SVET PÁNA PRSTEŇOV III.

V Stredozemi sa zmráka

Stredozem po Vojne hnevu nezostala pustá a prázdna. Výrazne zmenšená populácia Elfov, žila v štyroch skupinách. Eldar žili v Šedých prístavoch (pod vedením Círdana), ktoré tvorili akýsi most s Valinorom (záver Návratu kráľa), v Roklinke (Elrond) a v Eregione (rovina medzi Roklinkou a Moriou, tam kde v Spoločenstve Fodo a spol. obedovali a museli sa skryť pre Sarumanovými vranami). Týmto elfom vládol ich posledný kráľ Gil-galad. Avari (Elfovia, ktorí nikdy nevideli Valinor) žili v Temnom lese pod vedením kráľa Thranduila (otec Legolasa). Na úkor elfov sa rozrastali ríše ľudí a trpaslíkov. Ľudia žili najmä na severe (predkovia Rohanov) a na východe (Sauronovi pomocníci). Trpaslíci žili vo viacerých ríšach, najmä v už spomínanej Morii, ale neskôr (viď Hobit) aj po Osamelou horou. Ďalší zo zvláštnych rodov hobiti postupne migrovali popri riekach zo severu na západ. Napriek rozmachu neelfských plemien je Stredozem v tieni slávy skvelej ríše Numerojcov.

Tvorba prsteňov

Práve v tomto období prišiel k elfom žijúcim v Eregione neznámy cudzinec. Pre remeslá nadšených elfov (netypické) bol neuveriteľne príťažlivý, pretože vládol mnohým umeniam, a odhalil elfom veľa nepoznaného. Sám sa nazval Annatar, čiže Ten čo dáva dary. Pod vplyvom Annatara a za prispenia jeho učenia začali vyrábať elfovia prstene moci. Jeden z mála, ktorý neznámemu nedôveroval bol Celebrimbor. Tiež začal kuť prstene moci, ale nikdy ich neukázal, ani o nich nepovedal Annatarovi. A bol to práve Celebrimbor, ktorý odhalil pascu. Vypočul totiž osudové slová, ktoré neznámy vyriekol, keď vyrobil svoj vlastný prsteň:

On ring rule them all, One ring to find them,
One ring to bring them all and in the darkness bind them 

Neznámy nebol nik iný ako Sauron, ktorý po páde svojho pána utiekol a teraz sa vrátil, aby v peknej podobe, ale so zlými úmyslami zničil a podmanil si všetko živé.

Po odhalení Saurona vypukla vojna medzi elfami a Sauronom, a Eregon bol zničený. Sauron však tiež utiekol (bál sa Numenoru) a kul pikle ďaleko na východe. Jeho sila (aj skrz prstene) postupne rástla. Nielenže si pripútal k sebe významných predstaviteľov ľudí (Nine for mortal Man doomed to die), ale zlákal a zničil aj trpaslíkov túžiacich po bohatstve (Seven for the Dwarf-lords in their hall of stone). Sauron skrz prstene moci manipuloval plemená Stredozeme a hoci nemal priamu moc nad Troma elfskými prsteňmi, aj ich osud bol zviazaný s osudom Jedného. Nakoniec bola jeho sila taká veľká, že sa otvorene vyhlásil za pána Stredozeme a zhromaždil armády na útok proti elfom. Vtedy však vyplával z Numenoru kráľ s vojskom, tak obrovským a mocným, s loďami rýchlymi a veľkými, že Sauron vidiac príchod numerojskej armády odmietol bojovať a vzdal sa!

Pád Numenoru

To čo sa Sauronovi nepodarilo silou, to sa mu podarilo ľsťou. Otrávil myseľ Numenorského kráľa klamstvami a polopravdami. Šepkal mu o nespravodlivosti jeho osudu, o tom, že mocný kráľ si vydobyje všetko čo chce – aj smrteľnosť. Numerojci sa pod vplyvom Saurona rozdelili na dva tábory - na väčší kráľovský, ktorý túžil po nesmrteľnosti a menší Elendilovský. Ich vodcom bol Elendil Vysoký (Elendil znamená po elfsky verný). Nakoniec šialenstvo posledného Numenorského kráľa Ar- Pharazộna vyvrcholilo do zvolania najväčšej armády, aká kedy bola postavená a k porušeniu zákazu. Numenorci vyplávali smerom na Valinor s úmyslom dobyť pre seba nesmrteľnosť.

Odveta Mocností Ardy bola okamžitá a rýchla. Celá flotila bola zmetená obrovským vetrom a všetci sa potopili. Obrovské zemetrasenie zatriaslo ostrovom a ten klesol ku dnu. (Atlantída?) Len niekoľko (myslím, že sedem) lodí s vernými na palube, pod vedením Elendila a jeho synov Isildura a Anariona, uniklo skaze a vyhodení búrkou pristáli na pobreží Stredozeme. Sauron tiež utiekol skaze, ale navždy prišiel o schopnosť ukázať sa v peknej podobe.

Last Aliance of the Man and Elves

Pád Numenoru, Sauronovi ponúkol jedinečnú šancu. Pozbieral svoje staré vojská (z východu) a začal vojnu. Ukázalo sa však, že konal príliš unáhlene. Elendilom vedení Numrojci (niektorí, ktorí žili v prístavoch Stredozeme tiež prežili) spolu s elfmi vedenými Gil-Galadom vytvorili Posledné spojenectvo a v obrovskej bitke na úpätí Hory osudu porazili Saurona. Sauron sa stretol v osobnom súboji s Elrondom a Gil-Galadom a Elrondov meč Narsil a Gil-Galadova kopija Aeglos porazili Saurona. Zároveň však obaja zomreli, a ich zbrane sa zlomili. Elrondov syn Isildur potom (!) odťal Sauronovi prsteň z ruky a odmietol Elrondovu a Cirdanovu radu, aby ho zničil. Považoval Saurona za mŕtveho a prsteň si chcel nechať ako symbol víťazstva a náhradu za otcovu smrť.

Po (neúplnom) víťazstve vzniklo v Stredozemi kráľovstvo Dunadanov (Dun Adan – Západný muž (človek)) ako sa začalo hovoriť potomkom slávy Numenoru. Na severe vzniklo kráľovstvo Arnor a na juhu Gondor. Obe boli však lénami toho istého kráľa. Prvým bol ešte Elendil, ktorý vládol na severe a Isildur v jeho mene vládol Gondoru. Elfovia sa po smrti svojho posledného kráľa (až do polovičky tretej knihy som si myslel, že Gil-Galad bude ten kráľ, čo sa vráti) podriadili Círdanovi, Galadriel, alebo Elrondovi. Najviac ich však bolo v Zlatom lese pani Galadriel, ktorá bola najsilnejšia a (aristokraticky vzato) najvyššie postavená.

Tak skončil Druhý vek Stredozeme, ale keďže Prstene Moci (druhé veľdielo elfskej zručnosti) a najmä Jeden prsteň, neboli zničené, dalo sa čakať, že sa toho ešte veľa stane...