|
ALEXANDROVI GENERÁLI |
ALEXANDROVI GENERÁLI |
MICHAL MICHALOVIČ
Očakávania spojené s najnovším filmom Olivera Stona boli rôzne. Po nepriaznivých výsledkoch u kritiky aj u divákov v USA som sa však začal naozaj tešiť. A musím sa priznať, že Alexander ma potešil aj po jeho zhliadnutí a z kina som odchádzal spokojný.
Nechcem rozoberať problémy zobrazovania bi/homosexuality, o tom sa už popísalo dosť. Spomeniem skôr, čo sa mi páčilo a nepáčilo na samotnom filme. Zo začiatku na mňa pôsobil trochu rozvláčne. Prvá hodina, v ktorej sa Stone snaží o výraznú psychologizáciu svojho hrdinu vyznieva trochu do stratena. Colin Farrell akoby si totiž nebol sám sebou istý a jeho výkon v tejto časti je priemerný (čo však výdatne vynahrádza v posledných dvoch hodinách, pričom podľa mňa exceluje najmä v scéne hádky so svojou matkou Olympias). Film však v druhej tretine chytí druhý dych a krivka kvality začne stúpať smerom nahor (ak teda budete rozmýšľať nad odchodom z kina, tak si počkajte aspoň do polovice). Po formálnej stránke sa dá Alexandrovi vytknúť miestami chaotická kamera a strih (najmä v prípade bojových scén). Vangelisovi sa nepodarilo vytvoriť dostatočne silný filmový motív, ale jeho hudba neurazí.
Celkové kvality filmu sú tak aj medzi poslednými historickými veľkofilmami vyššie. Neostáva mi inak, ako dať:
Hodnotenie: 8/10
|
|
|
JÁN HUŠTÁK
Všetky pozitíva aj negatíva Stoneovho diela u mňa zatieňuje jeden faktor: Vangelisov bezduchý, tupý a otravný soundtrack, ktorý mi dokonale pokazil celý zážitok. Nechápem, ako mohli producenti vpustiť tento riedky new-age odvar do seriózneho filmu - hodí sa akurát na podmaz do hypermarketu. Miestami som mal dojem, že Alexander neuteká pred svojou dominantnou matkou, ale pred všadeprítomným zvukom fanfár podfarbených chorálom. Apropos, Alexander - na môj vkus sa scenár priveľmi sústredil na objasnenie jeho motivácie a vnútorného života, ktoré aj tak freudovsky zjednodušuje a tým pádom nepresvedčí. Navyše dosť zatienilo monumentálny rozmer Alexandrových úspechov a jeho genialitu ako stratéga a veliteľa. Úplne bokom ostala motivácia vojakov - a pritom je pre príbeh životne dôležitá. Výsledkom je banalita - citovo labilný chlapík ťahá kopu vojakov cez pol sveta kvôli nejakej "harmónii rás" a nikto nevie, čo tým vlastne myslí...
Hodnotenie: 5/10
ADRIÁN ŽIŠKA
História slávnych je dláždená ich činmi! Ak pochopíme ich pohnútky, pochopíme (i keď nemusíme súhlasiť) aj ich život. Na Alexandra - ako jednu z výrazných postáv dejín ľudstva platí vyššie uvedené dvojnásobne.
Žiaľ Stoneov výklad životných osudov Makedónca mi túto snahu o pochopenie neumožnil hneď od začiatku filmu. Približne prvá hodina (po príchod do Babylonu, ktorého výtvarné riešenie môjmu oku silno lahodilo) tak vo mne rezonuje ako režisérova snaha obsiahnuť už zo začiatku všetko, pričom ale paradoxne vďaka tomu zostal stáť príbeh na mieste (resp. inak povedané, Stone ako keby sa do látky natoľko ponoril, že nevie nájsť nadhľad, z ktorého si treba vytýčiť úvodný bod prieniku do deja - túto myšlienku vo mne posilňuje aj podľa mňa príliš prehnané používanie postavy Ptolemaiosa ako rozprávača a spojovateľa viacerých sekvencií).
Našťastie táto nerozhodnosť ustupuje v druhej hodine, kde vďaka rozhovorom medzi Alexandrom (miestami presvedčivý a miestami prehrávajúci Colin) a jeho blízkym priateľom Hefaistionom (výborný Jared Leto) ako aj bližšie vyobrazenému vzťahu k rodičom, začína režisér pred našimi očami budovať charakter človeka, výrazne ovplyvneného práve výchovou ako i rodinným zázemím. Rozpoltený nenávisťou medzi rodičmi, snahou vymaniť sa z vplyvu intrigánskej matky a prekročiť tieň svojho vlastného otca je Alexandrova duša preplnená túžbou ovládnuť a zjednotiť čo najviac vtedy existujúcich národov a civilizácii? Možno áno. Ale možno za tým všetkým stojí ešte niečo silnejšie. Možno je (bola) motorom činov najväčšieho muža svojej doby snaha nájsť ten svoj pravý domov. Lenže čo môže byť domovom dobyvateľa, hnaného neustálou túžbou ísť ďalej? Jedine celý svet (nepripomína vám to z dnešnej svetovej politiky niekoho až priveľmi...) a tým zároveň aj žiadne konkrétne miesto. A práve táto línia rozprávania tvorí pre mňa najsilnejšiu časť príbehu, ktorú sa Stoneovi podarilo do filmu úspešne vložiť.
