|
TRAFIKANT |
TRAFIKANT |
Po náhlej smrti matkinho štedrého milenca je sedemnásťročný Franz nútený opustiť bezpečnú bublinu života pri smaragdovozelenom alpskom jazere. Je čas postaviť sa na vlastné nohy, mama mu už vybavila pracovné miesto u starého známeho v kozmopolitnej Viedni. Franz, pohltený fantazijnými mladíckymi myšlienkami, pomaly precitá do reality, ktorá hýbe svetom vôkol neho. Píše sa rok 1937 a na ramenách jeho rakúskych spoluobčanov sa začínajú znepokojivo často objavovať červené pásky s hákovým krížom…
Rakúsko-nemecký film Trafikant vznikol na motívy rovnomenného bestselleru Roberta Seethalera z roku 2012. Vkusným a podmanivým spôsobom nás prenáša do kože jednoduchého chlapca z dediny, ktorý sa stáva svedkom historického zvratu s nepredstaviteľným dopadom na osud všetkých a všetkého. Jedným z dobrých dôvodov, prečo sa na Trafikanta oplatí vyraziť do kina, je aj vedľajšia, no o to dôležitejšia postava Sigmunda Freuda, ktorý sa stáva Franzovým dôverníkom a priateľom. Stvárnil ho slávny Bruno Ganz, ktorého, paradoxne, preslávila rola Adolfa Hitlera v oceňovanom Páde tretej ríše (2004). Trafikant je jednou z posledných príležitostí vidieť výborného švajčiarskeho herca, ktorý vo februári tohto roku zomrel, na veľkom plátne.
Jedným z pravidelných návštevníkov trafiky je aj slávny psychoanalytik Sigmund Freud. Mladík si z neho, so zdravou dávkou drzosti, robí dôverníka v záležitosti nešťastnej lásky ku krásnej Anežke, ktorá sa v jeho živote objavuje a zase mizne ako nepolapiteľný motýľ. No okolo Franza, jeho trafiky, Viedne - a vlastne celej Európy sa začínajú sťahovať mračná, ktoré hrozia oveľa väčším nešťastím, ako je jedna nevydarená láska...
|
|
Trafikant funguje na dvoch paralelne sa rozvíjajúcich úrovniach: ako citlivý príbeh dospievania naivného, dobrosrdečného mladíka, a ako príbeh spoločnosti, ktorá sa pod tlakom politiky začína ponárať do desivej totalitnej temnoty. Tieto roviny sa celkom funkčne preplietajú - každá z postáv svojím vlastným spôsobom ilustruje ducha doby a situácie, každá z nich sa svojím vlastným spôsobom stáva jej obeťou. Okrem toho je tu ešte aj tretia rovina - surrealistický svet snov a vízií, ktoré v duchu klasickej freudovskej psychoanalýzy pomáhajú metaforickou symbolikou dotvárať a dovysvetľovať dianie v reálnom svete.
Výprava filmu je príjemne presvedčivá a dôsledná, čo sa kladne prejavuje nie len na dobových kulisách a rekvizitách, ale aj vo vizuálne podmanivých snových vsuvkách. Tie trošku bezzubému, hádam až príliš opatrnému uchopeniu deja dodávajú emócie a originalitu. Svojou jednoduchosťou a popisnosťou však môžu milovníkov náročnejších filmových “šifier” predsa len trošku nudiť.
|
|
Z Trafikanta vo všeobecnosti cítiť, že netlačí na pílu a nemá ambície prepisovať dejiny kinematografie. V mnohých ohľadoch je to vlastne celkom pozitívne. Napriek pomerne predvídateľnému deju vo filme, napríklad, necítiť žiadne vyumelkované klišé a prehnaný pátos. A na to, že dej v podstate stojí len na štvorici vcelku jednoduchých postáv, dokáže toho vypovedať viac než dosť. Na druhej strane, intenzitu udalostí, o ktorých vypovedá si divák bude musieť do veľkej miery domýšľať, čo v konečnom dôsledku môže pôsobiť trochu plocho a váhavo.
V záplave množstva silných filmových príbehov s podobným tematickým pozadím má umiernený a jemný Trafikant dosť malé šance nápadnejšie vyniknúť. Prostota a ľahkosť príbehu, ktorú kritici vyzdvihujú ako jednu z najväčších predností knižnej predlohy, skrátka, na plátne pôsobí skôr ako slabosť než sila. Z diváckeho hľadiska ale film určite nie je márnym zážitkom a po remeselnej stránke mu prakticky ani nie je čo vytknúť. A nemalou mierou filmu pomáhajú aj oduševnené a vyvážené herecké výkony.
Der Trafikant (Rakúsko / Nemecko, 2018, 117 min.)
Réžia: Nikolaus Leytner. Scenár: Klaus Richter, Nikolaus Leytner, Johannes Krisch. Hrajú: Simon Morzé, Bruno Ganz, Emma Drogunova ...
