|
PREVIEW: ŽELARY |
PREVIEW: ŽELARY |
Želary je prvý česko-slovensko-rakúsky koprodukčný filmový projekt, ktorý vznikol na základe českého knižného bestselleru spisovateľky Květy Legátovej a scenára jedného z najvýznamnejších českých scenáristov Petra Jarchovského.
Projekt vyvinula jedna z najúspešnejších českých produkčných spoločností Total HelpArt T.H.A. a jej producent Ondřej Trojan v spolupráci so spoločnosťou Barrandov Biografia a.s.
Českí producenti oslovili ALEF Film&Media počas prípravných prác, keď hľadali prostredie a exteriéry pre nakrúcanie, ktoré by najviac vyhovovali predstave autorov. Napokon sa rozhodli pre malebné a jedinečné scenérie Malej Fatry a konkrétne okolie obce Zázrivá, kde bola neskôr realizovaná väčšina exteriérových scén filmu. Logicky z toho vyplynulo, že aj väčšina hercov v epizódnych rolách a členov komparzu pochádza zo Slovenska.
A následne, počas hľadania hereckých predstaviteľov vedľajších postáv, sa producent rozhodol pre celý rad slovenských hercov: Ondrej Kovaľ, Juraj Hrčka, Imre Borároš, František Velecký, Viera Pavlíková, Jana Oľhová, Marián Filadelfi, Tomáš Smolka, Tatiana Vajdová, Juliana Oľhová, Mária Oľhová, Štefan Richtárech a ďalší. Dnes už, žiaľ vieme, že pre Františka Veleckého, protagonistu najvýznamnejších a najslávnejších filmov Františka Vláčila to bola posledná filmová herecká úloha.
|
|
|
Tento osobitý projekt získal podporu z Programu Pro Slovakia i Programu pre rozvoj kultúry Slovenskej republiky a po vstupe rakúskeho producenta Dannyho Krausza, ktorého filmy patria v posledných rokoch v Rakúsku k divácky najúspešnejším, získal nielen podporu z rakúskych fondov a ORF, ale i podporu z európskeho fondu Eurimages.
Česká premiéra filmu bola 3. septembra 2003. Film je v Čechách veľmi úspešný, do dnešného dňa ho videlo cca 350 00 divákov.
Slovenská premiéra bude 5. februára 2004 v Bratislave, predpremiéra 4. februára v Košiciach a 6. februára bude 2. premiéra v Zázrivej, na ktorej sa zúčastní takmer kompletný filmový štáb, ale aj ľudia zo Zázrivej a okolia obce, ktorí pomáhali pri nakrúcaní.
Je to prvý slovenský film – aj keď s minoritnou účasťou - nominovaný Americkou filmovou akadémiou (A.M.P.A.S.) v kategórii Najlepší cudzojazyčný film na cenu OSCAR 2004.
Príbeh
Píšu sa štyridsiate roky, doba protektorátu a okupácie Čiech a Moravy Nemcami. Eliška je mladé dievča, toho času nedoštudovaná lekárka, z dôvodov násilného uzatvorenia vysokých škôl. Pracuje ako zdravotná sestra v mestskej nemocnici. Má milostný pomer so sympatickým a úspešným chirurgom Richardom. Eliška a Richard, rovnako ako ich spoločný priateľ doktor Chládek, sú zapojení do tajného domáceho odboja.
Jednu noc privezú na chirurgickú kliniku ťažko zraneného muža, dedinčana zo vzdialených pohraničných hôr. Muž potrebuje súrne transfúziu. Má rovnakú krvnú skupinu ako Eliška. Tá mu svojim darcovstvom zachráni život. Tak sa krvou naviaže puto, ktoré v našom príbehu vyústi do zvláštneho, neobyčajne silného milostného vzťahu medzi modernou, mestskou, vzdelanou Eliškou a barbarským, prírodným mužom s detskou dušou – Jozou. Odbojová skupina, v ktorej sú lekári zapojení, je dekonšpirovaná a prenasledovaná gestapom. Všetkým hrozí smrť. Zatiaľ čo vedúci skupiny, primár Richard, milenec Elišky, cez noc zmizne do ilegality, pre Elišku jej spolubojovníci za jej chrbtom narýchlo vymyslia iný, zdanlivo bezpečný úkryt. Dohodnú sa s pacientom Jozou, aby Elišku ukryl vo svojej drevenici ďaleko v horách. S falošnými dokladmi, s novou identitou je Eliška, teraz Hana, donútená zo dňa na deň opustiť mestský život a stať sa ženou horala. Žiť uprostred divokej prírody, v horskej dedine, kde sa zastavil čas pred stopäťdesiatimi rokmi. Je to dedina s tajomným názvom Želary.
Želary sú príbehom o stretnutí dvoch odlišných svetov, dvoch rozdielnych ľudských pováh. Sú príbehom o zvláštnom vzťahu, silnej osudovej lásky Elišky - Hany k Jozovi, ktorá vyrastá zo strachu, obáv a nedôvery, dokonca aj z odporu Elišky - Hany k Jozovi. Je to láska tmelená spoločným úsilím prežiť.
