PLANÉTA PRAHA

Zvieratá a ľudí, prírodu a kultúru, nemusíme nutne vnímať v dualistickom napätí ako dve protikladné kategórie. Dokumentárny film Planéta Praha dokonca naznačuje, aká je hranica medzi veľkomestom a národným parkom tenká. Po úspešnom filme Planéta Česko, ktorý oslavoval krásy českej prírody, presunuli jeho tvorcovia pozornosť na divočinu Prahy. Nakrúcanie technicky náročného snímku sa začalo v období covidu, kedy zvieratá boli jedinými aktérmi uchránenými od lockdownu. Film s podmanivou atmosférou mesta a prírody vstúpil aj do slovenských kín.

Ľudia už od pradávna nachádzajú spriaznenosť s faunou a flórou. Uprednostňujú však tie tvory, ktoré sú poslušné a skrotené. Rozumejú si s prírodou dobre vychovanou a naplánovanou. Praha sa však hmýri aj živočíchmi, ktoré tam nikto nepozval. Ustrašeného plcha s Petřína sa pošťastí všimnúť len málokomu. O exotickej hube mrežovke, ktorá záhadne doputovala do Česka až z ďalekej Tasmánie, pravdepodobne takmer nikto netuší.

Všetky tieto bytosti sa učia prežiť v rozmanitom mestskom prostredí. Pred šesťdesiatimi rokmi ľudia vysadili na okraji Prahy muflóny. Do prímestského lesa však brali so sebou čoraz viac psov a muflóny tým vyplašili. Stádo divokých zvierat pochopilo, že za hranicami lesa sa nachádza bezpečnejší priestor v areály jednej nemocnice. Mestské volavky sa naučili, že nemusia stravu prácne zháňať v rybníku. Stačí, ak ryby ukradnú pelikánom, ktorých ľudia prikrmujú.

Prírodopisnú kinematografiu môžeme rozdeliť do dvoch hlavných škôl – francúzskej a anglickej. Zatiaľ čo prvá sa viac zameriava na emócie, druhá uprednostňuje faktografický prístup. Tvorcovia Planéty Praha sa vydali francúzskou cestou a zvieratá zasadili do príbehov ich každodenného spoznávania mesta a boja s nehostinnými podmienkami. Zvieracia dráma naprieč všetkými ročnými obdobiami môže pripomenúť príbeh akéhokoľvek človeka. Dej sceľuje nápaditý komentár Jiřího Macháčka, ktorého v slovenskej verzii zastupuje hlas Richarda Stankeho.

Tieto prvky doku-drámy – umocňujúce emocionalitu rozprávania – síce redukujú informatívnosť snímku, avšak neznižujú hodnotu faktov. Každému živočíchovi alebo druhu bol pridelený aspoň jeden odborný poradca, ktorý mal zaručiť spoľahlivosť faktografickej roviny.

Podľa slov režiséra Jana Hoška, výber zvierat podliehal trom hlavným kritériám. Rozhodujúca bola nakrútiteľnosť tvorov. V Prahe totiž žijú aj zvieratá, ktoré nie je možné zaznamenať; jedným z nich je napríklad šakal z okrajových častí mesta. Ďalším kritériom bola špecifičnosť jednotlivých tvorov. Každý z hlavných hrdinov je v niečom odlišný; ich výber reprezentuje rôzne stratégie, ktoré živočíchy používajú na prežitie v meste. Posledným kritériom bola vizuálna atraktivita a rozmanitosť zvieracích obyvateľov Prahy.

Na základe týchto kritérií boli do hlavných úloh obsadené dva cicavce a dva vtáky. Zo všetkých aktérov najviac upúta sliepočka vodná. Matka zápasí s osudom vlastným aj s osudom ohrozených mláďat; permanentne čelí prekážkam a výzvam v podobe nutrie, psa alebo mrazu. Divák zvieracej aktérke prisúdi ľudské vlastnosti a bude s ňou aktívne sympatizovať.

Praha predstavuje výzvy aj pre ďalších tvorov. Aj keď mestské živočíchy často zahliadneme, väčšinou nepremýšľame o tom, ako im našimi stavbami vstupujeme do životov. Pre roháča je verejné osvetlenie natoľko mätúce, že ho môže omylom vyviesť zo stromového porastu do letnej reštaurácie. Križiaci sa naopak naučili využívať výhody umelého osvetlenia, ktoré efektívne priláka ich korisť.

Tvorcovia na nakrútenie prírodopisného dokumentu použili najlepšiu možnú dostupnú techniku. Neupúta len vizuálny štýl, ale aj precízna práca so zvukom – ruchmi, aj rozmanitou hudbou. Na čele s Jiřím Petrom sa na nakrúcaní podieľalo desať kameramanov. V jeden moment mohlo akciu živočícha sledovať až šesť kamier. Filmári zužitkovali svoje zahraničné skúsenosti a podarilo sa im dosiahnuť úroveň európskeho štandardu prírodopisnej kinematografie.

Sekvencia, ktorá rozpráva o prepade amazonských mravcov susedného mravčieho hniezda, je príkladom filmárskej trpezlivosti. Päť minútový mravčí vpád sa natáčal v rôznych mraveniskách a s niekoľkými štábmi v priebehu troch týždňov. Okrem iného tento príklad dokladá zásluhy strihačov, ktorým sa podarilo z nakrúteného materiálu vytvoriť presvedčivú ilúziu mravčej invázie. Divák vďaka tejto sekvencii objaví nový pohľad na otravné tvory a pochopí, že nie sú mravce ako mravce.

Iným kladom Planéty Praha je jej univerzálnosť. Príbehy zvierat z českej metropole by sa mohli odohrať v akomkoľvek veľkomeste. V tomto zmysle je snímok poučením o tom, čím všetkým ľudia ovplyvňujú urbanistickú prírodu. Zároveň naznačuje, že mestská džungľa môže byť dokonca zaujímavejšia než monotónna príroda okolitých polí. Kto chce spoznávať prírodu, môže začať v meste; napríklad u takých tvorov, ako je strakatý drozd.

Planéta Praha (ČR / SR, 2022, 90 min.)
Réžia: Jan Hošek. Kamera: Jiří Petr. Strih: Tomáš Doruška. Hudba: Ivan Acher. Účinkuje: Richard Stanke