Vangelisov soundtrack (miestami je až priveľmi "inšpirovaný" predchádzajúcou autorovu tvorbou) sa mi páčil viac na samotný posluch než ako podfarbenie obrazu. Kamera dokáže byť miestami správne veľkolepá i keď bojové scény veľakrát nesníma akurát najšťastnejšie - v snahe simulovať dusnosť boja sa podľa mňa zbytočne pripomína značným roztrasením a nadmerným využívaním iba polocelkov až detailov.
Hodnotenie: 7/10
|
|
|
FILIP ŠUSTEK
Oliver Stone nám ponúka ďalší zo svojich filmových portrétov. Alexander Macedónsky, najväčší muž svojej doby, muž, ktorý vďaka svojim schopnostiam, svojej odvahe a ctižiadostivosti dobyl veľkú časť známeho sveta. Aký je však Stoneov film o ňom? Hlavne: nečakajte Tróju 2! V celom filme sú dokopy dve akčné scény, zvyšok času zaberajú dialógy, ktoré nám dávajú možnosť do hĺbky spoznať a pochopiť Alexandrove motivácie a jeho psychológiu. Tento komplexný obraz jedného muža je fascinujúci, málokedy sa vo filme podarí zobraziť skutočnú historickú postavu tak detailne a koherentne, ako to predvádza Stone. Z filmu som odchádzal príjemne prekvapený a váhal som len, či mu udelím deväť, alebo desať bodov. ALE!
Keď som skoro nadšený vyšiel z kina a pozrel som sa na hodinky, zistil som, že by som podľa trojhodinovej stopáže filmu mal ešte sedieť v tmavej sále, na sedadle, zatiaľ čo záverečné titulky sa začali už po dvoch hodinách. Nerozumel som tomu, ale potom som to pochopil. Nedopatrením sa ku mne dostal nepresný termín novinárskej projekcie. Pokým ja som si myslel, že som do sály prišiel tesne po úvodných titulkoch, film v skutočnosti bežal už celú hodinu! Keďže som nevidel film celý, nechcel som do tejto multirecenzie ani prispieť, ale vynorili sa zaujímavé otázky: ako je možné, že mi pri sledovaní vôbec nechýbala úvodná hodina? Bola skutočne nevyhnutná? O čo obohatila film, keď ja som mal pocit uzavretého diela? Netrpel teda celý film prílišnou popisnosťou, keď sa v ňom dá bez problémov orientovať, aj bez odsledovania expozície a predstavenia postáv? Odpovede na tieto otázky nepoznám, nechám ich na vás, ktorí ste videli celého Alexandra, nie len akýsi "viewer's cut".
Hodnotenie: bez hodnotenia
MATEJ ORAVEC
Oliver Stone urobil z Alexandra veľký film. Obsadil známych hercov a pustil sa do náročnej úlohy. Ale z môjho pohľadu svoju úlohu nezvládol. A tento pocit sa ma zmocňoval odkedy začal z veľkého plátna prehovárať Anthony Hopkins. Pripadalo mi to nesmierne nepravdivé a nepresvedčivé. Určite za to mohlo pozadie, ktoré sa trikárom nepodarilo dotiahnuť a Hopkins sa len prechádzal, za ním sa striedali sluhovia, ktorí vymieňali hlinu v kvetináčoch a umelým palmám prilievali vodu. Film nedostal spád ani súbojmi, ani opicami či slonmi. Stone sa na mňa až príliš venoval symbolom, sexuálnej orientácii a vzťahom, za ktorými som nevidel skutočné historické postavy, ale len hercov, snažiacich sa stvárňovať velikánov. Film ma nijako nenadchol a čakal som od neho viac, aj keď neviem presne pomenovať čo. Druhýkrát by som si však Alexandra Veľkého nepozrel ani pod nátlakom.
Hodnotenie: 4/10
|
|
|
MICHAL KOREC
Uplynulé tri roky nás naučili, že po prelome rokov príde do kina epický veľkofilm a je prvou z dobrých (filmových) vecí po Novom roku. Iste, ale tentokrát vymeníme fantáziu za ťažký psychologický portrét historického velikána, ktorý sa nás v každej minúte snaží presvedčiť o tom, že jeho autorom je Oliver Stone.
