|
BACKSTAGE |
BACKSTAGE |
Vlani si slovenský žánrový film vyskúšal viaceré zákutia: romantickú komédiu, politický triler, krimi s mafiánmi i poviedkový horor. Bádanie tvorcov v žánrových vodách pokračuje – a teraz dorazil prvý tanečný film, ktorý má najbližšie k Let’s Dance. V redakcii máme preň istý popis: hrdinovia sa na hlavách točiaaaaaa, občas trávku fajčiaaaaaa a inak žijú bezstarostne pre svoju crew, hip-hop či rap.
Vopred si treba ujasniť kritéria hodnotenia. Backstage je žánrový film, iná liga ako snímky, ktoré majú festivalové ambície. Toto nie je Piata loď po Berlinale či Out z Cannes. Je to tanečný film, ktorý by chcel prilákať do kín aspoň 50 tisíc divákov. Hrá podľa iných pravidiel, no kritéria sú dej, tanečné scény, choreografiu, lokality, zvedavosť na piesne a tipovačka, kto vie hrať a kto sa reálne vie hýbať.
Od prvých minút sa nešetrí vystúpeniami a tancom. Malá battle na ihrisku, kde sedí malá porota, nám predstaví dve tanečné zoskupenia: West Coast Crew (hrdinovia) a Muertas (ich sokovia). Tu sa rodí rivalita, v rýchlosti spoznávame pár tvárí a putujeme do ich domáceho mestečka Svit. Pod vrcholkami Tatier prebiehajú civilné životy, no derú sa na povrch túžby dokázať viac, napríklad ísť si vytancovať výhru či zúčastniť sa na väčšom projekte. Cieľ sa hrdinom plní, keď sú vybraní do šou Super Dance...
Úzkym previazaním so šou si na seba scenáristi uplietli istý bič a súčasne si pomohli. Väčšina diania sa točí okolo postupu hrdinov v šou – od castingu po finálové kolá. Pomedzi to sa kamera poneviera medzi tréningami a súkromnými seansami. Mladému divákovi ukáže vysnívaný „backstage“: dianie v zákulisí, výrobu i produkciu.
To, že sa hrdinovia stanú súčasťou väčšej šou sa dá čakať, no niektoré podpásové kroky skôr vzbudzujú, že si musia dávať pozor, čo povedia, urobia. Taký pohľad badať pri nejednej SuperStar a prepojení s médiami. Symbióza so šou umožní vkladať do deja nečakané i podlé náhody. Je ťažké ohradiť sa voči ich prepašovaniu do deja – sú neraz naivné, no často môže byť za nimi niekto z réžie a zháňať percentá. A odvrátený backstage je súčasť koloritu; zahrnutie prevarených tém môže byť isté mínus a časť divákov bučí, že aká je to snaha o dramaturgiu, no nie sú úplne márne.
|
|
Na druhej strane majú tanečné filmy vždy dejové výzvy a pokiaľ nejdú ako neskoré diely Let’s Dance do snahy zastaviť zlých developerov či iných motívov, skončia zväčšia pri klasike ako sa nádejné nuly vypracujú na esá. Backstage ide tým smerom, no nedokáže ho naplno rozvinúť. Nepredstaví hrdinov v efektnom klipe s menovkami, motivácie si dedukujeme sami a aj ošúchané šablóny sa dali spracovať lepšie. Prečo hrdinka Mary lavíruje medzi dvomi chalanmi? Prečo je Buddy taký chmuľo a prepadá do svojho sna? Divákom netreba natiahnuť stopáž, no troška herectva a smerovania by sa patrilo ukázať.
Backstage má šialené tempo, bláznivú kameru (občas šikovnú) a neustále trieska songy do reprákov, aby ste ani na chvíľu nemohli vydýchnuť. Má 90 minút, vyjdete z neho ohlušení, hoci by si zaslúžil spomaliť a dať šancu na spoznanie hrdinov. Hrdinovia tancujú nonstop, aj mimo tanečných kôl... až sa po hodine čísla zunujú, nestačíte ich vstrebať a navyše negradujú. Najlepšie číslo (folklór remix) príde v polovici filmu a finále si vystačí skôr so svetelnými efektmi. No hudba Jana P. Muchova efektne doladí netanečné scény a v náznakoch dá šancu pozrieť sa aspoň na pár chvíľ do vnútra hrdinov.
The Pastels roztrúsení do castingu odvádzajú výborné remeslo, o tom niet pochýb, horšie je to už s ich hereckým nadaním. Platí to pri dialógoch, ktoré sú síce vystrihnuté akoby z ulice a crew, hlbšie scény im nesadnú. Keď sú v pohybe, je cítiť ich silnú devízu v castingu, no ak hodnotíme herecké výkony, je tu priestor najmä pre Mary Havranovú, ktorá má aspoň náznaky deja a ostatní sa zmestia do škatuliek.
|
|
Tanečných čísel nie je málo, maká sa na ulici, v štúdiu i na opustenej železničnej stanici, no zväčša sa ide v podobnom rytme, bez väčších rozdielov. Choreografie sú neraz premakané, no kamera ich sníma buď rýchlo alebo strih volí väčšiu kadenciu ako by mal. No keď sa polovica filmu točí iba v štúdiu či interiéroch, nevzniká veľa možností ako tanečné scény oživiť.
V konečnom (i globálnom) zúčtovaní je Backstage priemerný tanečný titul. Je fajn vidieť ho v kine, na tablete vás tie čísla a decibely nedostanú. Navyše je dobré, že vznikol, bez neho by sme ťažko mohli určiť, ako je na tom slovenský žánrový film a v čom sa má zlepšiť. Lokál patrioti a členovia tanečných crew môžu pripočítať bod-dva k dobru.
Backstage (SR/ČR, 208, 90 min.)
Réžia: Andrea Sedláčková. Hrajú: Ben Cristovao, Mária Havranová, Tony Porucha, The Pastels, Ondrej Hraška, Judit Bárdos, Roman Luknár, Ivana Chýlková, Kryštof Hádek, Dušan Kaprálik a Anton Šulík
