PREVIEW: PEKNÉ SVINSTVO |
PREVIEW: PEKNÉ SVINSTVO |
Pre návštevníka je Londýn historické miesto s mnohými pamiatkami, ale ako moderné mesto je plné paradoxov. Jeho život je ovplyvňovaný bohatým turizmom, a v meste pracuje množstvo ľudí zo všetkých kútov sveta, ktorí často pracujú priam na hranici zákona. Aj oni sú však olejom v súkolí fungovania mesta, a ak sa prizrieme lepšie, uvidíme na prvý pohľad neviditeľných ľudí, ktorých nevšímavo míňame na ulici, a ktorých príbehy zostávajú pred svetom skryté.
Film "Pekné svinstvo" režiséra Stephena Frearsa je zvláštny a strhujúci triler, odohrávajúci sa v tých častiach Londýna, ktoré oči turistov nevidia. Pre mainstreamovú drámu je nezvyčajné, že ho vidíme očami ilegálneho prisťahovalca. Nigérijčan Okwe kombinuje svoju prácu taxikára a recepčného v pochybnom hoteli, a delí sa o byt s mladou Turkyňou Senay, ktorá pracuje ako chyžná a snaží a v Británii získať azyl. Krehká rovnováha v jeho živote sa nenávratne naruší, keď jedného dňa objaví v jednej hotelovej izbe niečo šokujúce, a odhalí nebezpečný svet, ktorý ohrozuje jeho i ľudí okolo neho.
Nezvyčajný príbeh sa zrodil v hlave Stevena Knighta, autora úspešnej televíznej súťaže "Kto chce byť milionár?".Prvá verzia scenára sa dostala do rúk skúseného režiséra Stephena Frearsa, a príbeh ho ihneď zaujal. Sám o tom vraví: "Ak hľadáte niečo nové a originálne, neprekvapí vás, že skončíte vo svete imigrantov. Je nový, neexistoval v čase, keď som bol dieťa. Ak filmujete historické príbehy, nestretnete sa s ním, ale ak sa venujete moderným témam, narazíte naň, pretože práve v ňom sa odohrávajú tie najúžasnejšie príbehy v Británii."
Tento film sa však vážnym témam venuje iným spôsobom, je to koniec koncov triler s politickým podtextom, a nie naopak. Frears vraví: "Nie je to konvenčný triler v žiadnom ohľade, a v tom je jeho sila. Je temný a rozpráva príbeh o tej časti Londýna, o ktorej sa tvárime, že neexistuje, ale všetci z nej čerpáme pri návšteve hotelov a reštaurácií. Napriek tomu tých ľudí ignorujeme, pretože žijú v tieni. Film ukazuje vykorisťovanie ilegálnych prisťahovalcov, ktorí väčšinou proti svojej vôli musia vykonávať prácu, ktorú by inak nerobili. Je to však príbeh plný zvratov a drží divákov celý čas v napätí. Je to akýsi gotický horor o podsvetí Londýna, a zároveň realistický príbeh Afričana, žijúceho v Londýne."
Téma filmu určovala, že režisér musí obsadiť príbeh, odohrávajúci sa v Londýne, nie bielymi a nie britskými hercami: "Do hlavnej úlohy sme museli obsadiť Afričana, a povedal som producentom - buď obsadíte Američana, a môžete osloviť Denzela Washingtona alebo iného výborného herca, alebo skúsite Afrického herca z Európy. Práve to sa mi zdalo ako správna cesta, teda nespoliehať sa na nejakú hollywoodsku hviezdu."
Frears mal pri obsadzovaní hlavnej úlohy problém, pretože je veľmi náročná, objavuje sa prakticky v každej scéne. Chiwetel Ejiofor ho zaujal v jednej divadelnej úlohe, ale omylom si myslel, že je oveľa mladší, a nezdal sa mu do úlohy vhodný. Vyzval ho však na prečítanie kľúčových scén scenára, a Ejiofor vraví: "Nakrútil som toto čítanie s priateľmi na videopásku. Prešiel som asi tri či štyri scény a skúšal rôzne prístupy. Postava Okweho je totiž veľmi variabilná, tak som skúšal inštinktívne rôzne podoby."
Frears o Ejioforovi vraví: "Je to veľmi pôsobivý, dôstojný a premýšľavý muž, a postupne sa dostal až na vrchol kopy. Vybral som ho, a spätne som si povedal- "Bože, prečo som to nevidel hneď? Veď ten muž je absolútne úžasný!"
