PRAVDA JE PEKNÉ SVINSTVO...

Moji antihrdinovia sa pechoria za svojim šťastím bez ohľadu na druhých, len je otázne, či to, čo dosiahnu, je pre nich skutočným šťastím. A či spôsob, ako to dosiahnu, nezanechá pachuť. Pravda je veľké svinstvo..., hovorí  jeden z nich, obrnený cynickým relativizmom. Príbeh je akousi križovatkou ciest a snažení niekoľkých individualít, ktorí sa derú za svojou vidinou úspechu, pôžitku a šťastia. Nechcú ubližovať a predsa zraňujú, osobné záujmy ich robia slepými a necitlivými. A viac než uspokojenie z dosiahnutého cieľa vidíme ich poudieranú a rozháranú dušu. Smútočný pátos nie je namieste, tak sa nad tým trpko či škodoradostne usmievame.

Záleží na človeku, akú príležitosť vo svojom živote využije, akému pokušeniu odolá a akému nie. Ak neodolá, dôsledky si nesie po celý život a musí sa s nimi vyrovnávať. To je jedna z tém filmu Tango s komármi.

Život nie je čiernobiely, aj tragické situácie niekedy vyvolávajú smiech a tie komické zase slzy. Preto sa o mojich hrdinoch snažím rozprávať bez sentimentu a s ironickým odstupom. Chcem pochopiť ich správanie plné rozporov a nevynášam nad nimi súdy. Ale to neznamená, že by som zľahčoval ich slabosti a protivné povahové stránky. Mravné zlyhania, ktoré zaťažujú ich svedomie by mohli viesť k naozajstným tragédiám. V našom príbehu sa vybíjajú v trápno-smiešnych ťahaniciach.
 
S nevyhnutnou mierou komediálneho zveličenia chceme divákov pobaviť rozprávaním o našich slabostiach, túžbach, pokušeniach. Očakávaniach a sklamaniach. A to všetko v rytme tanga.

Mám rád ambivalentné príbehy a charaktery. Roman i Ady, ale aj všetky herečky z Tanga, dokážu zahrať svoje postavy tak plasticky, že pôsobia ako reálne bytosti, ani dokonalé, ani zatratenia-hodné. To tento film potreboval, tak som ho postavil.

Ako autor scenára a režisér prehlasujem, že akákoľvek podobnosť so žijúcimi osobami, alebo skutočnými udalosťami, je čiste náhodná. Okrem toho mám nedôveru k autobiografiám. Zvádzajú k vylepšovaniu, či heroizovaniu, a ja som si chcel zachovať voči svojim hrdinom ironický nesentimentálny odstup. Klamal by som však, keby som nepriznal, že ako umelec pozorne vnímam a s radosťou reflektujem inšpirácie, ktoré ponúka život okolo nás.

Cez všetky príbehy z minulosti  - Zabudnite na Mozarta, Útek do Budína, Lekár umierajúceho času a v mnohé ďalšie, som vždy hovoril aj o súčasnosti. Teraz som dostal chuť rozprávať priamo, o ľuďoch dnešných dní. O tom, čo som zažil alebo pozoroval vo  svojom okolí. Aby to bolo pútavé, niečo som primyslel, potom všetko dobre pomiešal a pridal ingrediencie. Dúfam, že to bude chutiť.

Hovorí sa, že emigrácia je pokračovaním toho istého na inom mieste. Tak ako sa nikto nevyvlečie zo svojej kože, nezmení odchodom ani svoj charakter. Často zabúdame, že mnohí neutekali za slobodou len zo žalára režimu, ale aj z väzenia vlastných skutkov. Je to však beh do špirály. V Tangu s komármi si dvaja muži v najlepšom veku odskočia domov len na pár dní, ale aj tie stačia na to, že sa ocitnú znovu na tom istom mieste a nedoriešené veci na nich čakajú ako mŕtvola v skrini. Padajú im do náručia a oni sa musia prejaviť, čo sú zač.

Nikdy sa nespolieham iba na prípravu za stolom alebo inscenovanie podľa „storyboardu“. Živá realita vznikajúca pred kamerou je nevypočítateľná a ja sa predovšetkým spolieham na svoju ľudskú a umeleckú skúsenosť, emocionalitu a režisérsku intuíciu.