HARRY A OHNIVO SPOKOJNÁ REDAKCIA

VLADIMÍR KUREK

Triumirát Newell, Steven Kloves (scenár) a Rowlingová prešli pri adaptácii kníh skutočne dlhú cestu. Narastajúci rozsah kníh, každý rok nové postavy (obligátne nový učiteľ + ďalší) a košatosť deja, ktorý sa stále viac mení z jednoduchého príbehu na spletitú hru udalostí a falošných stôp, viedli k tomu, že sa filmový Potter výrazne zmenil. Pre diváka to môže byť veľmi traumatické, pretože ak si obľúbil doslovnú takmer gýčovosť obrázkov v podaní Columbusa, musel byť pri trojke a štvorke znechutení. Zrazu sa obľúbený svet školských uniforiem, pekného príbehu a starostlivých dialógov rozpadol. Rowlingovej kniha sa zmenila na Cuarónov/Newellov príbeh. Pod Rowlingovým dohľadom sa príbehy otesali do najdôležitejšej kostry a neodvratne tak stratili mnoho zo svojej mágie. Je to však normálne a je to v poriadku. Kniha má byť na čítanie a film na pozeranie. Mne osobne sa veľmi páči smer, ktorým sa ostatné dva potterovské filmy vybrali a napriek tomu, že som neveril v Newellove schopnosti, som mimoriadne milo prekvapený. Pri prvom pozretí som mal zimomriavky, ako už dávno nie...
 
Je pravda, že v momente keď autori preskočili finálový zápas v metlobale som si neveriacky vzdychol, ale je pravda, že už v priebehu filmu som to autorom odpustil, pretože naozaj nebol čas. Práve na margo času mi príde, že je stále viac proti príbehu. Nielen preto, že začína byť otázna možnosť adaptácie do jedného filmu, ale najmä preto, že herci rýchlo starnú. Ak má byť celá séria nakrútená s tými istými hlavnými hrdinami, je asi najvyšší čas použiť PJ-metódu: t.j. nakrútiť minimálne 6 a 7 film naraz….

Ohnivou čašou prichádza do sveta Harryho Pottera smrť a tým sa definitívne stiera rozdiel medzi jednoduchou rozprávkou a fantazijným príbehom o boji dobra a zla. Stále viac sa do popredia dostáva význam toho, čo bolo na úvod akosi obyčajne samozrejmé: sila priateľstva a lásky. Práve postupné rozochvievanie sa hormónov, svet prvých lások, muky z pozvania na rande sú urobené naozaj rutinne (v dobrom slova zmysle) a napriek dejovej skratke - nenásilne. Minimálne pre tieto momenty bola Newellova voľba skvelá.

Ohnivá čaša je pochmúrna najmä  pocitom straty nevinnej mladosti a príchodom „horších časov“. Presne ako Dumbledore vraví svojmu obľúbenému žiakovi: „Dark and difficult times lie ahead, Harry.” Ja sa tomu teším.

Hodnotenie: 10/10

MATEJ ORAVEC

V hodnotení sa stotožňujem s recenziou kolegu Jana Huštáka. Bolo to niečo neskutočné. Od prvého okamžiku. Newell to celé poňal ako úplne vážny film, akoby všetky kúzla a čary boli prirodzené a všetko sa to mohlo odohrávať len kúsok od vášho domu. Všetko malo skvelé načasovanie. Film je rozdelený do niekoľkých celkov, z ktorých bol podľa mňa úplne najlepší práve ten humorný s neskutočne dobrou gradáciou. Štvrtý Harry Potter nie je filmom, aký stačí vidieť raz. Myslím, že na druhé a aj tretie pozretie sa v ňom stále dajú nachádzať drobné ale výnimočné detaily.

A čo sa týka knihy, patrím do tej skupiny fanúšikov, ktorá si myslí, že je vždy lepšia ako film, ale v tomto prípade sa Newell priblížil k dokonalosti. Hovorím preto k dokonalosti, pretože si myslím, že by jeho dielo ešte pokojne znieslo 20 ďalších minút navyše. Snáď to zachráni DVD, ktorého sa už teraz neviem dočkať. Zároveň dúfam, že sa Newell ešte k Potterovi ako režisér vráti, posunul ho totiž o mnoho schodíkov vyššie.

Hodnotenie: 10/10

JÁN HUŠTÁK

Vizuálne spracovanie celého filmu je ukážkovým príkladom réžie, kamery, strihu aj trikovej práce. Videnie a filmová reč Mikea Newella jednoducho funguje. Po relatívne drsnom “stemnení” vo Väzňovi z Azkabanu sa vraciame k rozprávkovejšiemu poňatiu (vrátil sa kameraman z Tajomnej komnaty Roger Pratt), temnota sa však nestráca, farby ostávajú tlmené a zábery majú akýsi dôkladnejší, dospelejší, premyslenejší tón – niečo ako Karel Zeman dofarbený Brunovským.

Pri sledovaní Ohnivej čaše som trošku závidel divákom, ktorí ju uvidia bez prečítania knihy. Poznanie rôznych tajomstiev jednoducho znamená, že sa človek na niektoré postavy pozerá iným pohľadom. Film ma nezmietol z nôh, nepadla mi z neho čeľusť – namiesto toho cítim akúsi tichú spokojnosť. Je to ako keď stretnete starého priateľa a zistíte, že sa nezmenil a že sa má dobre, aj keď to nemá ľahké. Znepokojenie zo záveru štvorky ostáva visieť vo vzduchu, rovnako ako tu v sivej realite pretrváva “vojna proti teroru.” Aj v Rokforte prestáva byť jasné, kto zastupuje dobro a kto len seba, kto je neškodný a kto prináša smrť. Rowlingovej próza je zväzok od zväzku dospelejšia a pokiaľ sa pretavenie ďalších dielov na filmové plátno podarí aspoň tak, ako teraz – pokiaľ sa tvorcovia budú ďalej pozorne učiť z predošlých skúseností – môžeme sa tešiť na veľké veci.

Hodnotenie: 10/10