FRANCÚZSKA DEPEŠA, LIBERTY, KANSAS EVENING SUN

Rozhovor Petra Konečného a Juraja Malíčka o filme The French Dispatch, ktorý si môžete vypočuť aj v podcaste relácie Do Kina.

PK: Jeden z najdôležitejších a najočakávanejších filmov tohto distribučného obdobia na ktorý sa kvôli pandémii čakalo viac ako rok. Jeho názvov je záhadný, ale to v prípade tvorby Wesa Andersona (Isle of Dogs, The Grand Budapest Hotel, Moonrise Kingdom), už tak býva.

JM: Francúzska depeša, Liberty, Kansas Evening Sun je svojráznou a veľmi osobitou poctou novinárskemu remeslu, tradičnému žurnalizmu, keď novinári a novinárky neváhali kvôli dobrej reportáži riskovať život. Leitmotívom snímky je písanie nekrológu za editorom výnimočných francúzskych novín Arthurom Howitzerom. Nekrológ je spísaný v retrospektíve spomínaním na štyri výnimočné reportáže a novinové články, ktoré tvoria jadro príbehu. Máme tak možnosť vidieť štvoricu menších samostatných filmov v jednom titule. Čiže antológiu v podaní nezameniteľného Wesa Andersona. Každý príbeh je špecifický s unikátnou paletou postáv a postavičiek.

Na stránkach Francúzskej depeše nájdeme tieto vážno-zábavné až bizarné príbehy:

1. Reportáž o Sazeracovom výlete po Ennui-sur-Blasé, starobylom mestečku na kopci s vežami historickej katedrály, úzkymi dláždenými uličkami, ktoré sa prepletajú pomedzi ošumelé kamenné stavby, kde ukazuje kúzlo a úpadok, nočný život a darebákov, kde sa všetky éry akoby zlievali do bezčasového obrazu Francúzska a prúdili ako neďaleká rieka Blasé.

2. Berensonovej „Betónové veľdielo“, v ktorom zločinne šialeného maliara Mosesa Rosenthalera (Benicio del Toro/Tony Revolori ako mladý umelec) objaví, bezohľadne promuje a predáva za astronomické ceny obchodník s umením Julian Cadazio (Adrien Brody) a jeho strýkovia (Bob Balaban a Henry Winkler). Jeho veľmi očakávané veľdielo inšpirované jeho bacharkou a múzou Simone (Léa Seydoux) odhalia s veľkými fanfárami netrpezlivému svetu umenia vrátane renomovanej zberateľky umenia z Kansasu a nádejnej kupujúcej Upshur „Maw“ Clampettovej (Lois Smith).

3. Krementzovej „Korektúru manifestu“, reportáž z prvej ruky o politických i sexuálnych vášňach, ktoré poháňajú romanticky rozčarovanú mládež v Ennui, aby vytiahla do boja proti svojim dospelým vládcom a začala búrlivý štrajk, ktorý povedie k zavretiu celej krajiny. Krementzovej charizmatický hrdina a hrdinka sú osudom stíhanými lídrami hnutia: zasnený Zeffirelli (Timothée Chamalet) a racionálna Juliette (Lyna Khoudri).

4. Reportáž Roebucka Wrighta „Súkromná jedáleň policajného komisára“, ktorá vznikla na základe zadania napísať portrét legendárneho šéfkuchára Nescaffiera (Stephen Park), ktorý pracuje pre miestneho komisára (Mathieu Amalric). Práca sa zvrtne na napínavý príbeh, v ktorom sa hrá o čas, keď skupina zločincov pod velením „Šoféra“ (Edward Norton) unesie komisárovho milovaného syna a protežanta, ktorý rieši zločiny Gigiho (Winsen Ait Hellal) a vyhrážajú sa, že ho zabijú, ak policajti neprepustia nedávno zadržaného účtovníka zločineckého syndikátu (Willem Dafoe).

PK: Ak poznáte Andersonovu prácu, asi presne tušíte, čo vás pri sledovaní Francúzskej depeše čaká. Ako napísal istý americký kritik, "Francúzska depeša je veľmi zábavný film a určite si ho kúpte v najbližšom novinovom stánku", čím samozrejme parafrázoval jednu z hlavných tém snímky a to je vydávanie úspešného novinového plátku. Sledovanie Francúzskej depeše je nielen výnimočný vizuálny, ale aj hudobný, či scenáristický zážitok. Máme tu Desplatove (The Shape of Water, The Grand Budapest Hotel) hudobné kompozície, výrazné kamerové nápady Roberta D. Yeomana (Moonrise Kingdom, The Darjeeling Limited), pri ktorých sa strieda farebný obraz s čiernobielou podmanivosťou 35 mm filmu. Nechýba množstvo mizanscénovo a kompozične premyslených estetizovaných scén (tzv. "Wes-tetika"), tvorivých kamerových postupov, detailných kulís, veselých kostýmov a vyčerpávajúcich strihových gagov, asociácii a kontrapuktov. A strih a strih a opäť strih. Prepájanie myšlienok, postáv, tém a v detailoch si nájsť čas aj pre zábavu poučených divákov v druhom pláne. Stovky hodín práce špičkového a trpezlivého strihača Andrewa Weisbluma (tick, tick...BOOM!, The Wrestler).

