|
SÚMRAK |
SÚMRAK |
Sto rokov od konca prvej svetovej vojny dorazil do kín film, ktorý nekonvenčným spôsobom mapuje predvečer začiatku tohto hrozivému konfliktu. V spoločnosti vládne chaos, v ľuďoch drieme vzbura a schyľuje sa k niečomu zlému nielen v histórii, ale aj v snímke Súmrak. Hoci sa príbeh odohráva uprostred Budapešti, cítiť z neho snahu o celoeurópske až univerzálne uchopenie témy. Zlomové historické udalosti však zostávajú v úzadí. Maďarský režisér László Nemes sa zameral na osud jednotlivca, v tomto prípade 20-ročnej Irisz hľadajúcej svoje miesto vo svete.
To, že Nemes zaobchádza s dejinami jedinečne a zároveň úchvatne, dokázal už v mrazivom debute Saulov syn ovenčenom Oscarom, Veľkou cenou z Cannes, Zlatým glóbusom a ďalšími významnými oceneniami. Súmrak poňal obdobne ako slávnejšieho predchodcu, vyjadrovacie prostriedky a celá forma sa preto až nápadne ponášajú na film o členovi Sonderkommanda. Za paralelami však treba hľadať najmä jeho výrazný rukopis.
Na prvý pohľad sa môže preto zdať, že vykráda sám seba. Nahráva tomu celkové vyznenie a emócie. Príbeh je však iný, koncentrák sa zmenil na Budapešť, no pre Irisz sa stal rovnako neľútostným miestom ako pre Saula tábor smrti. Nepokoj, gradujúce napätie a neľudskosť kraľujú aj Nemesovej druhej celovečernej snímke.
|
|
Práca kamery je podobne neurotická a jej splynutie s postavou rovnako intenzívne. Je neustále nalepená na svojej hrdinke, prenasleduje ju, nespúšťa z nej oči, posadnutosť objektom vedie až k akémusi kamera stalkingu. Na diváka tak vyvíja obrovský nátlak a môže v ňom vyvolať nervozitu. Je to však len jeden zo zámerov autorského tvorcu. Očividné má tak v úmysle maximalizovať sugesciu a zneistiť recipienta. Často nás preto prevedie ulicou a uprostred vravy a hluku hľadáme spolu s hrdinkou odpovede.
Základným prvkom, ktorý dominuje zlovestnej atmosfére a temnej poetike, je všadeprítomné tajomno. V bludisku tajomstiev necháva tápať nielen Irisz, ale aj nás. V neistote čakáme na odhalenie minulosti hrdinkinho rodu a snažíme sa rozpletať nitky záhad. Autor však nemal v pláne nám niečo uľahčovať . Preto sme vzhľadom na jeho vyjadrenie - „fantázia diváka môže urobiť zvyšok,“ konfrontovaní s vlastnou schopnosťou dotvárať príbeh.
|
|
Film vyžaduje istú interakciu, napriek tomu z neho možno veľa vyčítať. Všetko tu má svoje miesto, každý pohľad, záchvev, nuansa zapadá do znepokojujúceho príbehu plného záhadných postáv. Na čele stojí práve postava Irisz, ktorá sa ani nepokúša vzbudiť v nás sympatie. Je takisto ako snímka príliš ťažko čitateľná. No je to len ďalšia časť umeleckej provokácie osobitého tvorcu. Ostatné postavy akoby hrali s Irisz aj s nami akúsi podivnú hru. Väčšina divákov pravdepodobne na ňu pristúpi len čiastočne. Dôvodom môže byť všadeprítomná paranoja a totožný výraz postáv stratených v zbesilom príbehovom labyrinte.
V útrobách snímky buble nepomenovateľné zlo, ťaživá temnota, chlad, dekadencia a strach. A hoci je väčšina temna latentná, sofistikovane a účelne budované napätie je až hmatateľné. Pád v mikrosvete jednotlivca vedie v Nemesovom ponímaní k pádu spoločnosti a to bez milosti. Obdobie turbulentných zmien vykreslil nápadito a napriek podobnosti s predchádzajúcim dielom opäť priniesol niečo nové. Vďaka originálnemu rukopisu ho právom môžeme zaradiť medzi výkvet súčasnej maďarskej kinematografie. Nie nadarmo si ho Béla Tarr vybral za pomocného režiséra pri nakrúcaní snímky Muž z Londýna.
|
|
Dávkovanie tajomstiev a postupné približovanie sa k finále je hypnotizujúce a zároveň únavné. Môže za to celá zmes tvorcových invenčných postupov, hoci v jeho prípade už konvenčných. Súmrak je nenápadný príbuzný Saulovho syna, no nemenej zaujímavý. Nemá však potenciál, aby sa stal takou istou senzáciou.
Napszállta (Maďarsko, 2018, 144 min.)
Réžia: László Nemes. Scenár: László Nemes, Clara Royer. Hrajú: Juli Jakab, Vlad Ivanov, Susanne Wuest, Björn Freiberg, Urs Rechn, Judit Bárdos...
