MUŽ, KTORÝ CHCE BOJOVAŤ S BOHOM

Rozhovor s režisérom filmu Nicolasom Winding Refnom

Prečo je postava Boha zobrazená ako antagonista a nie ako protagonista?

Byť Bohom nie je dostatočne zaujímavé. Vôľa s ním bojovať je oveľa viac pútavá, pretože oplýva vnemom slabosti a prehry, s čím sa môže publikum stotožniť. Všetci obdivujeme vnútornú silu, a to Chang reprezentuje, ale emocionálne spojitosť nepociťujeme. Samotný akt hľadania, na druhej strane je veľmi ľudský, pretože je tu slabosť nevedomosti a neschopnosti naplniť všetko v našich životoch. Ide o návrat k viere postavenej nie na našich otázkach, ale na prijímaní odpovede a následnom pokuse zistiť, ako by mala znieť otázka.

Skúste nám opísať dôležitosť charakteru Kristin Scott Thomas.

Na mužské postavy, ktoré páchajú skutky zla a zločinu sme zvyknutí. Myšlienka na vytvorenie ženskej postavy ako stelesnenia najvyššieho zla a zároveň matky bola veľmi zábavná. Pridalo to dileme s ktorou Julian zápasí, pretože jeho matka predstavuje kúsok skladačky odpovedajúcej na otázku prečo bojovať s Bohom. Bolo zaujímavé zobrať drámu odohrávajúcu sa medzi matkou a synom a umiestniť ju do vystupňovanej reality bojového filmu. Pridaním ázijského sveta, špecificky Bangkoku, dodalo filmu veľmi magickú auru. Mesto je orientované na budúcnosť v zmysle technológii a zároveň v ňom žije 12 miliónov ľudí. Na druhej strane oplýva silným duchovným podtónom. Skutočnosť, že ľudia môžu spolu existovať na rôznych duchovných základoch a stále spolu plnohodnotne komunikovať urobilo tento projekt niečím ako experiment. Tieto dve slová spolu idú ruka v ruke. To je nesporné.

Kde tento film spadá v rámcovom ponímaní vašej kariéry ako režiséra?

Je pre mňa vždy náročné odpovedať na otázky týkajúce sa mojej kariéry, pretože nezvyknem veci plánovať. Ak som sa o to pár krát pokúsil, moje plány sa vždy radikálne zmenili. Radšej sa donútim do situácií, z ktorých nemôžem ujsť. To robí môj život tak náročným ako sa len dá a núti ma to opustiť zdravý rozum v zmysle vnímania “tej správnej veci” alebo “bezpečného riešenia”. Miesto toho sa snažím počúvať svoje inštinkty v otázkach čo je správne a čo nie. Je to akt tvorby filmu naslepo a tá zaujímavá časť je neistota, alebo strata schopnosti predpovedať výsledok. Ak by som vám ukázal scenár, ktorý som napísal pred 2 rokmi a rovnako každú verziu od predprodukcie až po finálnu verziu, videli by ste sto rozdielnych filmov. Preto v sebe kreativita skrýva takú sexuálnu motiváciu.

Skúste použiť tri slová na popísanie svojho filmu. Prečo ste zvolili tieto slová?

Nieže by som nechcel odpovedať na túto otázku, je to skôr o tom že neviem odpoveď, pretože iba veľmi zriedka viem, čo presne robiť. Avšak takmer vždy viem prečo nerobím to, čo nerobím.

Je tento film odrazom časti vášho života a ak áno, z akého dôvodu?

Myslím že čokoľvek robíte, je to z nejakého dôvodu odrazom vašej súčasti. Zatiaľ som mal to šťastie robiť filmy ktoré som chcel robiť a je to určite niečo, čo nemôžem poprieť. Avšak odhliadnuc od filmu “Bronson”, čo je v podstate biografia môjho vlastného života, nemôžem presne určiť konkrétne elementy. To prenechávam expertom.

Vo filme je zrejmá paralela medzi charaktermi One Eye, Driver a Chang viac než medzi ktorýmikoľvek inými postavami. Prečo ?

To je dobrá otázka. Všetky postavy sú zakorenené do rozprávkovej mytológie a majú problémy existovať v reálnom svete. Vidím, že technicky je tu podobnosť v ich stoickom správaní, tichosti a obrazoch fetišizmu i napriek tomu, že sú v odlišnom čase a stvárnení inými hercami. Neviem prečo, ale je medzi nimi nepopierateľná spojitosť a ide o charakter, ktorý znova navštívim vo filme, ktorý mám v pláne napísať v blízkej budúcnosti.