Želary sú taktiež rozprávaním o nádhernom kúsku zeme, kde sa všetko odvíja v súlade s prírodou a jej často krutými, odvekými zákonmi, ktorým sa človek musí prispôsobiť, ctiť ich a vychádzať z nich vo svojom konaní. Eliška sa o to v našom príbehu, i keď strastiplne, ale o to vehementnejšie snaží.
A v neposlednej rade sú Želary i dramatickým príbehom plným nečakaných osudových zvratov, odohrávajúcich sa na Bohom zabudnutom mieste, v akomsi oku uragánu uprostred vojnou skúšanej Európy.
|
|
|
O vzniku filmu
Príbeh vychádza z autobiograficky ladenej novely spisovateľky Květy Legátovej, ktorá zaujala scenáristu originalitou naznačeného, autenticky prežitého príbehu, ktorý v sebe ukrýva zvláštny, silný a neobyčajne zobrazený milostný vzťah. Je východiskom pre obrazovo rozprávaný dramatický príbeh, zároveň je i vynikajúcou hereckou príležitosťou pre hlavných predstaviteľov, stvárňujúcich dobre vykreslené, rozdielne postavy.
Želary získali už na začiatku deväťdesiatych rokov vo svojej literárnej podobe príspevok Barrandovskej Nadácie Miloša Havla. Barrandov Studio zároveň predkúpilo na novelu Květy Legátovej filmovacie práva. V roku 1999 na túto tému scenárista Peter Jarchovský upozornil režiséra a producenta Ondřeja Trojana, ktorého predloha nadchla.
Týmto okamžikom začala dlhá a namáhavá cesta k vyfinancovaniu tohoto nesmierne náročného projektu. K logickému prepojeniu dvoch subjektov: Barrandov Studia a Filmovej a televíznej spoločnosti Total HelpArt T.H.A. sa vzápätí podarilo získať aj Českú televíziu. Petr Jarchovský medzitým usilovne pracoval na scenári. Scenáristická podoba diela získala štvormiliónový grant Štátneho fondu ČR pre podporu a rozvoj českej kinematografie.
Ďalšie financie pre rozpočet (presahujúci šesťdesiat miliónov korún) sa podarilo producentom nájsť na Slovensku v spoločnosti ALEF Film&Media producenta Mariana Urbana, ktorý pre projekt získal podporu Programu Pro Slovakia a Ministerstva Kultúry SR a ďalej v Rakúsku, kde produkčná spoločnosť Dor Film producenta Dannyho Krausza získala podporu Viedenského Filmového Fondu a televíznej stanice ORF.
Ďalším zdrojom financií sa stal medzinárodný európsky fond Eurimages.
Vlastnú výrobu filmu zaistila spoločnosť Total HelpArt T.H.A. Ondřeja Trojana, ktorá nedávno produkovala štyri mimoriadne úspešné české filmy: „Pelíšky“ a „Musíme si pomáhať“ režiséra Jana Hřebejka a scenáristu Petra Jarchovského, „Cestu z města“ režiséra Tomáša Vorla a filmový hit vlaňajšieho roku „Pupendo“.
T.H.A. je aj českým koproducentom najúspešnejšieho slovenského filmu posledných rokov „Kruté radosti“ režiséra Juraja Nvotu.
|
|
|
Ondřej Trojan (réžia)
filmový režisér a producent, herec pražského kultového Divadla Sklep. Narodený na Silvestra roku 1959 v Prahe. Pochádza z hereckej rodiny – herectvu sa venuje jeho otec Ladislav i mladší brat Ivan (rola Richarda vo filme Želary). Po absolvovaní gymnázia študoval na Pedagogickej fakulte, kde ukončil sedem semestrov v obore matematika – chémia. Odišiel, pretože ho škola nebavila...
Od začiatku osemdesiatych rokov pravidelne účinkuje s Divadlom Sklep. Kolegovia zo Sklepu ho popri divadle inšpirovali i k záujmu o film. Dva roky pracoval vo Filmovom Štúdiu Barrandov ako rekvizitár, pripravoval sa na prijímacie skúšky na Filmovú akadémiu (FAMU) v Prahe, kam bol prijatý na odbor Filmová a televízna réžia v roku 1985.
Na FAMU natočil svoje prvé krátkometrážne filmy, z ktorých predovšetkým televízne cvičenia Týden na obrazovce a polhodinový film Sedm vyvolali nemalú odozvu na festivaloch i medzi divákmi. V porevolučnom roku 1990 prerušil Trojan štúdium na FAMU (v piatom ročníku), aby natočil svoj celovečerný debut podľa scenára spolužiakov Petra Jarchovského a Jana Hřebejka Pějme píseň dohola. Tento film je dodnes s úspechom prezentovaný na filmových prehliadkach v Českej republike i v zahraničí. Svoju prvú filmovú príležitosť v ňom dostala Aňa Geislerová.
