|
POTREBUJÚ KINÁ SUPERMANA? |
POTREBUJÚ KINÁ SUPERMANA? |
VLADIMÍR KUREK
Bryan Singer odišiel od X-menov, aby si splnil sen a nakrútil Supermana. Keď sa tak na to spätne pozerám, pripadá mi to, ako riadne nezmyslený krok.
Moderní, psychologicky mnohorakí a konfliktami nabití mutanti dostali remeselníka, ktorý ich nechal pobehovať hore dole v nablýskanom pozlátku akcie. Množstvo Singerových vizuálnych nápadov a lásky k téme sa „zbytočne“ vyplytvalo na imho nudného hrdinu z minulého storočia. Áno, na novom Supermanovi je čo pochváliť. Od úvodných titulkov, cez casting až po finále je cítiť Singerovu lásku k prvým dvom Supermanom a ku komiksu vôbec. Veci si robí po svojom a pritom cítiť pietu ku koreňom. Čo však z toho keď Superman je príliš Super? Kríza tohto hrdinu svojho času prepukla v papierovej podobe a podľa mňa ju film nevyliečil. Čoho sa má človek báť ak neexistuje reálna skutočnosť hrozby? Celé fungovanie kryptonitu je kŕčovité a je iba dramaturgickou medzerou pre záverečnú akciu.
Singer sa evidentne snažil utiecť pasce Supermanovej dokonalosti a budoval rovinu citovej zraniteľnosti. Je mi ľúto, ale „trojuholník“ Clark – Lois – Superman doplnený priateľom a synom fungoval horšie, ako v seriáli Superman a okrem toho, že bol kŕčovitý a nepresvedčivý (vzťah Lois ku Clarkovi bol vzťahom cudzích ľudí) vyniesol na povrch - pozor spoiler!!! - Supermanovo dieťa. A to som zvedavý, čo s ním chcú do budúcnosti.
Viem si predstaviť, že chlapec sa môže postarať o znovuzrodenie legendy (či už ako Supermanova achilová päta alebo ako jeho budúci sok), ale to je veľmi vzdialené. To čo je prítomné ,je návrat Muža z Ocele. A pre mňa je to návrat priemerný, takmer nudný.
Hodnotenie: 6/10
|
|
JÁN HUŠTÁK
Singerov pokus o rozvinutie ťažiskového príbehu americkej popkultúry je nešťastne konzervatívny. Do tkaniva mýtu pridáva len jeden podstatný fakt, ktorý sa navyše takmer nedotkne deja. Inak s otrockou presnosťou kopíruje témy pôvodného filmového spracovania (nemotorný Clark, frustrovaná Lois, sebaistý Lex), čo by nebolo na škodu, keby išlo o jeho prerozprávanie á la Batman Begins či Spiderman. Tu však má ísť o pokračovanie, a tak som si v kine pripadal ako krava, čo sedí niekde na slniečku a prežúva to, čo už raz prehltla. Najmä latentná love story medzi Lois a Supermanom je únavná, zúfalo predvídateľná a v konečnom dôsledku neutralizuje umne spracované a adrenalín vyplavujúce akčné scény. Supermanov návrat vôbec najlepšie funguje v sekvenciách evokujúcich žáner katastrofického filmu. Úvodný problém s raketoplánom aj potápanie lode sú vďaka dokonalej réžii a efektom jednoznačnými dramatickými vrcholmi (až na „hollywoodsku“ fyziku). Pokiaľ ide o spracovanie, dokonalosť srší z každého záberu a Singer sám seba prekonáva na každom kroku vrátane romantických scén. Škoda len, že jeho ambície nesiahali trochu hlbšie pod povrch.
Hodnotenie: 5/10
ADRIÁN ŽIŠKA
Po King Kongovi ďalší film, ktorý sa utopil v nekontrolovateľnej, slepej fantázii svojho tvorcu. Navyše fantázii značne monotónnej a repetetívnej (nielen smerom k sebe - neustále sa opakujúce motívy, ale aj smerom k "eposom" z nedávnej minulosti - prekvapivo až častá podobnosť v akčných sekvenciách), ktorá úplne odsunula do úzadia doteraz jednu z najsilnejších Singerových zbraní - vývoj postáv. Tam, kde v X-menoch Singer každej postave vtlačil svoju osobitosť a charizmu, v Supermanovi zlyháva. X-meni, aj napriek nadprirodzeným schopnostiam, boli "ľudskí", Superman ostáva chladnou, jednorozmernou figúrkou v odmeranom filme, kde sa emócie dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Oháňanie sa zvratmi „pokorná úcta a pocta k predlohe“ je rovnako ako argument možno brať ako protiargument, resp. chabú výhovorku pre naivne detinský dej, schematickosť, toporne idealistickú polarizáciu dobro vs. zlo (podriadenosť hereckých výkonov tejto vízii preto ťažko hodnotiť ako negatívum na bedrách hercov) a skrz prílišnú lásku k látke neschopnosť strihať, strihať a ešte raz strihať. Vďaka tomu je najnovší Superman nafúknutá bublina, ktorá sa snaží brať veľmi vážne, čo so spomínanou detinskosťou v mojich očiach pôsobí umelým dojmom poväčšine nezáživného gýču.
