GUNDA

Gunda sa v súčasnosti stala najslávnejšou ošípanou na svete. Minimálne v tom filmovom. Dobyla festivaly a očarila kritikov i mnohých angažovaných filmových tvorcov od P. T. Andersona cez Alfonsa Cuaróna až po Pawla Pawlikowského. Dozaista to nie je len tým, že ruský autorský tvorca Viktor Kossakovsky nakrútil dokument o zvieratách na farme vo farbách čiernobieleho spektra, tak ako to majú v obľube spomínaní úspešní filmári.

Dokumentárny film pomenovaný podľa jej hlavnej protagonistky je jedinečný v mnohých ohľadoch. Je poetický a zároveň realistický, romantizujúci i baladický, citlivý, ale aj nemilosrdný. Svet farmárskych zvierat zachytáva vo svojej prirodzenosti, no nemožno ho zaradiť medzi klasické prírodopisné filmy. Má totiž oveľa hlbšiu výpovednú hodnotu a takisto využíva výrazové prostriedky umeleckej snímky.

Označenie vizionárske dielo mu pristane rovnako ako kedysi Orwellovej Zvieracej farme. Gunda však nie je Orwell. Nepersonifikuje zlé ľudské vlastnosti a nie je alegóriou či modernou bájkou. Prasa je skutočné vo svojej čírej existencii, jednoduchosti a v prežívaní tak ako všetky zvieratá. Režisérovým zámerom bolo priniesť obraz reality. Aké naozaj sú a zároveň ako sa ponášajú na ľudí v správaní i v prežívaní. A hoci sú nám podobné, sú to lepšou časťou z nás.

V prvom pláne sa zdá, že v príbehu sa toho toľko neudeje. Mama prasnica sa stará o svoje prasiatka, dojčí ich, sleduje ich pri hre, sprevádza ich pri skúmaní okolitého sveta, stráži ich, pozoruje pri hrách. V ďalšom príbehu sa nám predstaví stádo kráv vybiehajúcich z haly a voľne sa pasúcich v prírode. A napokon v treťom sledujeme jednonohú sliepku, ktorá si dokáže poradiť s nástrahami života aj napriek svojmu hendikepu.

Observačnou kamerou zachytáva z pohľadu bežného človeka prostú zvieraciu rutinu. Pri pozornom sledovaní však máme možnosť sledovať bohatý emočný svet tzv. hospodárskych zvierat a bez nátlaku tvorca diváka prenesie do mikrosveta plného rozmanitosti. Veľmi zručne využíva technické možnosti kamery, nadhľady i podhľady, pracuje s prirodzeným svetlom a jeho silu dokáže plnohodnotne využiť v prospech umeleckého vyjadrenia a v súlade s významotvornou symbolikou.

Kossakowsky otvoril bránu do mikrosveta zvierat, ktorý nepoznáme alebo radšej mnohí nechcú poznať a snaží sa priblížiť tie, ktoré sú chované za jediným účelom. Túži vzbudiť súcit bez toho, aby tlačil na pílu, či citovo vydieral. Jednoducho sprostredkúva realitu vo všetkých podobách. A to všetko len obrazom. Bez toho, aby postrehy komentoval, či súdil. Dokumentuje život zvierat len pozorovaním, zaznamenávaním každodennosti v ich živote. Vo filme nezaznie ani slovo, nevyužíva hudbu na umocnenie emócií, nemihne sa tu človek.

Za všetkým však človek stojí. Stojí tu jeden milovník života vo všetkých podobách, aby nám sprostredkoval pohľad na krásu existencie nemých bezbranných tvárí. No stojí tu aj neviditeľný človek zosobňujúci celé ľudstvo podieľajúce sa na utrpení zotročených bytostí. Aj v tom tkvie odkaz úspešného dokumentu.

Gunda mohla byť šťastné prasa. Na rozdiel od väčšiny hospodárskych zvierat žije v humánnych podmienkach s voľným výbehom. Nie je to však prasiatko Babe, či iná animovaná postavička z rozprávky. Realita dostihne aj ju. V jej očiach sa zrkadlí celá škála bolestných emócií a divák sa môže len bezmocne prizerať jej bezmocnosti.

Nečakajte však dokumenty typu Cowspiracy či Seaspiracy. Tento dokument nemonitoruje desivé fakty zo živočíšneho priemyslu. Nemožno ho však prirovnať ani k umeleckým filmom, ako napríklad Putovanie vtákov či Mikrokozmos. Bytosti v týchto filmoch sú totiž slobodné.

Kossakowsky urobil svojím filmom zásah do „čiernobieleho“. V medziach vkusu a bez pátosu sa prihovára cítiacemu divákovi, aby videl a zároveň nevidel. Artovou statickou formou až hypnoticky interpretuje život na farme. Ak sa dokážete naladiť na život zvierat, odpútať sa od ruchov spôsobených človekom a pritom sa stotožniť s odkazom snímky, autor naplnil svoj umelecký cieľ.

Gunda (Nórsko / USA / UK, 2021, 93 min.)
Réžia: Victor Kossakovsky. Scenár: Victor Kossakovsky, Ainara Vera. Kamera: Egil Håskjold Larsen, Victor Kossakovsky. Strih: Victor Kossakovsky, Ainara Vera. Zvuk: Artyom Busel, Alexander Dudarev. Výkonný producent: Joaquin Phoenix