MAJSTER ŠARKANOV - PREVIEW |
MAJSTER ŠARKANOV - PREVIEW |
Na pozadí dramatických udalostí, od pádu afganskej monarchie cez sovietsku inváziu a hromadnú migráciu utečencov do Pakistanu či Spojených Štátov až po vojenský režim Talibanu, sa odohráva emocionálny príbeh priateľstva, rodiny, osudových chýb a vykúpenia. Románového debutu amerického spisovateľa afganského pôvodu Khaleda Hosseiniho sa ujal režisér Marc Forster (Hľadanie krajiny - nekrajiny, Ples príšer).
Kniha i film pojednávajú o priateľstve dvoch spoločensky nerovných chlapcov Amira a Hassana. Politické prevraty v krajine sekundujú detským hrám, ktoré prerastú v osudové nedorozumenia a navždy ich rozdelia. Hassan ostáva v Rusmi okupovanom Kábule zatiaľ čo Amir si ako čerstvý emigrant privyká na nové životné podmienky v kalifornskom Fremonte. O niekoľko rokov neskôr sa ich osudy opäť prepoja. Hassan zavraždený stúpencami Talibanu po sebe zanechal syna a Amir sa rozhodne pre návrat, aby splatil dlh dávnemu priateľovi a odviedol jeho potomka z vojnou zmietanej krajiny.
Forster zveril scenár Davidovi Benioffovi, s ktorým už spolupracoval na psychologickom thrileri Stay (Hranice života). „Davidovi sa podarilo zadaptovať román bez replík pre rozprávača. Záležalo nám na tom, aby sme knihu pretransformovali do čo najvernejšej vizuálnej podoby. Bolo to tak trochu desivé, keďže Hosseiniho dielo nadobudlo za pomerne krátky čas množstvo fanúšikov, a rovnako my sme k nemu pristupovali s obrovským rešpektom,“ spomína na prípravy 39 –ročný režisér.
Kvôli bezpečnosti štábu sa väčšina filmu nakrúcala v čínskom Kashgare, ktorý nahradil kábulský dištrikt Wazir Akbar Khan. Plánovaná premiéra musela byť o pár mesiacov posunutá, ako bezpečnostné opatrenie pre ochranu detských hercov (Zekeria Ebrahimi - Amir a Ahmad Khan Mahmidzada – Hassan): „Keď sme začali obsadzovať jednotlivé postavy, Afganistan bol oveľa bezpečnejšie miesto ako v deň premiéry. Ľudia sa tešili z nadobudnutej demokracie a nového začiatku pre ich krajinu. Ale situácia sa opäť zhoršila, a aj keď neexistovala priama hrozba, bolo rozumné odložiť premiéru, kým chlapci nedokončia školský rok, budú môcť vycestovať a vyhnúť sa priamej konfrontácii.“
Vyrozprávať príbeh z úplne odlišného sveta než je ten jeho bolo pre Forstera výzvou a zároveň potešením: „Často ma fascinujú odlišné kultúry. Je mi jasné, že osudy v Majstrovi šarkanov nemajú nič spoločné s mojim životom a som pripravený čeliť prípadným nezrovnalostiam vzniknutým mojou „nezasvätenosťou“. Predovšetkým som musel zabrániť akémukoľvek stereotypu filmových charakterov a následnému utopeniu skvelej predlohy vo vojnovom klišé. Musel som ostať autentický a reálny, počúvať ľudí okolo seba a prebrať si dejovú líniu z rôznych perspektív, pretože keď točíte film o kultúre, o ktorej si myslíte, že ju veľmi dobre poznáte, máte automaticky sklony posudzovať ľudí a ich konanie podľa umelo vytvoreného vzorca. Podobnú dilemu som riešil i pri nakrúcaní Plesu príšer. Americký juh je úplne odlišný od pre návštevníkov atraktívnejšieho severu, a keď sa púšťate do zachytenia praxou neoverených svetov, musíte upustiť od teoretických úsudkov.“
Filmy Marca Forstera sú plné silných charakterov, doťahujúcich nekonformné obrazy do silného emotívneho zážitku. Do veľkej miery k tomu prispieva i vizuálne nadanie jeho dvorného kameramana Roberta Schaefera. V Majstrovi šarkanov dostáva jeho umenie priestor na maximálnu prezentáciu, nakoľko ide zatiaľ o najvýpravnejší Forsterov film. Zložité zábery lietajúcich šarkanov (jedna z obľúbených hier mladých Afgancov) patria k vrcholom snímky, podobne ako realistické postavy v podaní málo skúsených, avšak o to presvedčivejších hercov.
Politický vývoj Afganistanu je silným tvorcom osudu hlavných postáv, ale Forster ho nenecháva víťaziť a nepremieňa Majstra šarkanov na politickú propagandu: „Je hrozné čo sa deje, ale tento príbeh sa mohol odohrať i v úplne iných podmienkach a krajinách. Nechceli sme príliš politizovať. Poukázať, priblížiť, upútať a vyrozprávať - to bol náš cieľ. Názor si musíte utvoriť sami.“