V roku 1991 Trojan odpromoval na FAMU. V roku 1992 natočil pre Českú televíziu dvojdielny film Penziónek, ktorý mapuje najlepšie „sklepovské“ skeče a piesne Divadla Sklep na prelome 80. a 90. rokov. V tom istom roku založil s kolegami Tomášom Hanákom a Jiřím Ferom Burdom spoločnosť Filmová a televizní společnost Total HelpArt T.H.A., ktorá sa zameriava na produkciu celovečerných filmov, výrobu audiovizuálnych diel a na manažérsku činnosť pre Divadlo Sklep. O rok neskôr režíroval už v produkcii Total HelpArtu divácky veľmi úspešnú adaptáciu „sklepovsko-havlovskej“ drámy Mlýny.
Pod Trojanovým vedením (či už režijným, či vo funkcii výkonného producenta) realizoval Total HelpArt v nasledujúcich rokoch pre Českú televíziu:
TV filmy:
„Velbloudi jdou nocí tajuplnou“ (réžia O. Trojan, 1993)
„Historky od krbu“ (cyklus ôsmych filmových poviedok, réžia Ondřej Trojan, Tomáš Vorel, Zdeněk Tyc, Václav Koubek… 1994, 1995)
„Pumelice lesní moudrosti“ (réžia O. Trojan, 1997)
„Multikár Movie Show“ (réžia O. Trojan, 1998)
„Wartburg Movie Show“ (réžia O. Trojan, 1999)
Dokumentárne filmy:
„Totální velbloud Kryštofa Trobáčka“ (umelecký dokument o živote a diele pražského výtvarníka, réžia O. Trojan, 1992)
„Pražská 5 z Vídně do Akropole“ (dokument o divadelnom, výtvarnom a hudobnom spoločenstve Pražská 5, réžia Petr Nikolajev, 1995)
V tom istom období zrealizoval Trojan vo vlastnej spoločnosti Total HelpArt aj niekoľko desiatok hudobných videoklipov a reklamných spotov.
Od konca 90. rokov sa Trojan venuje hlavne činnosti filmového producenta. V koprodukcii s ČTV tak priviedol na svet úspešný Hřebejkov celovečerný film „Pelíšky“ a o rok neskôr ďalší Hřebejkov film „Musíme si pomáhat“. V tom istom roku sa producentsky podieľal na novom celovečernom filme Tomáša Vorla „Cesta z města“.
V r. 2003 uviedol ako producent do kín film Jana Hřebejka a Petra Jarchovského – Pupendo, ktorý opäť trhá rekordy návštevnosti v českých kinách. V súčasnosti Trojan intenzívne pripravuje nový film Jana Hřebejka Horem Pádem.
Aňa Geislerová
Aňa Geislerová patrí v súčasnosti k najlepším a najobsadzovanejším českým herečkám, a to nielen mladej generácie. Prvou jej filmovou roličkou bola postava Trávy vo filme „Pějme píseň dohola“ (1990) Ondřeja Trojana, ale známou sa stala až o rok neskôr vďaka excelentnému výkonu v roli Mariky v dráme Filipa Renča „Requiem pro panenku“, „Výchova dívek v Čechách“ (1997) Petra Kolihu, „Kuře melancholik“ (1999) Jaroslava Brabca, „Návrat idiota“ (1999) Sašu Gedeona, či „Výlet“ (2002) Alici Nellis.
Aňa Geislerová získala zatiaľ jedného Českého leva za svoj výkon vo vedľajšej role vo filme „Návrat idiota“.
György Cserhalmi
Maďarská hviezda snímku Želary je vo svojom rodnom Maďarsku významnou hereckou celebritou. Na začiatku kariéry ho preslávil maďarský snímok „Elektra, moja láska“, ktorý bol v roku 1974 nominovaný na Zlatú Palmu na Filmovom festivale v Cannes. Zahral si tiež vo filmoch snáď najznámejšieho maďarského režiséra Istvána Szabó ako je „Hanussen“ (nominovaný na Oscara), či „Mephisto“, ktorý získal cenu Americkej filmovej akadémie ako najlepší zahraničný film v roku 1981. Celkovo má aj s filmom „Želary“ na konte neuveriteľných šesťdesiatdeväť filmov.
U nás sme ho mohli vidieť napríklad v snímke režiséra Martina Šulíka „Neha“ alebo v snímke „Pevnosť“ českej režisérky Drahomíry Vihanovej, za ktorý bol dokonca nominovaný na Českého leva.
Želary (ČR/SR/Rakúsko, 2003, 150 min.)
Réžia: Ondřej Trojan. Scenár: Petr Jarchovský podľa novely Jozova Hanule Květy Legátovej. Kamera: Asen Šopov. Hudba: Petr Ostrouchov. Hrajú: Aňa Geislerová, György Cserhalmi, Miroslav Donutil, Jaroslav Dušek, Jan Tříska, Jaroslava Adamová, Iva Bittová
