KINO-PASAŽIERI LETU ČÍSLO 93 |
KINO-PASAŽIERI LETU ČÍSLO 93 |
ADRIÁN ŽIŠKA
Podobne, ako Gus Van Sant v Elephantovi skoro "paradokumentárnou-hranou rekonštrukciou" zachytil masaker na americkej strednej škole, tak aj Greengrass štýlom spracovania takpovediac "nezaujato - od vedľa" pristupuje k 9/11. Pod Greengrassovou taktovkou vás hľadáčik kamery spolu s ďalšími výrazovými prostriedkami pomaly, ale neodvratne priam vtiahne do diania na plátne. Bez príkras, pátosu a zjavne manipulatívneho vynucovania sĺz dojatia. V tomto ovzduší aj slová "I love you" tnú do živého. Nielen záverečná sedem-minútovka predstavuje pre mňa jedny z najintenzívnejších chvíľ stupňujúcej atmosféry napätia, hystérie, ale i rozhodnosti k činu, aké som mal možnosť doteraz vidieť.
Pri Greengrassovom prístupe k látke i faktom, by sme mali mať na zreteli, že film sa snaží byť hranou, nie vedeckou rekonštrukciou. Je to ústupok od dokumentu smerom k hranému filmu, badateľný okrem iného hlavne v tom, že pre naplnenie režisérovej predstavy o zobrazovaných udalostiach je určitý stupeň dramatizácie nielen pochopiteľný, ale aj akceptovateľný. Súčasne je snímka nakrútená tzv. „paradokumentárnym“ štýlom - tentoraz ide o ústupok smerom k dokumentárnemu filmu, napr. v neexistencii hlavného hrdinu ako i v režisérovom nekritizovaní, neposudzovaní/neodsudzovaní, ale iba v zobrazovaní svojej verzie. A nakoniec, film presne dostojí svojmu názvu. Prestrihy mimo palubu United 93 (na kontrolné veže i riadiace stredisko národnej leteckej prepravy) sú vo filme prítomné len pokiaľ zohrávajú (resp. by mohli zohrať) dôležitú úlohu pre samotné dianie na palube. Od momentu, kedy pasažieri berú doslova svoj osud do vlastných rúk, Greengrass už palubu lietadla neopúšťa. Najväčšou odvahou, ako i konečným dôkazom režisérovho sústredenia sa na látku a zvolený prístup k nej, je potom koniec - v momente nárazu končí i film. Koniec záznamu bez umelých príkras, avšak s nezmazateľne silnou stopou v diváckych emóciách.
Hodnotenie: 10/10
MATEJ ORAVEC
Už prvé zvesti o tomto filme hovorili, že ide o niečo výnimočné. A je to tak. Od prvej minúty Let číslo 93 zaujme a nepustí až do konca. Pôsobí ako dokument, nekladie otázky ani neukazuje prstom, koho je to vina. Vo vetre neplápolajú americké zástavy a žiaden superhrdina nemá svoju tvár v detaile.
Pocity, ktoré som v kine zažil, sa dajú len ťažko popísať, ale tá bezmocnosť a súcit s volajúcimi vo mne vyvolávali až odpor. Chápem a viem, že by som v tej situácii urobil to isté, ale nemuselo tam toho byť až toľko. Chvíľu som reálne uvažoval, že odídem z kina, nie preto, že by som sa bál toho čo príde, ale z akejsi emocionálnej napätosti, ktorá sa stále stupňovala.
Zaujímavosťou je, že sa dátum, 11. september 2001 objavil až na konci filmu. Čakal som ho totiž hneď na začiatku, spolu s nejakou tou obľúbenou vetičkou: inšpirované skutočnými udalosťami.
Hodnotenie: 9/10
MICHAL KOREC
Paul Greengrass je kvalitný režisér, ktorý niektoré témy nakrúca skutočne zaujímavo a miestami až sugestívne. Pokiaľ si jeho film rozdelíme na dve lokácie, t.j. pozemnú a vzdušnú, na jeho najnovšom počine mi viac imponuje tá prvá. Pomerne presné repliky z dispečingov či veliteľských centier sú presne vystihnuté. Nikto nie je všemohúci, nie každý vie chytiť zodpovednosť do svojich rúk. A armáda nie je vôbec taká schopná a promptná, ako nám ju ukazujú chlapci od Jerry Bruckheimera. Presne naopak. Ale aj na zemi sa občas vyskytne vo filme určitá patetická vetička, našťastie len občas.