Chiwetel Ejiofor: "V Okweho vnútri sa toho odohráva veľa. Hrať takú vnútorne komplexnú postavu je veľmi komplikované, pomáha však, že má pevnú štruktúru. Bolo sa čoho chytiť, a ak ho pochopíte, hoci mlčanie je jeho silou, v očiach vidíte, čo sa v ňom deje."
"Hlavnými témami filmu sú izolácia a boj o prežitie, väčšina postáv je v istom zmysle úplne izolovaná. Okwe je ilegálny prisťahovalec, rôznymi spôsobmi ignorovaný domácimi - okrem vlády, ktorá ho chce zavrieť. Je izolovaný, pretože predstiera, že je niekto, kto nie je. Hrá svoju úlohu, pretože v istých situáciách človek musí predstierať, aby prežil.
Hľadanie vhodnej herečky na postavu Turkyne menom Senay sa rozšírilo aj za hranice Británie, a skončilo vo Francúzsku pri Audrey Tautou. Stephen Frears vraví: "Bolo pre mňa zaujímavé využiť nekonvenčných hercov, a upozornili ma na Audrey. Niekto mi tuším aj povedal, že má turecko-francúzsky pôvod, čo ma zaujalo, ale ukázalo sa, že to nie je pravda!"
Frears ju obsadil ešte predtým, ako ju videl hrať vo filme "Amélia z Montmartru": "Bola z toho veľmi nervózna a nechcela, aby som si ho pozrel. Je technicky veľmi nápaditý a excentrický, ale keďže v tomto filme mala hrať normálnu ľudskú bytosť, asi nechcela, aby ma to rozptýlilo. Potom som však videl, že je absolútne úžasná. Nechcel som ani veriť, že mám k dispozícii toto dievča - je senzačná."
Audrey Tautou spomína: "Povedal mi, že Ameliu nevidel, a povedala som si, že je to dobre, lebo by si ma možno nevedel predstaviť ako Senay. A bála som sa aj, že možno o mne počul priveľa dobrého, že bude mať vysoké očakávania."
O svojej postave vraví: "Senay chce ísť do New Yorku, pretože to je jej sen, ale je rozhodnutá urobiť všetko, aby sa splnil. Chce mať iný život, než aký má, nemyslím si ale, že je chudera. Podľa mňa je silná, pretože dokázala za sebou nechať všetko, čo mala. Nie je hrdinka, je moderná mladá žena, ktorá chce žiť svoj život. Hoci je vo filme trochu romantiky, nie je falošná."
Zápornú postavu Sneakyho stvárnil španielsky herec Sergi Lopez: "Doteraz som hrával väčšinou kladné postavy, až vo filme "Harry to s vami myslí dobre" som hral záporáka. A zrazu si všetci mysleli, že som hral len zlé postavy. Podľa mňa na tom však nezáleží, pretože je ťažké povedať, že tá postava je dobrá a iná zlá. Za Harryho som bol vďačný, pretože mi otvoril nové možnosti. Sneaky je zábavná postava, šťastný a šarmantný človek, ale nemá práve veľa zábran. Nemá priateľov, nemá nikoho. Miluje len peniaze, a samozrejme seba. Vie, že imigračný úrad by Okwe a Senay ihneď deportoval z krajiny, a tak využíva ich situáciu proti nim."
Tieto tri postavy vytvárajú ústredný trojuholník napínavého príbehu, v ktorom sa rozvinie aj zvláštny vzťah medzi Okwem a Senay. Ejiofor vraví: "Okwe je Senay úplne očarený. Možno dovtedy vôbec neveril, že sú aj ľudia ako ona, a je ňou taký uchvátený, že je proti nej bezmocný. Musí ju chrániť, pretože mu pripadá úžasná. Obdivuje jej odhodlanie a šarm, ale zároveň cíti, aká je zraniteľná. Prehrávali sme si naše scény spoločne s Audrey, a objavovali v nich stále viac."
Audrey Tautou dodáva: "Moja najobľúbenejšia scéna bol ich prvý spoločný obed. Páčila sa mi, pretože Senay neukáže svoje city. V istom zmysle je veľmi naivná, ale v inom veľmi hrdá a silná. Hrať ju bola pre mňa radosť."
Režisér Frears vraví: "Mám rád cudzojazyčné filmy, mám rád filmy, v ktorých sa veľa rozpráva, s takýmto medzinárodným obsadením to však znamenalo aj isté problémy. Herec v hlavnej úlohe je narodený v Británii, ale hrá Nigérijčana, ženská hrdinka je Francúzka, ktorá hrá Turkyňu, ale rozpráva po anglicky. Audrey a Sergi vedeli anglicky málo, tak sme najali jazykovú poradkyňu Penny Dyerovú. Títo ľudia väčšinou pri filmoch pomáhajú s prízvukom, ale tu musela učiť angličtinu ako cudzí jazyk! Viem, že som od svojich hercov žiadal veľa - hrať podľa scenára v cudzom jazyku, ale oni to zvládli."
