PREVIEW: DÔKAZ

Dôkaz
„Dôkaz vo svojom základnom význame. Dôkaz v názve naráža na matematickú formuláciu, v ktorej určitá domnienka alebo hypotéza sa môže dokázať pomocou matematickej dedukcie. Film stavia tieto teoretické hypotézy proti svetu ľudskej skúsenosti: miesto, kde sa neponúkajú žiadne takéto istoty,“ vysvetľuje Madden. „Tento film je o mnohých veciach, o rozdielnych aspektoch dôkazu, o tom, čo môžeme dokázať o našich pocitoch, a čo dedíme po svojich rodičoch,“ pokračuje Kessel. „Ale tiež zachádzajú hlbšie do týchto hlavných tém vzťahov ako romantických, tak aj rodinných – ako opäť obnoviť vzťah po zrade. Budeme rovnakí ako naši rodičia? kto sa neskôr ujme zodpovednosti za ich starostlivosť...“ Jeff Sharp dodáva: „Krása Davidovej hry je v tom, že tento matematický dôkaz je srdcom celej jeho hry...“

Zrod filmu
Hra Davida Auburna Proof mala premiéru v máji 2000 v Manhattan Theater Club a 24. októbra 2000 sa presunula do broadwayského Walter Kerr Theater. Bola to najdlhšie hraná hra od čias Amadea. Jeff Sharp, producent filmu, čítal tento scenár ako prvý a okamžite ho zaujal Auburnov štýl písania. Potom si šiel Proof pozrieť do divadla a zistil, že hra má značný filmový potenciál. Producenti Josh Hart a Robert Kessel absolútne so Sharpom súhlasili a dohodli si schôdzku s Davidom Auburnom. Načrtli mu svoje predstavy o filme; Proof vnímali tradičnejšie oproti ich predchádzajúcim projektom. David bol nadšený ich víziou, aj tým, že produkovali jeho obľúbený film Na mňa sa môžeš spoľahnúť (You Can Count On Me, 2000, r. Kenneth Lonergan).

V nasledujúcich mesiacoch získala Auburnova hra Pulitzerovu cenu za drámu (2001) a cenu Tony za najlepšiu hru, najlepšiu réžiu (Daniel Sullivan) a najlepšiu herečku (Mary Louise Parker) (2001). Keď získali producenti Davida Auburna na svoji stranu, dali si za úlohu nájsť ďalšie osobnosti, ktoré vtlačia filmu jeho tvár a dušu. John Madden bol pre tento projekt ideálnou voľbou. Prečítal si túto hru a námet sa mu skutočne páčil. Pôvodne však netušil, že sa jedná o film. Neobvyklým sledom udalostí sa však vrátil k tomuto kúsku cez svoj vlastný divadelný projekt v Donmar Warehouse v Londýne. Gwyneth Paltrowová už nejaký čas predtým, než ju oslovila produkčná spoločnosť Hart Sharp Entertainment, poznala rolu Catherine. S úlohou Catherine mala dokonalú skúsenosť z javiska v Donmar, kde pod vedením Johna Maddena debutovala v hre Proof a získala si uznanie kritikov. Tým, že to bola taká pozitívna skúsenosť, súhlasila aj s filmovou úlohou. Film Dôkaz predstavuje pre Gwyneth Paltrowovú tretiu spoluprácu s režisérom Johnom Maddenom. 

Z javiska na plátno
John Madden príliš nepremýšľal o tom, ako zadaptovať Proof ako film. Viac sa zapodieval tým, ako hru zrežírovať. Začal premýšľať o základných prvkoch tohto projektu – hra mala výborný text, silný citový základ, bohatú a presnú charakteristiku, príbeh bol jednoducho plný prekvapení a k tomu sa pridal aj zvláštny stupeň prirodzenosti. Veľmi subjektívny kúsok. K tomuto pestrému základu sa ešte pridali ľudské pocity, prirodzenosť, subjektivita, časové skoky, záhady, uzavretosť. Otázkou bolo, ako všetko stmeliť dohromady. Samozrejme, že mu na um prišla i obvyklá filmová otázka – Ako tento svet otvoriť? Ale paradoxne sa sila príbehu prejavila v jednoduchosti detailu. O filme začal premýšľať v matematických termínoch, staval na tematických myšlienkach hry: problém a riešenie, domnienky a dôkazy.

