PREVIEW: JEDNA RUKA NETLESKÁ

Rozhovor s Davidom Ondříčkom, režisérom, spoluautorom scenára a producentom filmu

Po filmoch Šeptej a Samotáři je to tvoj prvý film, ktorý nie je generačný jeho téma je nadčasová. Ako by ste ho v krátkosti popísali?

Vo filme sa prelínajú tri základné témy: príbeh chlapca, ktorý nepodlieha obecným pravidlám sveta, v ktorom žije, tlak doby na nás a otázka normálnosti a šialenstva. Príbeh vychádza  spontánne z nás. Keď sme sa s Jirkom Macháčkom bavili o tom, čo prežívame, napadol nás najprv príbeh Standu, ktorý nevedomky rieši veci priamo a nesnaží sa ako väčšina ľudí kalkulovať. Nie je hlúpy, proste len nechce pristúpiť na pravidlá sveta. Neskôr sa nám do príbehu dostala i rodina, určitý kontrapunkt k Standovi. Cez nich vidíme pokrivený obraz toho, ako nás vždy deformujú doba, informácie a životné tempo. Cítime sa pod tlakom, ale nevieme, ako sa ho zbaviť, a z toho vznikajú bizarné situácie. Niekto sa snaží tomu nepodľahnúť, iný podľahne, zošalie a začne konať nenormálne. A práve téma obecné normy, považujeme za normálne a čo už chápeme ako šialené, ma zajímalo najviac.

Čo ste sa pri debatách dozvedeli o sebe? Podliehate, alebo nie?

Určite podliehame, a oba to pociťujeme na vlastnej koži. Napríklad automaticky veríme akýmkoľvek informáciám, kľudne aj naprostým nezmyslom. Ja sám napr. informáciám o tom, aká tenisová raketa alebo pilulky na chudnutie sú najlepšie.

A opäť ide o čiernu, trochu horkú komédiu.

Je to pravda, že ide o komédiu, baví ma miešanie štýlov. Keby sme všetko brali vážne, asi by sme zošaleli

Scenár si písal s Jiřím Macháčkom, ktorý  má veľmi osobitý humor. Ako ste sa pri práci doplňovali?

Máme dosť podobný zmysel pre humor. Keď sa spolu bavíme, smejeme sa tomu, čo hovorí  druhý. Môj humor je skôr na dvakrát, k vyjadreniu potrebujem viac času. Jirka je naopak väčší gagman daného momentu. Chytí prítomnosť za pačesy a okamžite urobí  situačný vtip. Kým sme začali písať, myslel som si, že Jirka bude fabulátor chŕliaci nápady, ktoré ja budem v kľude dávať dohromady. Bolo to ale skôr naopak.

Jiří Macháček i Ivan Trojan hrali nezabudnuteľné postavy i v Samotároch. Myslíš, že si v nich našiel svojich charakterových hercov?

Určite. Dokonca mám i rád, keď má režisér svojich hercov. Stále  cítim, že si s obidvomi mám čo povedať a že má pre nás zmysel spolupracovať naďalej. Ak mi to dovolí námet budúceho filmu, chcel by som Ivana, ktorý zatiaľ hral skôr toho druhého, obsadiť do hlavnej úlohy .

Písali ste scenár priamo pre konkrétnych hercov?

Jirka s Ivanem boli jasní, ich úlohy sú napísané na mieru. Pomohlo nám, že s nami Ivan scenár dopisoval, takže sme si niektoré scény mohli pri písaní rovnou prehrávať. Je to výhoda pre režiséra, pretože sa mu potom na pľaci nerozsype scéna, ktorú si predtým určitým spôsobom predstavoval len v hlave. Našli sme tak momenty, kedy scenár nefungoval, a mohli sme ho  hneď  prepísať.

Vo filme sa vo veľmi neobvyklej role objaví i Jan Tříska. Ako si naňho prišiel?

Poznám ho už odmala, je kamarát mojich rodičov. Jeho scénu vrátane prekladov  Shakespearových hier, napísal Ivan Trojan. Keď som čítal jeho úlohu,  napadlo mi, že by ju  mal zase hrať on, ako v 60-tych rokoch. Zavolal som mu a na rovinu  som mu povedal, že pre neho mám niečo, čo by ho mohlo zaujímať, a dal som mu scenár do ruky. Druhý deň mi zavolal a povedal: „Beriem." To sa mi na ňom páči, je veľký herec. Keď ho rola zaujíma, bez rečí ju  rovno vezme.

Film síce nekončí happy-endom, napriek tomu  dáva určitú  nádej. Veríš ty sám, že dobro nakoniec zvíťazí?

Určite verím, i keď samozrejme viem, že život neprináša len happy-endy a že často končí skôr smutne. Ale mám happy-endy rád, i ty vyložene gýčovité. Páči sa  mi napríklad koniec filmu Pravdivá romance, kde hrdinovia, korí prežili všetky útrapy, sedia na pláži a za nimi zapadá slnko. Je v tom i dávka sarkazmu a ilúzie. Život je podľa mňa ako špirála. A záleží len na nás, akým smerom ju pootočíme.      
  
Rozhovor s Jiřím Macháčkom, spoluautorom scenára a predstaviteľa Standy

Prvý raz si  písal scenár k celovečernému filmu. Aká to bola skúsenosť?

Nebol úplne prvý,  iba sa prvý raz realizoval.

David Ondříček, spoluautor scenára, film režíroval a súčasne je i jeho producentom. Ty zase hráš hlavnú rolu Standu. Ako to fungovalo pri nakrúcaní?

Písať scenár k filmu, v  ktorom budete hrať hlavnú rolu, dohromady s človekom, ktorý film bude režírovať a ešte je jeho producentom, je buď predom prehraný súboj, alebo príležitosť k previerke vzťahov dvoch ľudí. To bolo na veci často krát vôbec najzaujímavejšie. Som rád, že po tom všetkom sme si s Davidom  schopní zájsť na večeru, zahrať futbal alebo vymeniť manželky.