Nečakajte prepracovaný scenár, pretože história sa meniť nedá. Ale tvorcovia si pomáhajú sem-tam flashbackom, sem-tam retrospektívou, aby bol ťažký film ešte náročnejším. Ten jednoduchý príbeh o tom, ako sa z Alexandra stal kráľ, porazil Dareia III., urobil si novým domovom Babylon a potom sa vydal až do Indie, vás zo sedadla nevytrhne, pretože všetci iba putujú, putujú, putujú. Zaujímavejší je ponor do Alexandrovej mysle a videnia jeho sveta či vzťahov s ostatnými. Práve ten robí film takým náročným dielom, pretože ako bol opantaný mocenský mozog macedónskeho kráľa, tak sa začína cítiť aj samotný divák (a vrcholom je až berserkom snímaná sekvencia v Indii, keď sa plátno potiahne karmínovým filtrom a vy už máte odpozeraných 150 minút).
Akoby nestačil fakt, že dej nie je príliš zložitý a už po dvadsiatich minútach pochopíte, že film je uchopením profilu kráľa zo štvrtého storočia pred naším letopočtom, tak vás dorazí Stone, ktorý jednoducho tentokrát tlačil na pílu všade, kde mohol, a urobil film až ťažkopádnym. Ak chcete filmový príklad, kde režisér jasne vládne svojmu dielu, Alexander vám urobí túto službu na výbornú. Dokonca aj tie dve akčné scény, kvôli ktorým pôjdu mnohí do kina, sú natočené tak zložito, že tú indickú už prekusnete len pre to, aby sa film priblížil rýchlejšie k svojmu koncu a tú perzskú vám zbytočne načrtne film najprv na modeli, pretože v momente jeho realizácie sa stratíte asi v polovici. Áno, je skvelé sledovať bitku štvrť milióna ľudí snímanú leteckým okom orla nad púšťou, ale v momente priblíženia do bojovej vravy strácate orientáciu i chuť sledovať detaily.
Kvôli čomu sa teda oplatí ísť do kina? Kvôli menám na plagáte a väčšine ich výkonov. Jednak si tu nájdu veľké sústo fanúšikovia režiséra a jednak je herecký ensemble dobre vybraný. Colin Farrell je slušný a vôbec neprehráva, ako som spočiatku čakal. Angelina Jolie potvrdzuje výber do ťažkej, ale zmyselnej úlohy. Val Kilmer ako Filip II. vám ostane dlho skrytý - až po čase pochopíte, že ten slepý ožran je on (pretože výborne zmenil nielen imidž, ale aj herectvo a hlas). Rovnako som nespoznal ani Christophera Plummera ako Aristotela. Jared Leto ako Hefaistion je jedno z najlepších prekvapení roka 2004. Anthony Hopkins ako starý Ptolemaios je stávka na istotu. Akurát Rosario Dawson potvrdzuje môj predpoklad veľkého kriku pre nič, pretože tu veľmi presvedčivo svoj part uhrať nedokáže.
Problémový je film, problémové aj hodnotenie. Tie tri hodiny v kine ubiehajú dosť pomaly (na hodinky som sa, budem úprimný, pozrel trikrát) a po skončení predstavenia sa budete cítiť takí zničení ako sám Alexander na sklonku života a viac ako 20 000 míľach putovania. Inak, niektorí budú mať námietky aj proti hudbe. Osobne som mal napočúvaný soundtrack už pred zhliadnutím filmu a bez problémov ho počúvam aj teraz a rovnako intenzívne aj počas trojhodinového predstavenia. Nie je príliš nový, objavný, ale ani rušivý a znervózňujúci.
Alexander je neľahký projekt a trochu mi je smutno za tým konkurenčným pod taktovkou Baza Luhrmanna, ktorý sa nerealizoval a kvôli ekonomickým výsledkom tohto príbehu sa ani tak skoro nebude. Za sedem bodov mi však táto verzia stojí...
Hodnotenie: 7/10
PETER KONEČNÝ
Stone je precízny režisér a presne taký je aj jeho film. Z každého filmového políčka cítiť jeho zanietenosť témou a odhodlanosť prerozprávať úplne všetko čo sa len dá. Akosi však zabudol na štandardného diváka multiplexov a rafinovane, s pozlátkom hereckých hviezd, nakrútil náročné kino pre úplne iné publikum. Ako už spomínal kolega Vlado Kurek v recenzii, veľa divákov bude odchádzať sklamaných a to možno už hodinu pred koncom predstavenia. Dôvodov k nespokojnosti môže byť viac - prílišná opisnosť, nekonečná zdĺhavosť, strata v historických udalostiach, nuda... Stone na to ale kašle. Nakrútil si svoj film o svojom hrdinovi. A keby to mal urobiť ešte raz, postupoval by presne rovnako. Je len na vás, či vám jeho Alexander zachutí ako dobrá kniha, alebo ho zavrhnete už prvých stránkach...
Hodnotenie: 8/10
