THE GRAY MAN

Ostatný piatok bola na Netflixe uvedená premiéra jeho dosiaľ najdrahšieho filmu. Špionážno-akčná adaptácia knihy Marka Greaneyho, The Gray Man, stála podľa dostupných informácií 200 miliónov dolárov. Hlavný part si ukradol Ryan Gosling, najväčšiu ženskú rolu Ana de Armas, a psychotického antagonistu si strihol Chris Evans.

Popri ústredných charakteroch sa v hereckom repertoári objavili i veterán Billy Bob Thornton, či Wagner „Pablo Escobar“ Moura. Do režijného kresla sa usadili bratia Russovci, ktorí majú na konte predovšetkým druhý a tretí sólový film Captain America, ako aj záverečné duo Avengers tetralógie: Infinity War a Endgame. Stačilo toto všetko na dobrý komerčný film?

Tajomný spolupracovník CIA, Six, má problém. Nesplnil totižto rozkaz a namiesto hladkého a čistého odstránenia subjektu si vybral cestu chaosu a osobného súboja. To by ale jeho nadriadeného, Carmichaela, ani tak neštvalo. Návaly zlosti spolu s pocitom zúfalstva v ňom vyprodukoval Six až tým, že mu odmietol odovzdať určitý predmet, ktorý má pre funkcionára CIA nesmiernu cenu. Prečo? To Six netuší, avšak musí ísť o niečo vskutku závažné, keďže Carmichael sa rozhodne hrať špinavú hru a na legendárneho „šedého muža“ pošle nie iného zamestnanca agentúry, ale súkromníka, ktorý nehrá podľa žiadnych pravidiel. Epická akčná naháňačka sa začína...

...alebo žeby ani nie? Ako sa to vezme. Gray Man rozmachom lokalít reálne nešetrí. Akčné figúrky tu navštívia Thajsko, Rakúsko, Nemecko, Chorvátsko, či Českú republiku, a takmer na každej zastávke sa dostane na akciu. Problémom je, o akú akciu sa jedná.

To, že sa tvorcovia nebudú chytať na kalibre ako Stahelski (John Wick), či Leitch (Bullet Train) muselo byť zrejme každému jasné. Jednotlivé násilné scény napriek takémuto zníženiu očakávaní sklamávajú. Najviac to je jednoznačne vidieť na „epickej“ scéne v Prahe, kde hrá prvé husle električka. Verím, že na papieri to scenáristom Joe Russovi, Christopherovi Markusovi a Stephenovi McFreelymu mohlo pripadať opulentne opojné ako žlté ferrari vs. čierny off-road z The Rock (1996), no výsledok kvalitatívne zaostáva.

Iné to nie je ani s ostatnými prestrelkami, naháňačkami, či bitkami – snáď s výnimkou finálnej „mano-a-mano“ inštancie. Síce sa to nezlepší o mnoho, avšak divák si ju celkom užije – v kontraste so zvyškom.

Prečo to tak je? V prvom rade: kamera. Neviem, čo za zadanie Stephen F. Windon dostal. Režírujúci bratia s ním museli byť tak, či onak spokojní, keďže jeho nezmyselné kamerové oblety, frenetické zatáčky, obraty, „snímací slalom“ a neurotické zmeny uhlov sú v projekte zachované. Možno sa dotyční inšpirovali originalitou na úkor kvality á la Snyderova Army of the Dead (2021) – tam horlivý „režisér – inovátor“ zase experimentoval so zaostrením. Výsledok je u oboch v princípe rovnaký – ťažko stráviteľný guláš.

V druhom rade: strih. Strihač seká akčné zábery ako samurai na kokaíne. Pri najmenšom nám tak vzniká frenetická harmónia s kamerou.

V treťom rade: o globálnej dekadencii v kvalite vizuálnych efektov počúvame v posledných dňoch čoraz pravidelnejšie. Je teda možné, že mi to kriví perspektívu, no mne príde tunajšia práca s vizuálnym cukrovaním (výbuchy, plamene) nedopečená. Ergo okrem jadra akcie oku nelahodí ani „zlatá metalíza“ naoko.

V opozícii s vyššie uvedením tvrdím, že najnovšia režijná snaha marvelovských matadorov je (hoci len mierne) nadpriemerným počinom. Ono to totižto krásne odsýpa. Vždy sa niečo deje, figúrky sa po šachovnici posúvajú ako pri dueli Carlsen – Nakamura (teda bleskurýchlo), a tam, kde škrípu fyzické konfrontácie a letiace guľky situáciu zachraňuje obsadenie.

Gosling nie je nový Stallone, ani Cruise, to vôbec nevadí. Podstatným je jeho charizma a funkčná chémia s Anou de Armas. Á propos Ana, hviezda Knives Out (2019) tu nie je za peknú tváričku. Odrobí si svoje, pričom je celkom uveriteľná, až na scénu s bazukou, kde som jej to už fakt neveril. Thornton ide tak trochu na voľno-chod, pri ňom to však aj tak znamená zdatný výkon, ktorým ak vyslovene nepoteší, neurazí. Moura nadobúda (oproti sérii Narcos) atypickú polohu, kedy diváka mrzí, že nedostal viac minút.

Hereckú korunu si tu nasadil zábavne neľútostný Evans. Predstaviteľ Captain America bol obsadený proti bežnému typu rolí, ktoré berie, a oplatilo sa. Jeho Lloyd Hansen je výživne šialený, akurátne ukecaný, a scenár mu nadelil najlepšie repliky. Ak mám u neho výhrady, tak len v tom, že jeho charakter nedostal dôkladnejšie prekreslenie. Je jediným, u ktorého ma zaujíma minulosť, jeho cesta k štádiu „magor“ a okolnosti, ktoré ho viedli tam, kde nakoniec skončil.

Réžia a scenár sú summa summarum priemerné, tu a tam sa pokúšajú o niečo viac ako plochý, akciou nabitý blockbuster. Problémom je, že tvoriaci tým sa snažil skákať skôr, ako sa naučil chodiť. Akčný thriller s, pri najlepšom, priemernou akciou je sám o sebe rozpačitá záležitosť (bez zreteľu na to, ako promptne plynie).

The Gray Man je (aké prekvapenie) ďalším z početného sledu spotrebných Netflix produktov. V rámci tejto množiny mu patrí čo do kvality popredná priečka. Divák nebude žasnúť nad VOD udalosťou leta, ale sa ani neunudí na smrť, či nenaštve nad scénaristickou debilitou. Skrátka film na jedno pozretie. Ohlásené pokračovanie si ja osobne však už sám od seba nepustím.

The Gray Man (ČR / USA, 2022, 122 min.)
Réžia: Anthony Russo, Joe Russo. Scenár: Joe Russo, Christopher Markus, Christopher Markus, Mark Greaney (novela). Hrajú: Ryan Gosling, Chris Evans, Ana de Armas, Billy Bob Thornton, Jessica Henwick, Dhanush, Alfre Woodard, Regé-Jean Page, Wagner Moura ...