NA PLECH

Český filmár, tvorca videohier, raper a popkultúrny zjav Marty Pohl skúša mantinely diváckej komfortnosti v šialenej komédii, v ktorej opäť namiešal koktejl nekorektnej grotesky, hlášok a štipky gore brutality.

Pohl známy aj ako „Řezník“, tak nepatrne odbočil od svojej Párty Hárd série a rozohral frenetickú drogovú odyseu o „kravaťákovi“, ktorý sa ocitol v zlom čase, v nesprávnom paneláku, v ktorom sa zhodou náhod vo veľkom varí a distribuuje „pervitín“.

Od startupu k vareniu drog

Marek je mladík ovešaný vysokoškolskými titulmi, ktorý má síce v hlave, ale nemá žiadnu prax. Po štúdiách v Číne, sa tak snaží vykročiť do života tou správnou nohou a po „úspešnom“ pohovore mu firma dohodí job na konci sveta v zabudnutom mestečku, kde sa malý startup snaží vyvinúť absurdný vynález prenosného pisoáru s názvom Šlahoun.

K novému miestu tak patrí automaticky aj excentrický sadistický šéf a okrem iného aj nový byt. Na prvý pohľad z pracovného bonusu v podobe trojizbáku sa vykľuje nášľapná mína. Marek tak postupne zisťuje, že jeho nový domov pripomína Dráždany po kobercovom nálete a problematickým sa tak javí aj osadenstvo baráku z pekla.

Epicentrom bytovky je totiž „varna“ pervitínu, rozbombardované byty sú prelezené feťákmi a Marek sa tak postupne dostáva do súkolia manipulatívnej hry miestneho „inšpektora“, ktorý mladíka využije ako infiltrátora a dvojitého agenta v miestnej drogovej scéne. Marek si tak postupne obľúbi obskurnú rodinku varičov „perníku“ Grundzovcov a do rodinného biznisu prispeje vlastnými analytickými poznatkami a zdokonalí systém predaja a distribúcie.

Paneláková story o rodine a „perníku“

Už hrubá kostra deja je vlastne zlepencom absurdných epizódiek, ktoré na papieri, akoby z oka vypadli skečovitej a pre kritikov bolestivej sérii Kameňák. Napriek značnej dávke infantilnosti a insitnej kanonáde „uprdených“ vtípkov, Pohl narozdiel od Zdenka Trošku nehrá len inú ligu, ale rovno úplne novú disciplínu.

V Pohlovom prírastku jeho filmového univerza síce absentujú hlavné hviezdy prvého a letného dielu Párty Hárd, no z upoteného vesmíru si požičal jednu z ikonických figúrok, a to dealera Grundzu, okolo ktorého vystaval absurdný mikrovesmír varičov fetu.

Pohl oproti prvým filmom nabral na vizuálnej sofistikovanosti a dospel viac ako remeselník. Poloamatérsky Party Hard tak po formálnej stránke hravo strčí do vrecka, no zároveň nepoľavuje na nekorektnom guláši eskapád a brutálnom humore. Pohlova známa fascinácia béčkovou kinematografiou a Peterom Jacksonom sa pretavila do jeho tvorby v špecifických krvavých splatterových epizódkach a podobný filmový gore fest, aj keď len v mantineloch rozpočtu, si neodpustil ani v svojej novinke Na plech.

„Řezník“ tak už tradične tancuje po tenkom ľade vkusnosti, Niekedy štýlovo dominuje a vytiera nadhľadom divákom zrak, inokedy si omočí členky v lacnej trápnosti. U Pohla tak intenzívne funguje fyzicky nekorektný humor plný telesných tekutín, skečové atrakcie a humor pretavený do akcie. Výrazným mínusom je dramaturgia snímky. Na plech sa rozbieha slimačou expozíciou a na samotné „mäso a šťavu“ sa čaká pridlho.

Alfou a omegou, a tým čo baví na filme je práve nekorektná kanonáda drsnej skečovitosti, ktorá napriek očakávaniam neprichádza v takej kadencii, ako lákal napríklad trailer. Pohl poteší aj sympatickým využívaním fiktívnej mytológie, ktorá podobne zaujala aj pri Párty Hárder a epizódka „pikerského dejepisu“ je zlatým výkladom filmovej novinky.

Pohl opäť reže do živého hedonistickou karbobrúskou a z jednohubky cítiť režisérovu úprimnú radosť z filmu a béčkového subžánru. Film síce ako magnet priťahuje zraky a pozornosť preexponovanou nekorektnosťou, no je už načase si nájsť ostrieľanejšieho scenáristu a dramaturga, ktorý by Pohlovu tvorbu zlepil do súdržnejšieho a komplexnejšieho celku.

Na plech (ČR, 2025, 99 min.)
Réžia: Marty Pohl. Scenár: Marty Pohl. Hrajú: Jan Hofman, Julius Oračko, Karel Oračko, René Oračko, Marek Milko, Robert Nebřenský, Tomáš Jeřábek, Vladimír Škultéty, Milan Šteindler, Radim Neuvirt, Anita Krausová, Daniel Ferenc, Petr Reif a další…