NOMADLAND

Čo s načatým životom, keď v šesťdesiatke odrazu prídete o všetko? Hlavná hrdinka Nomadland (Krajina Nomádov) si pobalí veci do starej dodávky a vydáva sa na dlhú cestu bez mapy aj cieľa. Meditatívny road movie režisérky Chloé Zhao s vynikajúcou Frances McDormand v hlavnej úlohe vznikol podľa rovnomennej reportážnej knihy Jessicy Bruder. Pozýva medzi moderných odpadlíkov, ktorí prestali hľadať svoje teplé miestečko v spoločnosti – miesto toho sa učia žiť naplno a slobodne na jej okraji.

Film je kombináciou sociálnej dokudrámy, moderného westernu a zrelého „coming-of-age" príbehu šmrncnutého bítnickou romantikou. Pýšiť sa môže Zlatým levom pre najlepší film z Benátok, diváckou cenou z IFF Toronto aj viacerými ďalšími oceneniami. Skloňuje sa tiež ako horúci kandidát na oscarové nominácie, na tie si však ešte musíme chvíľu počkať.

Fern (Frances McDormand) prežila väčšinu svojho života v malom priemyselnom mestečku Empire, v ktorom sa život krútil okolo miestnej továrne. Potom však prišla ekonomická kríza, továreň zo dňa na deň zavreli a mestečko Empire tak stratilo svoje opodstatnenie, ba dokonca aj nárok na vlastné smerovacie číslo. V rovnakom čase sa Fern dotkla aj osobná strata – jej manžel podľahol chorobe a ona tak ostala sama, bez práce aj bez domova.

Fern neostáva nič iné, ako pretĺkať sa životom zo dňa na deň. Strieda príležitostné práce v skladoch, národných parkoch a fast foodoch, prespáva po parkoviskách a necháva sa, takpovediac, unášať vetrom. Napokon však predsa len zakotví na mieste, ktoré aspoň vzdialene pripomína domov – v početnej komunite ľudí, ktorí sa z najrôznejších dôvodov ocitli v rovnakej situácii. V nezáväzných, no o to hlbších rozhovoroch s ostatnými novodobými nomádmi Fern začína chápať, že čakať, až sa jej rany zahoja či životná situácia zázračne zmení môže byť fatálnou chybou. Niekedy všetko, čo človek má a môže urobiť, je žiť ďalej.

Nomadland možno chápať či hodnotiť z viacerých uhlov. Hoci sa toho vo filme v zmysle akcie a zvratov dokopy veľa nedeje, svoju tému dokázal obsiahnuť pekne zoširoka. V prvom rade je celkom aktuálnou a originálnou reflexiou tisícov „neviditeľných” osudov ľudí žijúcich na okraji spoločnosti, ktorej z rôznych dôvodov nechcú či nedokážu stačiť. Chloé Zhao si svet takzvaných „workamperov”, kočovníkov žijúcich bez akýchkoľvek sociálnych istôt z príležitostnej práce, nevyfabulovala. Ako mesto duchov Empire, tak aj komunita starnúcich nomádov v nevadskej púšti sú skutočné. Pre maximálnu autenticitu čínsko-americká filmárka do filmu obsadila aj viacero nehercov, ktorí tento svet poznajú z prvej ruky.

Film je však súčasne tiež intímnym a empatickým portrétom jednej nevšednej (tentokrát už fiktívnej) ženy, ktorá slúži ako názorná prípadová štúdia a zároveň divákov sprievodca v tomto prostredí. Práve svojská Fern je nepochybne tým, čo film drží pokope a robí ho takým pútavým. Je to postava plná paradoxov. Silná aj krehká, zásadová aj zvedavá, pasuje sa so svojím osudom bez štipky sebaľútosti, hoci si dokáže aj slušne poplakať. Výborne pritom sprostredkúva neprenosnú skúsenosť, keď sa absolútna životná strata postupne z tragédie mení na nový začiatok. Leví podiel má na tom nezameniteľná Frances McDormand, ktorá opäť raz predviedla impozantnú hĺbku a šírku svojich hereckých možností. Na kreovaní postavy sa, napokon, sama podieľala, a tak si v nej aj ťažko predstaviť kohokoľvek iného.

Za čo film zožal istú dávku kritiky, a niečo na nej skutočne bude, je prehnane romantizujúci pohľad, ktorý Chloé Zhao na nomádstvo prekvitajúce na okraji postmodernej civilizácie vrhá. Skutočné, často nesmierne komplikované a kruté problémy, ktoré týchto ľudí v reálnom svete sužujú, sa tu prakticky redukujú na stručné kolečko dojemných historiek pri večernom táboráku. Nie sú tu žiadne medziľudské spory, krádeže, násilie ani iné zločiny, žiaden alkoholizmus a narkománia. Starí, smrteľne chorí ľudia bez zdravotného poistenia tu jednoducho na konci svojej cesty odchádzajú na nostalgickú cestu do večných lovísk - napríklad na Aljašku. A tí, ktorí ostávajú, robia tak výlučne z vlastnej vôle, pretože o pomocné ruky v skutočnosti nikdy nie je núdza.

I keď tieto ružové dioptrie účinne diváka chránia pred nepríjemným pocitom bezvýchodiskovosti Ferninej už tak zúfalej situácie, ťažko sa ubrániť podozreniu, že je to celé buď úplná rozprávka, alebo len čriepok vytrhnutý z oveľa komplexnejšieho a drsnejšieho obrazu.

V každom prípade je však Nomadland rozhodne film, ktorý za videnie stojí. Jeho dojemnej, no zároveň vďačne optimistickej poetike sa poddáva celkom ľahko. Výborne sa naň vďaka krásnym púštnym exteriérom a šikovnej kamerovej kresbe tiež pozerá a neprepočujete iste ani atmosférickú hudbu, ktorou film vybavil oceňovaný Ludovico Einaudi. V neposlednom rade si snímku určte pozrite aj kvôli vlastnému prehľadu – s vysokou pravdepodobnosťou o nej v blízkych mesiacoch ešte v súvislosti s niektorými z prestížnych filmových cien budeme počuť.

Nomadland (USA / Nemecko, 2020, 108 min.)
Réžia: Chloé Zhao. Scenár: Jessica Bruder (novela), Chloé Zhao. Hrajú: Frances McDormand, Gay DeForest, Patricia Grier, Linda May, Angela Reyes, Carl R. Hughes, Douglas G. Soul, Ryan Aquino ..