dusivú atmosféru, umne namiešanú zmes romance a napätia či príbehy, ktoré vás k rozuzleniu vedú znepokojivo spletitými cestičkami, táto koprodukčná nórsko/dánsko/francúzsko/švédska novinka by vás nemala obísť.
Jemnocitná a nenápadná Thelma práve nastúpila na vysokú školu a prisťahovala sa do neďalekého kampusu. Nová životná etapa je pre ňu oveľa významnejšia, než by sa mohlo zdať. Je to vôbec po prvý krát, čo sa vymanila z pevného zovretia bigotne nábožných rodičov, ktorí každý jej krok bedlivo sledujú a usmerňujú. Ani na diaľku ju však všetečný otec a permanentne utrápená matka na invalidnom vozíku neprestávajú bombardovať neustálymi telefonátmi a kontrolnými otázkami: Kde bola? S kým bola? Čo mala na večeru?
Zvláštne upätá dievčina spočiatku do bezstarostného študentského koloritu, logicky, príliš nezapadá. Už onedlho si ale začne pod náporom novonadobudnutej slobody celkom slušne ulietať. Reč ale nie je len o pár pivách či cigarete – plachá Thelma sa odrazu zapozerá do pôvabnej spolužiačky Anje. A zdá sa, že Anja jej sympatie opätuje. Po rokoch prísnej morálnej čistoty a poslušnosti sa však v Thelme začínajú nové city a myšlienky nebezpečne biť. Hoci vo vnútri úprimne po Anji túži, navonok sa od nej začína odťahovať. Je tu však niečo, čo ešte o Thelme neviete. Jej najtajnejšie priania, také tajné, že o nich občas ani sama netuší, majú nebezpečne veľkú moc…
|
|
Thelma vykazuje viacero charakteristických znakov, pre ktoré je celkom ľahké prehliadnuť ju ako nenáročnú žánrovku. To by však bola celkom škoda. Hoci do veľkej miery skutočne ťaží najmä z kombinácie pikantnej intimity, desivej nadprirodzenosti a ponuro príťažlivej audio-vizuálnej atmosféry, ponúka toho ešte o kus viac. Thelmu si totižto možno aj bez väčšej dávky predstavivosti vysvetľovať tiež v metaforickej, realitu celkom originálne parafrázujúcej rovine. Má tak šancu zaujať aj divákov, ktorí sa z cieľovky hororových psychologických drám obvykle vymykajú.
Ako sa ukáže, krásna a krehká Thelma (výborne stvárnená nórskou herečkou Eili Harboe) vie byť poriadne nebezpečná. A všetko to pramení v okamihoch potláčania vlastných pocitov, o ktorých jej nadrilovaná kresťanská morálka vraví, že nie sú správne. Joachim Trier to pekne akcentoval v homosexuálnej povahe Thelminho „zakázaného“ flirtu, ktorý vo filme spustí lavínu zvláštnych udalostí. Nadviazal tak snímkou, ktorá zdanlivo s realitou nemá nič spoločné, na celkom aktuálne spoločenské témy. Dal tak príbehu ďalšiu dimenziu a provokuje zaujímavé otázky: Čo sa v nás deje v okamihoch, keď popierame vlastnú prirodzenosť? Kým sa stávame vo chvíli, keď samých seba odmietame takých, akí naozaj sme? A ako, na druhej strane, dokážu prekrútiť realitu naše subjektívne dojmy a túžby?
|
|
Zľahka to pripomína spôsob, akým svoje príbehy spracúva Darren Aronofsky – bežná prekážka, s akou sa vo svojich životoch stretávame všetci, sa v kombinácii s vyhroteným psychologickým „činidlom“ stáva rozbuškou desivých drám. Trier si však až na takú mnohovrstevnú spletitosť, akú sme mohli vidieť v Čiernej labuti či Matke! predsa len netrúfol – vďaka čomu je, na druhej strane, Thelma aj o poznanie ľahšie stráviteľná, ako spomínané ťažké kalibre. Škoda len, že si Trier od Aronofského „nepožičal“ kus jeho majstrovskej schopnosti priviesť dobre rozohraný námet k ešte lepšiemu vyvrcholeniu.
V Thelme sa od istého okamihu, keď začne byť všetko jasné, začína dej roztekať akýmisi náhodnými smermi. Následné udalosti síce majú vizuálny či atmosférický potenciál, dej však už nikam neposúvajú a negradujú. Vyzerá to tak trochu ako náhodná zbierka nápadov, ktoré sa akosi nepodarilo začleniť do logiky či chronológie deja, tak ich režisér proste prilepil nakoniec. Divák však v tomto momente už vlastne všetko dôležité videl aj počul, a tak je to len také mútenie vody. Bez ohľadu na tieto chybičky krásy však Thelma v súčasnej ponuke kín predstavuje celkom vďačnú a podnetnú voľbu.
Thelma (Nórsko, Francúzsko, Švédsko, 2017, 116 min.)
Réžia: Joachim Trier. Scenár: Joachim Trier, Eskil Vogt. Hrajú: Eili Harboe, Kaya Wilkins, Henrik Rafaelsen...
