SLEPÉ LÁSKY - PRVÝ SLOVENSKÝ FILM TOHTO ROKA

Prečo ste si práve túto tému vybrali pre svoj celovečerný debut?

Ja sa rád vždy pohybujem v oblastiach ktoré sú pre mňa v niečom nové a neprebádané. V tomto prípade to je prežiť a precítiť život z pohľadu nevidomého. Ako prvú som videl tému opusteného slepého dievčaťa, ktoré žije mimo mesta. Dievčaťa, ktoré túži milovať ale nemá koho... je slepá a hľadá lásku. Videl som v tom paralelu súčasných ľudí, ktorí ťažko nachádzajú lásku. Lákalo ma vytvoriť dobrý príbeh, ktorý by sa inšpiroval skutočným životom nevidomého dievčaťa. Hľadal som a nakoniec sa film rozrástol na štyri postavy. Každá z nich rieši inú podobu lásky. Myslím, že to o čom som sníval sa mi nakoniec podarilo nájsť aj keď trochu inak. V dokumente to tak chodí, všetko je inak, ale vaše podstatné túžby sa naplnia.

Ako a kde ste vyberali hlavných protagonistov?

Nájsť tých správnych bolo ťažké a trvalo to nejaký čas. Cestoval som po Slovensku a navštevoval som dopredu vytipovaných ľudí. Mojou túžbou bolo nájsť takých, ktorí v sebe ukrývali potenciál pre zaujímavý príbeh. Hľadal som nevidomých, ktorí nikdy nevideli... takže ich predstava o svete nebola nijako ovplyvnená videním... zostali žiť vo svojom vlastnom svete. Teraz sa teším, že každý z nich dal filmu niečo iné. Som rád, že každý protagonista žil svojim spôsobom iný originálny príbeh na tému láska.

Keďže Slepé lásky sú dokumentom a ich realizácia trvala tri roky, došlo v životoch hlavných protagonistov k nejakým zmenám, ktoré výrazne ovplyvnili výslednú podobu scenára a následne i filmu?

Práca na scenári trvala nejaký čas. Životné príbehy protagonistov sa v oblasti lásky veľakrát vyvíjali rôznym smerom. Film vznikal časozberným spôsobom, takže scenár bol do značnej miery formovaný skutočným životom postáv. A ten často prinášal veľké prekvapenia. Udialo sa veľa pozoruhodných vecí, ktoré sme nakrútili a sú vo filme. Láska medzi ľuďmi je veľmi krehká vec. Veľakrát som tŕpol, aby sa vzťah dvoch ľudí nerozpadol. Bola to niekedy veľmi napínavá cesta, ale myslím že sa nám ju podarilo nakrútiť.

Na scenári s vami spolupracoval Marek Leščák. V akej fáze výroby sa pridal k vám a čo bolo jeho hlavnou úlohou?

Spomínal som, že prvej verzii scenára chýbala spoločná téma. V začiatkoch som sa radil s režisérom a pedagógom Dušanom Hanákom, ktorý ma veľmi povzbudil v ďalšej práci. Cítil som, že potrebujem scenár dostať do podoby, ktorá by fungovala z hľadiska dobrého spádu a dobrej dramaturgie. Uvedomil som si, že musím s niekým spolupracovať, s niekým s kým by som si rozumel. Dnes som veľmi rád, že som nezostal pri tom sám a našiel som výborného  scenáristu Mareka Leščáka, s ktorým plánujem písať svoj ďalší film. V spolupráci s ním som objavil radosť z písania. Pri spoločnom písaní vznikali mnohé radostné, zábavné a vzrušujúce chvíle.

Ako prebiehala vaša spolupráca? Zúčastňoval sa Marek Leščák i nakrúcania?

Naša spolupráca sa vyvíjala veľmi dobre. Marek sa už nejaký čas pohyboval v oblasti dokumentu a dobre vedel čo si to vyžaduje. Obaja sme vedeli, že treba vymyslieť ešte mnoho nového a to sa nedá len tak pri počítači. Spoločne sme preto vycestovali za našimi protagonistami a pozorovali ich životy. A vždy sme sa potom vracali domov s dobrými nápadmi. Marek spoznal protagonistov a tak sme obaja vedeli, čo od nich môžeme očakávať. Pri písaní sme si s Marekom veľmi dobre porozumeli čo chceme danou scénou povedať a ako má pôsobiť. Marek na pľac nechodil, netúžil po tom a bolo to lepšie aj pre mňa. Ale v strižni sme si vždy spolu prezreli denné práce a mali spoločnú radosť.