HERETIK

Pohľad Pavla Knapka

Autorská dvojica Scott Beck a Bryan Woods má očividne slabosť pre filmový survival. Či už scenáristicky stáli za zaujímavým sci-fi hororom Tiché miesto, alebo režijne za tristne generickým 65, obidva blockbustre spája boj hrdinu o holý život v bizarne špecifickom prostredí.

Podobný recept namiešali aj v novinke Heretik, no tentokrát z divokých exteriérov presedlali na klaustrofobický front rodinného domu a vesmírne a prehistorické monštrá vymenili za maniakálneho Hugha Granta.

Je až do očí bijúce, ako sa Beck s Woodsom snažili na plátne rozohrať ambicióznu filmovú šachovú partiu, v ktorej protagonistky tancujú ako píska antagonista. Prišli ale s tak tenkým ľadom, ktorý partičku sofistikovaného šachu razom preklopí do prvoplánového pádu dominových kociek, čo nemusí byť každému po chuti.

Mormonky v dome heretika Granta

Sestra Barnesová a sestra Paxtonová, ako sa vzájomné oslovujú mladučké hlavné hrdinky, sú zvestovateľky Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, ľudovo známych aj ako mormoni. Tie sú práve na duchovnej „obchôdzke“ a na svojich bicykloch brázdia miestnu vidiecku perifériu. Cestičky božie (a scenáristické) hrdinky zavedú pred dvere Pána Reeda, ktorému fasádu starnúceho hobby teológa a maniaka v jednom prepožičal Hugh Grant.

Exhviezda romantických komédií tak rozohrá spomínanú šachovú partiu a prvá polovica snímky pripomína pascu na myš postupne dusiacu obidve hrdinky. Grantov Pán Reed otvára tému za témou a jednu teologickú Pandorinu skrinku za druhou. Dvojica hrdiniek mu spočiatku sekunduje a oponuje, až kým nelapajú po dychu v záplave lží, poloprávd a manipulácie.

Atmoška a stiesnenosť hustne, režiséri pritvrdzujú a pán Reed, krok za krokom zužuje hrdinkám priestor na manévrovanie. Hrdinovia sa tak naprieč domom presúvajú ako spomínané figúrky po šachovnici, no podobne ako mladé mormonky v strede stopáže, aj samotný tvorcovia sa museli rozhodnúť. A to, či snímku povedú v rozohratých koľajách šachovej partie, alebo skĺznu horskou dráhou do bažiny žánrového domina. Tvorcovia si tak vybrali ľahšiu druhú možnosť, čo jeden tábor diváctva určite poriadne naštve a rozladí.

Hrdinovia a tvorcovia na žánrovej križovatke

Duo Beck Woods tak postupne vyhadzujú žánrovú výhybku, no narozdiel od Longlegs s Nickom Cageom v rámci filmu funguje akési žánrové status quo. Heretik postupne recykluje zaužívané hororové klišé, kanibalizuje sám seba a zlé jazyky by povedali, že si fatálne podráža nohy. V jeden moment načrtne hypotézu, že sa svet cyklí v kruhoch, originál neexistuje a kópie variujú a vykrádajú len ďalšie kópie. Čo Heretik v sekunde až s grotesknou presnosťou pretaví do svojej dramaturgickej nemohúcnosti v druhej polovici stopáže. Polopate povedané, do bodky urobí to, čo sám kritizuje.

Napriek tomu, že Heretik v polovici páli mosty, nestáva sa hlúpejším, ale (možno nevedomky) mení pravidlá hry. Tá časť divákov, ktorá na ne pristúpi, si síce užije lacnú žánrovku, no s pekelným načasovaním, tempom, úderom na bránku a momentom prekvapenia. Na žánrovej križovatke si Beck s Woodsom síce pre seba vybrali jednoduchšiu cestu, no film skrátka šľape a stojí aj na takej banalite, ako je kolotoč vypointovaného a zábavného ultranásilia.

