PREVIEW: ÚSMEV MONY LÍSY

Dramatické napätie medzi spoločenskými konvenciami a snami mladých dievčat bolo pre Konnera a Rosenthala vynikajúcim námetom. Univerzita vo Wellesley bola ideálnym miestom pre zasadenie deja, zvlášť do obdobia vlády prezidenta Eisenhowera, kedy sa po prvý krát začínali objavovať známky pozdejšej feministickej revolúcie. V scenári chceli sledovať príbeh mladej Katherine Watsonovej, ktorá do Wellesley prichádza s idealistickými predstavami o tom, aké to je učiť jedny z najinteligentnejších žien v Amerike.
     
Katherine pochádza zo skromných pomerov a počas svojich štúdií navštevovala o poznanie pokrokovejšiu univerzitu v Kalifornii. "Ešte pred päťdesiatimi rokmi bolo Nové Anglicko stále iba rozšírením starého sveta, zatiaľčo Kalifornia bola skutočne nový svet," hovorí Konner. "Preto sme Kaliforniu, kde vtedy panovali menšie odlišnosti medzi spoločenskými triedami a uvoľnenejšie sociálne postoje, považovali za ideálne prostredie, odkiaľ by Katherine mohla pochádzať."
     
Názov filmu Úsmev Mony Lisy bol odvodený zo skutočnosti, že Katherine je profesorkou histórie umenia a toto majstrovské dielo Leonarda da Vinciho je jedným z najfascinujúcejších a najtajomnejších obrazov, aké kedy boli namaľované. Film si však niekoľkokrát kladie rovnakú otázku ako jedna z postáv  v súvislosti s legendárnym výrokom Giocondyho: "Ale je skutočne šťastná?"
     
"Názov skvele vyjadruje, o čom film hovorí. Film je o tom, čo vidíme na povrchu - čo sa týka spoločnosti a životov týchto žien - a čo sa v skutočnosti odohráva vo vnútri," hovorí Rosenthal. "Každá zo ženských postáv v tomto filme budí určitý dojem, ale v okamihu, keď si myslíme, že sme o nich získli jasnú predstavu, nás dokážu veľmi prekvapiť."

V úlohe Katherine si scenáristi predstavovali charizmatickú, inteligentnú a zároveň zraniteľnú herečku. "Začali sme teda premýšľať o najlepšej herečke našej doby - Julii Robertsovej," hovorí Konner. "Je veľmi inteligentná a má temperament, ktorý táto rola vyžadovala."
     
Scenáristi oslovili prezidentku spoločnosti Red Om Films (ktorú vlastní Julia Robertsová) Deborah Shindlerovú a jej produkčnú partnerku Elaine Goldsmith-Thomasovú z Revolution Studios, ktorá Julii Robertsovej v minulosti robila agentku. "Po pätnásťročnej spolupráci s Juliou som žila v presvedčení, že už som počula všetky dobré námety, ale toto bolo skutočne niečo veľmi výnimočné," hovorí Thomasová. "Bola som fascinovaná päťdesiatymi rokmi a spôsobom, akým toto obdobie ovplyvnil koniec Druhej svetovej vojny. Počas vojny bolo ženám po prvý krát oficiálne dovolené, aby vykonávali mužskú prácu. Odložili svoje korzety a začali pracovať v továrňach. Keď potom vojna skončila, spoločnosť ich zahnala späť do korzetov a rolí žien v domácnosti, ktorých hlavnou úlohou bolo starať sa o manžela a vychovávať deti. Na povrchu sa zdalo, že je všetko v poriadku, ale medzitým už pomaly rástla nová generácia."
     
Na zozname potenciálnych režisérov zaujímal od začiatku prvé miesto Mike Newell, ktorý dokázal svoju zručnosť a všestrannosť tak rôznorodými filmami, ako sú napríklad Krycie meno Donnie Brasco alebo romantická komédia Štyri svadby a jeden pohreb. "Na Mikeových filmoch je výnimočný najmä jeho svieži, nekonvenčný prístup k postavám. Všetky postavy v jeho filmoch sú zaujímavé a komplexné," hovorí Thomasová. "Dokonca ani v jeho komédiách sa človek nestretne s obyčajnými ľuďmi, ktorí by boli len tak do počtu. Všetci majú individuálny charakter."
     
"V tomto príbehu sa veľa diskutuje o tom, akým spôsobom by ženy mali nakladať so svojím životom, čo je téma, o ktorej sa v tom čase verejne nehovorilo," hovorí Newell. "Akonáhle však bolo mlčanie prelomené, viedla následná diskusia k spoločenskému zemetraseniu. Chcel som vo filme zobraziť okamih, kedy začalo dochádzať k týmto veľkým zmenám."

Julia Robertsová prijala rolu krátko po tom, čo sa Newell ujal úlohy režiséra. "Jej myšlienky a názory boli natoľko pokrokové, že výrazne predbehli svoju dobu," hovorí o Katherine Robertsová, ktorá pred začiatkom svojej hereckej kariéry sama uvažovala o tom, že sa stane učiteľkou. "Okrem toho bola stelesnením toho najlepšieho druhu pedagóga - takého, ktorý prebúdza v študentoch individualitu a povzbudzuje ich k tomu, aby sa zamerali na svoje vlastné prednosti."

Katherine má už vyše tridsať rokov a je stále slobodná, čo niektoré z jej zverenkýň považujú za odstrašujúce, ale iné naopak za povzbudzujúce. Hoci svoju novú profesorku berú najprv ako starú dievku, Katherine je so svojím spôsobom života úplne spokojná.
     
Film bol vďaka svojmu zameraniu na vývoj ženských postáv tiež príležitosťou pre niekoľko nádejných mladých herečiek. "Stáva sa len zriedka, aby ste v jednom filme našli toľko vynikajúcich ženských rolí, najmä čo sa týka rolí pre mladé herečky," hovorí Newell. "Každá z týchto rolí je sama o sebe skvelá. Je v nich komediálnosť, trápenie, snaha o presadenie aj veľký smútok. A všetky sa navzájom prelínajú, čím skvele ilustrujú podobu ženstva v dobe, v ktorej sa film odohráva."