POST-PUNKOVÝ CONTROL |
POST-PUNKOVÝ CONTROL |
Celovečerný debut holandského klipára Antona Corbijna predstavuje sondu do posledných siedmich rokov života Iana Curtisa – legendárneho frontmana post-punkových Joy Division. Manchesterská kapela sa sformovala v druhej polovici 70. rokov a v pôvodnej zostave stihli vydať len svoj prvý album (Unknown Pleasures). Druhá doska „Closer“ uzrela svetlo trúchliaceho hudobného sveta predčasne, dva mesiace po Curtisovej samovražde. Obesil sa v kuchyni svojho domu v Macclesfilede 18. mája 1980 - predvečer amerického turné Joy Division.
Predlohou scenára sa stala kniha Curtisovej ženy Deborah - Touching from the Distance (1995, Dotyky z diaľky), ktorá vykresľuje jej problémové manželstvo so spevákom cez neveru, drogy či ťažkú chorobu až po jeho tragický koniec. Curtis a jeho Joy Division patria k obľúbeným interpretom holandského režiséra, ktorý spolupracoval na výrobe videoklipov kapiel ako sú Depeche Mode, Nirvana, U2 či Coldplay.
Corbijn však pri nakrúcaní nevychádzal iba z interpretácií z druhej ruky, osobne poznal Iana Curtisa i ostatných členov kapely z čias, kedy fotografoval koncerty pre hudobný magazín NME (New Musical Express): „Ian si vždy nechával kúsok zo svojej povahy iba pre seba. Napriek tomu bol vždy veľmi priateľský. Keď sme sa stretli druhý krát, zdal sa mi o niečo viac vzdialenejší, ale to bolo krátko pred jeho samovraždou. Fotografovanie netrvalo dlhšie ako desať minút a obrázky, ktoré vznikli v ten deň sa stali synonymom muziky a životného štýlu Joy Division.“ Niektoré zo spomínaných fotografií sa objavia aj vo filme.
Svoju debutovú snímku Corbijn z polovice (4,5 milióna €) financoval zo svojich vlastných prostriedkov. Film bol nakrútený farebne a až neskôr prevedený do Č/B formátu, aby reálnejšie zachytával atmosféru vrcholiacich 70.rokov. Nakrúcanie začalo v júli 2006, rok nato ako bol dokončený scenár a okrem štúdií Carlton v Nottinghame sa štáb pohyboval v uliciach Manchestru, Macclesfiledu, ale aj iných európskych miest mimo Veľkej Británie.
Corbijn vedel, že pracuje s veľmi delikátnym materiálom, a ako sám priznáva chcel ostať verný Ianovmu príbehu. Muzika Joy Division mala slúžiť ako atraktívna kulisa, nie však ako hlavná tematika: „Control nie je hudobný film – to nebolo mojim cieľom. Je to príbeh chalana a dramatického prerodu od jeho sedemnástich až do predčasnej smrti (23). Hudba Joy Division je súčasťou snímky, iba preto lebo Ian bol ich spevákom. Na druhej strane i napriek svojej jednoduchosti je táto muzika nadčasová a tí, ktorí poznajú skladby Joy Division si určite prídu na svoje. Ich hudba nebola typickou pre sedemdesiate ani osemdesiate roky, je priama a zároveň plná krásnych melódií a textov, ktoré sa nedajú porovnať s ničím z poslednej dekády.“
Emocionálne vyčerpávajúce svedectvo o živote Iana Curtisa vyžadovalo silný herecký základ. Corbijn ho našiel v neúspešnom, 28- ročnom spevákovi z Leedsu Samovi Rileyovi: „Smútok, sila a krása finálnych scén filmu vychádzajú zo skvelých hereckých výkonov. Sam Riley je hudobník, ktorému sa veľmi nedarilo. Bol barmanom, predavačom a popri tom sa stále snažil robiť muziku. Keď zistil, že je to začarovaný kruh vrátil sa k herectvu. Neobsadil som ho ako hudobníka, ale ako človeka. Nikdy som ani len nesníval o skutočnej interpretácii piesní Joy Division. Ale vybraní herci boli tvrdohlaví a presadili si, že to chcú urobiť čo najviac reálne a to bolo úžasné. Cvičili každý deň, vrátane víkendov. Uprosili ma, aby mohli hrať a spievať naživo a vďakabohu boli natoľko dobrí, že posunuli realistickosť filmu na úroveň, o ktorej sa mi ani nesnívalo.“
Zdá sa, že Corbijnova intuícia bola správna. Rilley dostal cenu za najlepší mužský herecký výkon na 9. MFF v Bratislave (2007) a na MFF v Chicagu (2007). Snímka sa stala najlepším britským debutom na MFF v Edinburghu a takto by sme mohli pokračovať ešte pár riadkov. Dôležitejšie však je, že film uzrel svetlo sveta, prináša reálny pohľad na život a odvrátenú stranu slávy jednej z najlegendárnejších postáv britskej hudobnej scény 70. rokov, a čoskoro sa pod záštitou ASFK objaví aj v našich kinách.