JM: Wes Anderson je špecifický režisér s výrazným autorským rukopisom a často môže predovšetkým laickému divákovi môže jeho spôsob filmového uvažovania a nakrúcania evokovať až taký mierny naivizmus. To ako precízne orientuje všetko na stred kamerového snímania, ako využíva statickú kameru a jej častú až paralizovanú nepohyblivosť a hĺbku ostrosti. To všetko umožňuje Andersovoni sústrediť sa na nuansy, kde je dôležitý každý detail, ale aj každé herecké gesto. A samozrejme, opäť platí, že aj v tomto Adersonovom filme, je herecké obsadenie výnimočné. Andersonove ponuky na úlohy sa jednoducho neodmietajú.

PK: Začínajúc Beniciom del Torom, cez Adriena Brodyho, Tildu Swinton, Léy Seydoux, Frances McDormand, Timothée Chalameta, Jeffrey Wrighta, Billa Murray a končiac Owenom Wilsonom. Ako už aj veľa hercov a herečiek povedalo, pracovať s Wesom Andersonom je nemalý zážitok. Patrí medzi absolútnych profesionálov, premyslenosť a pripravenosť každého obrazu, nič sa nenecháva na náhodu a na jeho filmoch je to jednoducho aj vidieť. Vždy ponúka formálne a scenáristicky vyvážené autorské dielo, ktoré sa veľmi ťažko k niečomu prirovnáva, možno tak k tvorbe jeho menovca - švédskeho režiséra Roya Anderssona. Francúzska depeša miestami pôsobí, ako by Roy Andersson nakrútil svoj prvý akčný film :)

Ako pred pár rokmi napísal v projekte "Neznámy - známy" na Kineme Rasťo Steranka:

Pre celú tvorbu tohto originálneho mladého režiséra je príznačný jeho nesmierny zmysel pre milé drobnosti a detaily. Všetky zložky jeho filmov musia byť v súlade, v jednotnom, "andersonovskom" štýle, niekedy označovanom aj za tzv. "Wes-tetiku". Od hudby, cez dekorácie, kostýmy, make up, pohyby, gestá po dialógy. Randall Pester, hudobný supervízor sa o ňom vyjadril "Hudba ovplyvňuje kostýmy, kostýmy ovplyvňujú herecké obsadenie, herecké obsadenie zasa ovplyvňuje hudbu."

Wes Anderson vo svojej autorskej tvorbe, na rozdiel od mnohých scenáristov a režisérov svojej generácie nevníma svoje postavy cez závoj irónie. Jeho dialógy sú na hony vzdialené od súčasného typu pop kultúrnych dialógov používaných mladými filmármi 90tych rokoch 20. storočia. Namiesto nich v jeho filmoch nájdeme akoby psychoterapiou hnané seba-analýzy jednotlivých postáv, ktoré sa bezcieľne točia v jednom kruhu.

Anderson sa stavia na stranu svojich postáv, sympatizuje s nimi či lepšie povedané, povzbudzuje ich kdesi z pozadia a tlieska im pri ich urputnom snažení sa uhryznúť si svoj kúsok z "amerického sna". Na prvý pohľad môžu pôsobiť ako smoliari, avšak sú to všetko veľmi energické osôbky, ktoré si tvrdo idú za svojim cieľom, i keď z času na čas sa im podarí zísť z cesty a urobiť zopár chýb. On sa ich nesnaží kritizovať ani moralizovať.

Charaktery jeho postáv nie sú čierno-biele. Sám Anderson k tomu dodáva "Priťahujú ma filmy, kde nie je veľa záporných postáv. Niekde som čítal jeden citát od Jean Renoira, ktorého filmy som vždy miloval. Hovorí, že každý má svoje vlastné dôvody a akonáhle ich ľudia pochopia, začnú sympatizovať." Prečítajte si viac o Wesovi Andersonovi.

Podcastovú recenziu filmu nájdete TU.

The French Dispatch (USA / Nemecko, 2021, 107 min.)
Réžia: Wes Anderson. Scenár: Wes Anderson, Roman Coppola, Hugo Guinness. Hrajú: Tilda Swinton, Frances McDormand, Bill Murray, Jeffrey Wright, Adrien Brody, Benicio Del Toro, Owen Wilson, Léa Seydoux, Timothée Chalamet, Lyna Khoudri, Steve Park, Mathieu Amalric, Liev Schreiber, Elisabeth Moss, Edward Norton, Willem Dafoe, Lois Smith, Saoirse Ronan, Christoph Waltz, Cécile de France, Guillaume Gallienne, Jason Schwartzman, Tony Revolori, Rupert Friend, Henry Winkler, Bob Balaban, Hippolyte Girardot, Anjelica Huston ...