Penny Dyerová vraví: "Chiwetel Ejiofor mohol africký prízvuk nacvičovať s rodičmi, ktorí sú Nigérijčania, Sergi Lopez mal výhodu, že je Katalánec a nie Španiel, takže nemusel prekonávať toľko jazykových rozdielov medzi španielčinou a angličtinou."
Audrey Tautou vraví: "Pre mňa je ťažké už len hovoriť anglicky, ale hovoriť anglicky s tureckým prízvukom bolo ešte ťažšie. Všetci mali so mnou veľkú trpezlivosť. V jeden deň som potrebovala 19 pokusov na jednu scénu, takže ďakujem Chiwemu za veľkorysosť. Je to úplne iné ako pracovať vo Francúzštine, pretože vždy neviem, či robím dobre alebo nie. Musela som len veriť režisérovi, a on mi dodával odvahu. Bez Penny by som to nikdy nedokázala."
Dyerová vraví: "Turečtina je ako brušný tanec. Musela som Audrey zbaviť slabičného rytmu francúzštiny, naučiť ju uvoľniť tvár a zahaliť vrodené svalové pohyby úst. Stretli sme sa aj so skutočnými tureckými dievčatami, tancovali brušné tance, jedli turecké jedlá, a Audrey sa ich počúvala a učila sa od nich."
Audrey dodáva: "Pýtala som sa ich, ako sa cítili, keď prišli do Anglicka. Myslím, že každý v cudzej krajine je vyľakaný. Aj keď ste silní a viete, čo chcete, máte strach. Bolo dôležité tvárniť v Senay tento pocit. Pomohlo mi to, že som predtým nepracovala s cudzími hercami. Bola som v situácii, keď mi všetci boli neznámi, a presne to prežívala moja postava. Vedela som sa s tým dobre stotožniť."
Nakrúcalo sa v Londýne, ale Frears ho chcel tvárniť inak: "Je ťažké nájsť nový svet vo vlastnej krajine, niečo anglické, čo je pre mňa nové, čo nie je vo všetkých ostatných filmoch. Všetci sme už videli Londýn, ale nechceli sme, aby naše postavy chodili po Trafalgarskom námestí a kamera zachytila Nelsonov pamätník. Tak ako to urobíte? Musíte sa pozrieť na mesto inak, hľadať to, čo je pod povrchom. Musíte vynechať všetky známe scény Londýna - Big Ben či Buckinghamský palác, pretože tento film je o tom skrytom, paralelnom svete, o ľuďoch bez peňazí, bez pasov, bez identity. Boh vie, ako žijú. Podstatné však je, že hoci to je Londýn, nie je to portrét Londýna. Je to britský film, ale nie len britský problém, môže sa to stať hocikde. Tak ako sú anonymné postavy, stalo sa anonymným aj samotné mesto. Môže to byť príbeh hociktorého hotelového vrátnika či taxikára. Británia sa stáva multikulturálnou, čo má Amerika už za sebou. Aj inde žijú vedľa seba mnohé kultúry, ale tu je ten kontrast akosi silnejší. Môžete tu vidieť typického Angličana s klobúkom a dáždnikom, a vedľa neho ženu v burke. To sa prejavuje aj v samotnom hoteli, ktorý je akýmsi mikrokozmom celej spoločnosti, v ktorej vedľa seba žijú ľudia z rôznych prostredí, a nemusia vedieť nič o svojom susedovi."
Frears vraví: "Mnohé hotely nám kvôli téme filmu z obavy o svoje meno odmietli poskytnúť svoje priestory na nakrúcanie. Museli sme vymyslieť spôsob, ako použiť priestory bez toho, aby sme zabrali celý hotel. Museli sme ho preto stvoriť z viacerých rozdielnych elementov. Exteriéry sme nakrúcali na jednom mieste, halu na inom, pivnice zasa inde. Izba, bezpečnostná miestnosť a chodby boli postavené v štúdiu, a len dúfame, že tento mix vytvorí jednotný celok."
"Tento film je o ľuďoch, ktorí po nás upratujú. Je to britký film, ale okrem prostitútky Juliette v ňom nie je ani jedna britská postava. Je o neviditeľných ľuďoch Londýna. Nesnaží sa presadzovať politický názor, ale ukázať vnímavý pohľad na ťažký život tisícok ľudí."