Veľkou oporou bola pre neho a Davida Auburna Rebecca Millerová, ktorá začala klásť niektoré štrukturálne otázky a prišla s niektorými dobrými odpoveďami. Prelomom bola myšlienka – zamerať sa na akt, ktorý predchádza začiatku hry: aké súvislosti viedli Catherine uzamknúť tento dôkaz do zásuvky otcovho stola. „Cítil som, že pokiaľ bude film zameraný na tento moment, bude omnoho jednoduchšie vybrať štruktúru. Máme tu jeden príbeh zo súčasnosti, ktorý odhaľuje záhadu, a iný z minulosti, ktorý odštartoval ten súčasný príbeh. Zistenie, že môžete vidieť tento moment, vnuklo podobu štruktúre – objektívnu úroveň príbehu – čo sa skutočne stalo keď... – a subjektívny – čo by mohla byť pravda, a čo by mohlo byť vymyslené,“ hovorí Madden.

Herci a postavy

Catherine / Gwyneth Paltrow
Catherine sa už viac ako 10 rokov stará o svojho otca Roberta. V dobe, keď sa otec znova vracia na univerzitu učiť, sa Catherine rozhodne vrátiť k svojmu štúdiu matematiky a prihlási sa na Northwestern University. Otec však onedlho opäť ochorie a Catherine musí štúdium prerušiť. V tom čase mu ostávajú tri roky života. Pre Catherine je to neskutočne ťažké obdobie, jej hlavnou zodpovednosťou je udržovať tohto muža v prijateľných medziach šialenstva, dodávať mu nádej a vieru, že môže žiť, že môže opäť pracovať. Gwyneth Paltrowová bola absolútne stotožnená s touto postavou, ktorú už predtým hrala v Donmar Warehouse v Londýne. Jej osoba vyžaruje prirodzenú krehkosť, ktorá je základom pre túto rolu; Gwyneth má schopnosť pritiahnuť k sebe ľudí a zatiahnuť ich do svojho prežívania.

Robert / Anthony Hopkins
„Srdcom tohto filmu a kľúčom jeho záhady je postava Roberta,“ vraví John Madden. Robert je matematický génius, ktorý urobil niekoľko prekvapujúcich, mimoriadnych odhalení a pokrok v matematickej vede – predtým, než podľahol schizofrénii a mentálnej labilnosti, ktoré ho sužovali až do jeho smrti. Robert má neobyčajný vplyv na generáciu, ktorú učil: študenti ho uctievajú vďaka objavom, ktoré prevyšujú tie, ktoré boli do tých čias urobené; objavy natoľko úžasné a silné, že presvedčia Hala, že v Robertových zápiskoch musí byť skryté omnoho viac. Anthony Hopkins veľmi rád prijal ponuku na tak zaujímavú postavu. Vysvetľuje: „Premýšľal som o tom, že by som na nejaký čas prestal s hraním, a potom mi môj agent ukázal ten scenár, prečítal som si ho a chcel som to hrať – je to fascinujúca rola a veľmi dobre napísaný scenár – a takých nechodí mnoho.“ John Madden dodáva: „Táto rola vyžaduje určité prednosti: silu a príťažlivosť, občasné výbuchy vulkanickej turbulencie a vyváženú galantnosť, ktorá nám umožňuje pochopiť podstatu Catherininho puta k nemu. Je ťažké si predstaviť lepšie stelesnenie týchto kvalít, než je Anthony Hopkins…“

Hal / Jake Gyllenhaal
Hal využije prechodnú známosť s Catherine a po Robertovej smrti ju požiada, či si môže prejsť otcovými záznamami. Vracia sa k nim deň čo deň a jeho vzťah s Catherine sa stále prehlbuje. Zároveň si uvedomuje, ako ju tým obmedzuje a ubližuje jej. Cíti však, že jeho povinnosťou je nájsť niečo, čo by mohlo byť prínosné pre ďalšie matematické práce. Postava Hala nie je jednoduchá. Herec, ktorý ju stvárni, musí ovládať matematické kvocienty, hrať v rockovej kapele a musí ukázať neodolateľnú vášeň pre svoj predmet. „Jake má jedinečné, nekonvenčné kvality, ktoré pokrývajú tieto základné potreby a takisto príbehu dodáva veľmi zvláštny druh farby, teplo a slušnosť, ktorú potrebujete kvôli rozsahu sklamania, za ktoré je v príbehu neúmyselne zodpovedný,“ hovorí Madden. Jake k svojej postave dodáva: „Na strednej škole som bol najhorším študentom matematiky – bol to môj najhorší predmet, takže som nemal záujem kvôli tejto roli učiť sa viac o matike. Pre mňa to bolo viac o nájdení emocionálnej pravdy na pozadí matematiky.“