Hodnotenie: 5/10
|
|
KRISTÍNA ASCHENBRENNEROVÁ
Nepatrím k tým, pre ktorých je Superman Returns holdom „klasike“ – či už samotnému komiksu, alebo filmom zo sedemdesiatych rokov. Predsa ho však hodnotím vysoko. Prečo? Je naivný, detinský, schematický, strojený, gýčový. A berie sa vážne. Vadí? Mne nie. Zaujala ma štylizácia: spôsob snímania, farebnosť a architektúra priestoru, ako aj sošnosť postáv a spôsob ich stvárnenia. Ulahodil mi tempo-rytmus (okrem toho flash-backu do detstva – ten bol trosku zbytočný), ako i pomer akcie a dialógov, ale i napätie medzi naivitou, detinskosťou, gýčovitosťou a serióznosťou prístupu. Páčil sa mi naivný plán Lexa Luthora, ktorému sa vyrovná snáď len plán Dr. Evila z druhého Austina Powersa (teda plán v origináli zvaný Alan Parson´s Project ;-).
Trochu mi vadila Kate Bosworth, vďaka ktorej bola Lois tak trošku Barbienko-idná, ale aj na to som si zvykla. Milo ma prekvapil James Marsden, v X-menoch trochu kostrbatý. A bola som priam nadšená z Brandona Routha spôsobom, kedy o hereckých kvalitách moc neuvažujete. Sadol typovo – bol smooth, jemne sladký, pritom stále mužný, ochranca a záchranca v jednom. Osobne, herecké výkony v Superman Returns zodpovedali jeho celkovej strojenosti a spočívali najmä vo výraze tváre a schopnosti si ho udržať.
Takže pár slov na záver: Superman ma uchvátil. Film sa mi páčil.
P.S.: Jop, celkom milé bolo virtuálne opätovné stretnutie Evy Marie Saint a Marlona Branda v jednom filme po On the Waterfront (r. Elia Kazan, 1954). Ale to je vlastne trochu mimo.
Hodnotenie: 9/10
MATEJ ORAVEC
Každý má nejaký sen. Niektoré sa plnia potichu, niektoré za zvuku veľkého množstva amerických prezidentov na bankovkách. Nech sa už o rozpočte a nakrúcaní popísalo čokoľvek, dôležitý je výsledok. V mojom prípade Superman sa vracia prekonal očakávania. Od úplného začiatku som bol dosť skeptický a celá titulková sekvencia vo mne vyvolávala značné obavy, ale potom sa to všetko rozplynulo a ja som si naplno vychutnával všetko, čo mi Singer servíroval. Obzvlášť ma dostáva jeho krásny zmysel ako pre mizanscény (keď sa Lois vysypala kabelka a Clark bol na chvíľu bez okuliarov, alebo keď Lex odhodil cigaru a jeden z jeho kumpánov ju chcel dofajčiť), tak pre celkový výsledok. Áno, Superman je óda na Americký patriotizmus, ale Spojené štáty už dlho niečo tak čisto superhrdinovské nevyprodukovali.
Samozrejme všetko má svoje chybičky krásy a okrem úvodných titulkov mi vadilo skákanie mladého Kenta, ktoré akoby vypadlo zo Spider-Mana, Superman v nemocnici a vlnka na jeho účese, ktoré dúfam bola myslená ako recesia, či pocta starším Supermanom. Za najväčšiu chybu však považujem Kevina Spaceyho ako Lexa Luthora. Od prvého momentu je vidieť, že Spacey nie je zlý človek a zakaždým mám z neho pocit, že by neublížil ani mucha. Z trailerov som sa tešil na jeho plešinku a herectvo, ale bohužiaľ nie je pre mňa stelesnením zla a už vôbec nie Lexa Luthora.
Superman sa vracia bol je príjemným letným veľkofilmom, a veľmi by som si želal, aby vznikli ďalšie pokračovania opäť pod vedením Bryana Singera.
Hodnotenie: 9/10