Čo sa týka diania vo vzduchu a príslušných protagonistov, cením si úvodné zábery točiace teroristov z hotela na letisko i postupné nastupovanie do lietadla. Úvodné minúty filmu vás usalašia v očakávaní a istým krokom vás vedú vpred. Tu funguje aj vtiahnutie do deja. Keď sa strhne prepad, nastupuje menší chaos. Dovtedy si drží film vysoké hodnotenie aj v mojich očiach. No vzápätí príde kopa telefonátov, ktorá ústi do ťažkého pátosu, ktorý mi v tomto pseudodokumentárnom podaní dosť vadil. Možno s ním mám problém kvôli veľkému množstvu zhliadnutých filmov, ale jednoducho táto časť filmu ma už nedokázala vtiahnuť. Finálne odhodlanie zastaviť teroristov je nakrútené dobre až po posledný obraz filmu a zaslúži si malú pochvalu.
Ale iba malú. Snáď som bol stiahnutý vysoko pozitívnymi hodnoteniami a vyhypoval som sa na nezabudnuteľnú finálnu desaťminútovku až príliš... až mi vlastne taká dychberúca nepripadá. Je to dôstojné vyvrcholenie filmu, ale nie tá neuveriteľne silná scéna, o ktorej každý hovorí. Myslite na to predtým, ako sa na film vydáte a možno vás úplne nenaplní ako mňa. Každopádne, je to kvalitný kúsok a pre mňa zatiaľ iba prvou polovicou tohtoročnej nádielky. Už sa teším do New Yorku, hoci to bude iný zážitok...
Mimochodom, návštevnosť môjho predstavenia bola slušná – cca tretina veľkej sály napovedá, že záujem sa u nás predsa len našiel. A to je dobre.
Hodnotenie: 8/10
VLADIMÍR KUREK
Nepamätám si to úplne do detailov, ale viem, že som práve prišiel k televízoru v mojom starom podnájme. Čudoval som sa, že už vysiela TA3. Potom som sa začal čudovať nad nezmyselnosťou katastrofy lietadla, ktoré narazilo do WTC. Prešlo pár minút zvedavého sledovania dohadov, ako sa mohlo čosi také stať. Až kým druhé lietadlo definitívne potvrdilo, že nejde o tragickú nehodu. Že ide o čosi, čo moja generácia (našťastie) dovtedy nepoznala. Ide o vojnovú hrôzu.
Mladý na Vietnam, či Pražskú jar, pohladený novembrovým „Wind Of Change“ a príliš vzdialený balkánskemu besneniu. Taký som bol.
Toto všetko mi pripomenul film United 93. Roztrasená ručná kamera mi na úvod robila problémy, ťažko sa mi sústreďovalo, necítil som sa pohodlne. A presne o tom to bolo. Dokumentaristická forma (nie však dokumentárny film!!!) ma vtiahla dnu a pomohla odbúrať predsudky a predpojatosti. Čo je však dôležité, príde mi omnoho pietnejšia a poctivejšia, než veľká nablýskaná akcia s hrdinami, ktorí sú správne umazaní sadzami a prednášajú veľké heslá.
V kontraste s predchádzajúcimi riadkami mi však na um prichádza Mníchov. Mníchov mi príde viac „film“ ale má s Letom číslo 93 niekoľko silných podobností. Tá najdôležitejšia je, že si nerobí ambíciu rozdeliť svet na dobrých a zlých.
United 93 sa mi páčil (ak možno použiť takéto slová) a keby som ešte stále učil, tak naň pôjdem so svojimi žiakmi. Nie preto, aby presne vedeli, ako sa to stalo (to je otázne, a vlastne sekundárne), ale preto, aby precítili chvíle, ktoré v povrchných hedlajnoch spravodajstiev a v komentároch zasvätených insiderov zanikajú.
Druhýkrát v dejinách Kinemy (po Putovaní vtákov) mám pocit, že film netreba/nemožno hodnotiť hviezdičkami.
Hodnotenie: neudelené
MICHAL MICHALOVIČ
Tentokrát budem naozaj veľmi stručný: Let číslo 93 jednoducho treba vidieť.
Hodnotenie: neudelené