HOVORY S TGM

Filmov, kde sa rozprávajú dve či viacero osôb a nerobia takmer nič iné, sme už videli viacero. Nedávno Úplní cudzinci, iným príde na um Pred súmrakom či Pred úsvitom od Richarda Linklatera. Tento žáner si pýta parádny scenár, aby dialógy nevyšumeli do prázdna, skvelých hercov ochotných ich odohrať i predniesť a v neposlednom rade aj miesto. Interiéry sa rýchlo zunujú, ale ak ste v príťažlivej destinácii, môže sa chvíľu pozornosť diváka nasmerovať aj inam.

Hovory s TGM na papieri spĺňajú všetky tri predpoklady: fajn premisa (dialóg vedú Karel Čapek a Tomáš Garrigue Masaryk), témy dialógov nie sú ošúchané (počúvame spleť názorov na tému demokracie, slobody, politiky, ale aj lásky a vzťahov) a všetko sa odohráva v okolí letného sídla v Topoľčiankach. Najmä úvod je výborne natočený, keď ešte neznáma postava kráča cez veľký park smerom k altánku, kde hrá stará hudba a už tam sedí prezident TGM, vychutná si šálku čaju a v rukách má čerstvú tlač. Postava sa k nemu priblíži a zistíme, kto to je – Čapek prišiel zabojovať o vydanie takmer napísanej knihy, a Masaryk je istým spôsobom proti. Tak začína ich dlhočizný rozhovor, ktorý sa zdá byť neskôr fádny a aj boj o knihu sa na chvíľu odmlčí, ale príde kopa iných myšlienok.

Súčasne nečakajte hlbšiu dejovú zápletku a dokonca ani výrazné postavy (kto čaká iných účastníkov dialógu, ostane trochu sklamaný, sú tu maximálne epizódne typy). Po čase začína byť rozhovor čiastočne monotónny a zistíte, že Hovory s TGM sú pomerne zvláštny film. Je síce klasicky hraný (herci, výprava, produkcia atď. sa dajú posúdiť), ale na rozdiel od Linklatera či iných ostáva vo veľmi izolovanom priestore, pripomína skôr dokument (ale nemá jeho atribúty), a tak si vytvára skôr vlastnú kategóriu. Nejeden divák pochopí, že okrem pár prírodných epizód by film obstal aj ako divadelná hra (no škoda by bola Topoľčianok alebo okolia) či ako televízny film (no riskoval by, že stratíte pozornosť po polhodine).

Ostal nám film, ktorý je síce jedným dlhočizným rozhovorom Čapka a Masaryka na rozličné témy, ale najmä v druhej polovici zistíte, že im chýba istý logika alebo nie sú také pestré, precítené a prostredie vás trošku otupí. Od filmov čakáte niekedy pauzu v podobe nejakého preletu kamery alebo iné intermezzo, tu sa okrem lejaku či iného úkazu veľmi nedočkáte.