Hodnotenie Pavla Knapka: 7,5/10

Pohľad Michala Korca

Očakávania z Heretika v jednom smere nesklamali – Hugh Grant tu skutočne odvádza jeden z najlepších hereckých výkonov kariéry a jeho posun z módu lámača ženských sŕdc do vážnej až hororovej roviny zaberá parádne. Budete hltať jeho každé slovo od momentu, kedy otvára dvere dvom mormonským sestrám, ktoré dostali tip, že pán Reed by ich mohol privítať a počúvať ich myšlienky o Božiom slove. Lenže to netušia, že ich hostiteľ je zbehlý v nejednom náboženstve a návšteva sa trochu zvrtne. A ani zďaleka nebude také jednoduché z baráku odísť, hoci vonku zúri snežná búrka.

Heretik je najnovší hororový počin od tvorcov Tichého miesta – Scott Beck a Bryan Woods však tentokrát spracúvajú inú tému a aj práca s divákom je celkovo odlišná. Na malom priestore (neradno prezradiť akom, bol by to spoiler) za tesnými až klaustrofobickými stenami rozohrajú najprv iba dlhočizné dialógy, ktoré už vám divákom budú náramne podozrivé. A prispeje k tomu aj strohá výprava obývačky domu, kam zavítajú sestra Barnesová a sestra Paxtonová. Hoci primárne hltáte hlášky hostiteľa, práve štúdium odpovedí oboch mormonských sestier vám postupne odkryjú ich charaktery. Siahodlhé debaty o viere, náboženstvé a iných aspektoch potešia milovníkov konverzácie, ale súčasne budujú isté vnútorné napätie. Nebolo by však márne zostrihať prvú polovicu aj o desať minút, lebo po čase sa zunujú.

Tušia to aj tvorcovia, ktorí nasadia iný element filmu a z netušiacich scén plných dialógov dorazia náročné momenty. Je zrejmé, že keď raz sestry vstúpia do domu, pán Reed ich nebude chcieť tak ľahko pustiť von. No to ešte netušia, že s nimi začne hrať napínavú hru nie nepodobnú legendárnej Pílke (Saw), kde čakajú aj fatálne rozhodnutia, veľké dilemy a neskôr aj rozličné mechanizmy, ktoré musia prekonať. Áno, pán Reed má svoju baštu vystavanú bravúrne. Vďaka tomu získa Heretik v druhej polovici vyššiu dynamiku, znásobí stávky na prežitie (lebo ako niekto správne tipuje... pôjde dievčatám skutočne o krk?) a pribudnú litre krvi či prvky brutality.

Heretik svoj žáner hororu neopúšťa, lenže zatiaľ čo v prvej polovici ponúka napínavé scény s dialógmi, kde máte čas všímať si detaily, v druhej polovici chce už aj šokovať náhodnými zvratmi. Je fajn vidieť, že Hugh Grant neskĺzne zo svojej roly ani na minútku – a vy môžete skúšať hádať, či sa ešte niekde nájdu tajné dvere alebo sa pokúsi jedna z hrdiniek o protiútok...

Hra s divákom funguje do momentu, keď a) zistí, že Heretik je na konci dňa z veľkej časti variácia na všetko videné a b) dve polovice síce ladia, ale kvalita filmu predsa len klesá. Je zrejmé, že popcornový divák ocení skôr tú druhú fázu s okatejšími akčnými scénami (lebo tie prvé scény budú pre neho prázdne kecy), ale ten artový či uvedomelejší v obecenstve bude skôr sklamaný, že film si pomáha skĺznutím do krváku.

Na to, že sa pohybujeme na malej ploche, však Heretik využije pár filmových postupov (kamera, flashback) a je viac ako iba divadelnou hrou. Zároveň je to však psychologický náročný divák, ktorý žmýka diváka – ten azda v druhej polovici radšej prejde na krvavé ľakačky ako ďalšiu hodinu filozofie a náboženstva.

Po toľkom hype z Toronta prišlo u mňa drobné sklamanie, ale ide o stále jeden z lepších hororov jesene. Práve ten roztečený záver berie filmu viac bodov ako by sa patrilo. Kinonávšteva je však odporúčaná vďaka zvuku na vysokej úrovni i dusnej atmosfére.

Hodnotenie Michala Korca: 7/10

Celkové hodnotenie je priemerom hodnotení oboch recenzentov

Heretic (USA/Kanada, 2024, 111 min.)
Réžia: Scott Beck, Bryan Woods. Scenár: Scott Beck, Bryan Woods. Hrajú: Hugh Grant, Sophie Thatcher, Chloe East, Topher Grace, Elle Young, Julie Lynn Mortensen ...