JA A MÔJ TERAPEUT

Christian Clavier sa po rokoch etabloval ako francúzsky herec, čo utiahne nielen Asterixa, ale aj nejednu komédiu, stačí mu dobrý ansámbl či téma. Najnovšia lokálna chuťovka ho postavila do roly terapeuta, ktorý ide osláviť 30. výročie svojej svadby a prirodzene, volá na párty aj vlastnú dcéru... ktorá si však medzičasom našla nového nápadníka. Tým je Damien, zhodou okolností chlapík, ktorý bol kedysi jeho pacientom. Akurát tento fakt potenciálny snúbenec zamlčal pred Alice a toto tajomstvo poznajú oni dvaja. A tak vzniká napätie i séria nepodarených udalostí, kedy chce Olivier paralelne s výročím odstrániť možného zaťa z radaru; to je inak jeho bežný štýl, keďže Alice už takto zopár nápadníkov odoprel...

Nejeden divák tuší, čo bude nasledovať – séria tajomstiev, klamstiev, spriadaných plánov a možno vás skôr prekvapí, že Olivier/Clavier dlho neotáľa a hneď pri prvom strete by najradšej Damiena zaviezol na stanicu TGV a odpratal preč. Lenže blázinec sa ešte len rozbieha naplno a prídu osvedčené disciplíny: test možného ženícha u kamošov (dupľom iných psychiatrov – a čo taká šanca na hypnózu) alebo dodávateľa kamienkov (z ktorého sa vykľuje azda najväčší magor vo filme).

Samozrejme, tajomstvo nemôže vydržať celý film, takže po dvoch tretinách musí zásadne film naraziť na pomyselný bod zlomu, kde sa všetko pokazí a potom hor sa naspäť hore náladou i situáciou. Viacerým čosi dôjde na um, inokedy pomôže ďalšia vedľajšia postava (aha, beriem späť, najväčší magor je bývalý, ktorý dofrčí rovno na invalidnom vozíku a pokúša sa prejaviť city Alice).

Štruktúra filmu je vlastne jednoduchá: medzi príchodom a záverom sú rovnomerne rozložené sekvencie, ktoré oživí určitý element. Funkčný vzorec sa v krátkej stopáži našťastie neomrzí. Určitý vývoj charakteru možno badať u Oliviera, zatiaľ čo u jeho manželky prebleskujú trošku čudné vtipy (zakrývajú neveru či sú len nemiestnym vtipom?) a dcéra Alice sa rozvíja len málo (zaujímavejší môže byť celý rad jej bývalých, no dostaneme len čiastočné ochutnávky). Film nevyužíva naplno ani kolektív psychoterapeutov – našťastie, vystačí si na jednu-dve scény a radšej si dopraje nejaké iné momenty.

Humor je zväčša verbálny, no nezabúda ani na rôzne situácie, kde občas niekto odpadne, ale slabšie povahy asi nepoteší aj pohľad na zvracajúceho Damiena či vtačí trus (vysvetlenie sa rýchlo nájde). No nie je to nič hrozného, i keď by sme sa bez týchto dvoch scén zaobišli. Nebojte, od Substancie to má riadne ďaleko...

Mierne plusové body nad úroveň priemeru si film zaslúži za niektoré vydarené situácie i výkon Christiana Claviera. Do ďalších rolí (manželka, Alice, Damien) sú obsadení celkom sympatickí herci, takže sa na nich aspoň dobre pozerá. Akurát je škoda, že film nemá silné nezabudnuteľné scény, ktorými by sa dokázal dostať na vyššie méty hodnotenia.

Takto je to dobrá 90-minútová jednohubka na jedno pozretie a nenáročného diváka poteší aj český dabing – Claviera štandardne dabuje Miroslav Donutil. Ale niečo na tom filme je, keď sa naň už chystá aj predaj práv do zahraničia na potenciálne remaky...

Jamais sans mon psy (Francúzsko, 2024, 90 min.)
Réžia: Arnaud Lemort. Scenár: Arnaud Lemort. Hrajú: Christian Clavier, Baptiste Lecaplain, Claire Chust, Cristiana Reali, Rayane Bensetti, Jean-François Cayrey