|
DOGMAN |
DOGMAN |
50- ročný taliansky režisér Matteo Garonne nie je divákom našich klubových kín neznámy. Prednedávnom sa dostala po rokoch do distribúcie jeho snímka Reality Show z roku 2012. Ako názov naznačuje, dej sa točí okolo castingu na súťaž Veľký brat a my sme sledovali jedného z adeptov na účasť vo finále na televíznych obrazovkách. Talian nám ukázal nefalšovaný, špinavý, ale zároveň láskyplný pohľad na súčasný Neapol a fungovanie talianskej rodiny z nižších vrstiev. Išlo ale v prvom rade o komédiu a Garrone sa inšpiroval aj v dielach Federica Felliniho.
Doterajším umeleckým vrcholom jeho kariéry (aspoň podľa európskej kritiky a množstva ocenení) je zdrvujúci pohľad na praktiky súčasnej mafie na území Neapola so všehovoriacim názvom Gomora z roku 2008, podaný najmä z pohľadu neapolskej mládeže. Film bol nakrútený na motívy kontroverznej knihy Roberta Savianiho.
Najnovším filmom Dogman Garrone naväzuje oveľa viac práve na Gomoru, než na odľahčenejšiu Reality Show. To, že Neapol vymenil za predmestie Ríma, nezohráva v konečnom dôsledku pre celkové vyznenie alebo atmosféru diela veľkú úlohu. Výber lokalít prebehol podľa rovnakého vzorca, zločincov totiž viac priťahujú zanedbané štvrte, než historické pamiatky. No a nayvše sa režisérovi v novinke podarilo trochu rozvolnenú dramaturgickú štruktúru Gomory vystužiť pevnejším, ucelenejším a strhujúcejším príbehom.
Oocitáme sa v štvrti Magliana, nie príliš prívetivom juhozápadnom predmestí Ríma a spoznávame hlavnú postavu, majiteľa ošúchaného psieho salóna Marcella. Ten sa z neznámych príčin a v podstate nedobrovoľne priatelí s nekontrolovateĺným hromotĺkom Simonem, ktorý si k nemu chodí pre pravidelné dávky kokaínu. Dvojica je to vskutku nevyrovnaná, Marcello váži sotva polovicu Simoneho váhy a siaha mu zhruba po prsia. Občas si dvojica vyjde večer na diskotéku, občas je Marcello prinútený robiť šoféra pri na rýchlo zbúchanej lúpeži.
|
|
Milovníka psov tu ľudia majú nefalšovane radi, grázel Simone leží všetkým v žalúdku a pomaly sa čaká na to, kedy ho niekto zabije. Lenže nikto si nechce špiniť ruky sám. Všetko prebieha vo veľmi relatívnom poriadku, až kým ten silnejší z dvojice nedostane jeden nie príliš rozumný nápad. Následky nenechajú na seba dlho čakať a návrat do východzej situácie zo začiatku filmu bude nemožný. Marcello bude musieť učiniť viacero dôležitých rozhodnutí, pričom často pôjde o dilemy typu Sophiinej voľby. Do hry sa dostáva aj jeho malá milovaná dcéra, ktorú dostáva muž do občasnej opatery po rozvode s manželkou.
Garrone vizuálnym štýlom svojej snímky naväzuje zcela zjavne na doktríny talianskeho neorealizmu zo 40. a 50. rokov. Výstavbou deja sa ale viac inšpiruje v súčasných festivalových (sociálne drámy) aj komerčných trendoch (gangsterky). Pokiaľ neorealizmus rád narušoval kauzalitu s príčinami a ich následkami, i keď tieto filmy mali väčšinou zrozumiteľný dej, tak Dogman sa práve na príčiny a následky Marcellových a Simoneových rozhodnutí primárne zameriava. A darí sa mu na nich solídne budovať uveriteľnú a do hĺbky prenikajúcu psychologickú štúdiu predovšetkým prvého zo spomínaných mužov. Marcellov charakter je pochopiteľne zaujímavejší, pretože je podstatne inteligentnejší a citlivejší ako tupý Simone. Ten rieši všetko násilím a iba málokto sa mu odváži postaviť. A ak tak niekto učiní, má to preňho za následok dlhodobejšie ujmy na zdraví.
|
|
Dogman je typ filmu, ktorý svojho diváka chytí od prvých scén za pačesy a nepustí až do konca záverečných titulkov. Ako poriadny stisk niektorého z bojových psov z Marcellovho salóna. Pri niektorých brutálnejších scénach sa vám bude otvárať nožík vo vrecku, ale budete vedieť, že zasiahnuť nemôžete a o to môže byť pocit zo zobrazovanej nespravodlivosti frustrujúcejší. Často až na hranici znesieľnosti.
Veľkú chválu si zaslúžia obaja predstavitelia hlavných úloh, Marcello Fonte a Edoardo Pesce. Je takmer nemožné uveriť, že ide skutočne len o predkamerovú realitu a herci svoje party hrajú a v skutočnosti, aspoň v prípade predstaviteľa Simoneho - Edoarda Pesceho, ide o absolútne odlišný typ osobnosti. Skúste si herca vygoogliť a presvedčte sa, ako jeho civilný vzhľad vôbec nekorešponduje s jeho mafiánskou verziou na plátne. Dogman je podľa autora recenzie jeden z najsilnejších tohtoročných filmových zážitkov v kine.
Dogman (Taliansko / Francúzsko, 2018, 103 min.)
Réžia: Matteo Garrone. Scenár: Ugo Chiti, Matteo Garrone, Massimo Gaudioso. Hrajú: Marcello Fonte, Edoardo Pesce, Nunzia Schiano, Alida Baldari Calabria, Miriam Platano ...
