HELP

Britský televízny film s výstižným názvom Help premiéroval 16. septembra 2021 na Channel 4. K bolestnej dráme s nesmierne aktuálnym obsahom ponúka cestu už aj streamovacia platforma HBO GO. Je však pomerne otázne, nakoľko príťažlivá bude pre divákov snímka reflektujúca hneď niekoľko pálčivých oblastí, ktoré sú navyše prepletené s obdobím vypuknutia koronakrízy. K téme, ktorá sa takmer okamžite stala jednou z ďalších rozbušiek na polarizovanie spoločnosti a už takmer dva roky parazituje na našich životoch, režisér Marc Munden pričleňuje aj nedôstojné starnutie a žalostne nedocenenú prácu zamestnancov ošetrovateľských domovov.

Rodinou nepochopená a večne podceňovaná Sarah (Jodie Comer) blúdi svetom ako samostatná jednotka bez väčšieho osobného či profesného naplnenia. Keď prichádza na pohovor do opatrovateľského domu v Liverpoole, manažéra Steva (Ian Hart) jej slabá kvalifikácia a drzý prejav príliš nenadchnú. Personálny podstav a fakt, že za dverami vlastnej kancelárie nenájde zástupy ďalších nedočkavých uchádzačov, otvoria mladej blondínke cestu, po ktorej dokážu kráčať a súčasne zotrvajú len odvážni a trpezliví.

Prvá vypätá situácia na seba nenechá dlho čakať a Sarah počas nej bližšie spoznáva Tonyho (Stephen Graham), jedného z klientov ústavu. Práve niekde medzi vymieňaním plienok, umývaním pacientov a dopĺňaním hluchých miest v jeho pamäti, nachádza svoje skutočné poslanie. Jej nový kamarát Tony sa ešte ani nestihol zapísať do klubu päťdesiatnikov, keď mu zákerný Alzheimer zaklopal na dvere. Spomedzi ostatných však stále patrí k miernejším prípadom a s citlivým prístupom novej ošetrovateľky sa medzi nimi rýchlo rozvinie pevné priateľské puto.

Úder marca roku 2020 otvára v opatrovateľskom dome novú etapu, ktorá je s príchodom Covidu-19 spätá s grupou bezvýchodiskových situácií. Ďalší pacienti privezení z nemocníc a žiadna pracovná posila, to je nová realita na pozadí kompletného kolapsu zdravotníctva. V čiernom provizórnom ochrannom obleku, ktoré si Sarah vyrobila z vrecka do odpadkového koša, pobehuje z jednej izby do druhej a pritom zúfalo zháňa pomoc, ktorá je v nedohľadne. So strachom v očiach, no súčasne s nesmiernym odhodlaním, bojuje o životy starších pacientov, ktoré bez diskusie stavia na rovnakú úroveň dôležitosti ako kohokoľvek iného.

Režisér Marc Munden, ktorý sa venuje tvorbe krátkych filmov, dokumentov a hraných snímok najmä pre BBC, zachytáva vo svojej zdrvujúcej dráme skutočne vierohodne pocity totálnej beznádeje. I keď pôvodným zámerom scenáristu Jacka Thornea bolo napísať príbeh, ktorý sa bude venovať čisto politike opatrovateľských domovov reflektujúc jej nedostatky z rôznych hľadísk, práve pandémia dávno existujúce problémy ešte výraznejšie prehĺbila a zvýšila naliehavosť potreby poukazovať na ne.

K výslednej autentickosti filmu výrazne prispievajú dlhé sekvencie odohrávajúce na chodbách opatrovateľského centra počas nikdy nekončiacej nočnej služby, v ktorej sa Sarah ocitá celkom sama. Na pozadí domino efektu, počas ktorého jej kolegovia rad radom končia v karanténe a pacienti zomierajú, je najväčšou hrdinkou práve mladá útla žena, ktorá dojíma svojím odhodlaním pomôcť. Najsilnejšie momenty prichádzajú počas intenzívneho, takmer 26 minút trvajúceho neprerušovaného záberu, no civilnú atmosféru drámy po celý čas udržuje aj jednoduchý, no výstižný scenár, obmedzený priestor a minimum hercov.

Jodie Comer známa z dramatického seriálu Killing Eve (2018 – 2020), sa tento rok ocitla aj po boku Ryana Reynoldsa v akčnej komédii Free Guy (2021). Ako opatrovateľka Sarah sa ukazuje v celkom odlišnej polohe, pričom svojim vyčerpávajúcim výkonom divákovi živo sprostredkováva nepríjemne stavy bezmocnosti a zúfalstva. Jej postava je zaujímavo kontrastná a postupne odhaľuje rozmanité vrstvy, v závislosti od prostredia a ľudí, s ktorými sa práve nachádza.

Minulosť ju nedefinuje ako žiadny jemný kvietok a i keď si servítku pred ústa často neberie ani v súčasnosti, situácie, ktoré iní nevedia stráviť, zvláda s prehľadom a patričnou pokorou. Rovnako výborný je aj Stephen Graham (This Is England) ako zmätený Tony, či riaditeľ ústavu Steve (Ian Hart), ktorý sa snaží zachovať si ľudskosť, no po rokoch praxe už v zázraky neverí a v potrebných momentoch sa pre svoje dobro dokáže emocionálne odosobniť.

Anglická dráma nás sprevádza od nenáhlivého začiatku s obsahom neraz pripomínajúcim pasáže z Nedotknuteľných (2011), cez hlavnú pasáž covidového pekla. Jeho sila bezútešnosti prebíja aj hmlistý opar čerstvo vydezinfikovanej izby po ďalšej obeti pandémie. Záverečná štvrťhodina naopak prekvapivo odbočuje od silnej autentickosti a naberá mierne rozprávkový nádych, ktorý so zvyškom filmu tak úplne neladí.

Help sa téme koronavírusu nevenuje z komplexného hľadiska. Zameriava sa výhradne na oblasť ošetrovateľských domovov, ktorým vláda pomocnú ruku podala až príliš neskoro. Zo 48 213 úmrtí na Covid zaznamenaných od polovice marca do polovice júna 2020 tvorili obyvatelia domovov pre seniorov až 40 %. Vláda poskytla sektoru sociálnej starostlivosti o dospelých približne 10 % odhadovanej potreby ochranných pracovných prostriedkov. Priemerná mzda opatrovateľa, ktorý častokrát strávi posledné minúty života s pacientom namiesto jeho vlastnej rodiny, je 8,50 £ na hodinu. Toto sú alarmujúce fakty, ktoré nedávajú odpoveď na zúfalú otázku hlavnej hrdinky v závere: Kedy prestali mať životy všetkých rovnakú cenu?

Help (UK, 2021, 98 min.)
Réžia: Marc Munden. Scenár: Jack Thorne. Hrajú: Jodie Comer, Stephen Graham, Ian Hart, Lesley Sharp, Sue Johnston, David Hayman, Cathy Tyson, Angela Griffin, Andrew Schofield, Charles De'Ath, Alicya Eyo, Arthur Hughes, Tina Louise Owens ...