Prečo sa Changovo meno nikdy vo filme nespomína?

Na začiatku boli scény, ktoré sa vzťahovali na Changa dvoma rôznymi spôsobmi, jeho smrteľným menom (Chang) a jeho nesmrteľným menom (Anjel pomsty). Ale vždy keď dostal meno, tak pre mňa stratil niečo zo svojej mytológie a jeho tajuplné správanie sa začalo definovať. Následkom toho som sa rozhodol odstrániť každý odkaz na jeho smrteľné alebo nesmrteľné meno a jednoducho sa z neho stalo “to”.

Aby som sa ale vrátil k vašej otázke o podobnostiach medzi One Eye, Driverom a týmto charakterom, môžem povedať, že vo filme “Valhalla Rising”, je One Eye tajuplný. Nepoznáme jeho minulosť, ale je definovaný svojim menom. Vo filme “Drive”, je Driver definovaný svojou funkciou. A vo filme Len Boh odpúšťa, charakter “to” nemá žiadnu definíciu podľa mena, iba podľa obrazu.

V minulosti ste boli veľmi špecifický vo svojich zámeroch preskúmať rôzne filmové žánre. Trilógia “Pusher” je krimi príbehom, “Bronson” je biografia, “Valhalla Rising” je science fiction, “Drive” je rozprávkou. Čím je váš nový film Len Boh odpúšťa?

Svojím spôsobom je Len Boh odpúšťa niečím ako akumuláciou všetkých filmov, ktoré som doposiaľ spravil. Myslím, že som sa rútil smerom kreatívna kolízia, plnou rýchlosťou, aby som zmenil všetko okolo seba a videl, čo príde potom. Vždy som vravel, že som sa vydal robiť filmy o ženách, ale nakoniec som skončil pri násilných mužoch. Teraz keď je všetko v kolízii, môže sa stať, že sa pre mňa veci úplne obrátia naruby. Táto kolízia je vzrušujúca, pretože všetko okolo mňa sa stáva neistým a nesmieme zabúdať, že druhým nepriateľom kreativity po “dobrom vkuse” je bezpečnosť.

Vaše rozhodnutia pri kastingu v tomto konkrétnom filme sú dosť radikálne, pretože neznámi herci hrajú so známymi a známi herci hrajú proti svojmu stereotypu. Ako prebiehal váš výberový proces?

Pôvodne tu bol iný herec, ktorý mal stvárniť Juliana, ale ten odstúpil od svojej roly krátko pred začatím výroby. To som ale v podstate považoval za požehnanie, pretože to otvorilo možnosť pre mňa a Ryana pokračovať v spolupráci. Ešte zvláštnejšie bolo, že som napísal scenár pred režírovaním filmu “Drive”, a Julian bol od počiatku veľmi tichý charakter. Keď sme spolu s Ryanom začali pracovať na scenári po filme “Drive”, tichý prejav prišiel prirodzene. Bolo to veľmi prínosné, pretože charakter Juliana je veľmi zameraný na vnútorný zápas, ktorý kamera stvárňuje - putovanie jeho charakteru bolo vždy o pohybe dnu a nie von. S odstupom času si neviem v tejto role predstaviť nikoho iného ako Ryana. Svojim spôsobom sme on a ja prakticky jedna osoba.

Čo sa týka Kristin Scott Thomas, ona bola vybraná skôr. Spomínam si, že keď som ju prvý krát stretol, spýtala sa ma, prečo som si ju vybral pre postavu Crystal a moja prvá odpoveď bola “Pretože sa veľmi páčiš mojej mame.” Počas rokov som ju videl v rôznych filmoch a vždy sa mi zdala extrémne brilantná a takisto má auru, ktorá by sa dala nazvať “klasickou hollywoodskou filmovou mytológiou”.

Keď prišlo na kasting Thajských hercov, to bola trochu džungľa. Vždy som si predstavoval, že bude k dispozícii niekoľko umeleckých divadelných škôl a hereckých tradícií v Thajsku, pretože majú celkom silnú filmovú komunitu, ale mýlil som sa. Snažiť sa nájsť dvoch hercov, ktorí budú hrať Changa a Miu a navyše hovoriť po anglicky, bolo ako hľadať ihlu v kope sena. Všetko sa zjednodušilo, keď som odstránil anglické dialógy patriace Changovi. Stretol som Vithaya Pansringarm, ktorý hral Changa, rok a pol predtým než sme mali začať nakrúcať a už vtedy som vedel, že on bol ten pravý. Neviem vám povedať presne prečo. Treba však uznať, že na skúškach bol vynikajúci a jeho správanie bolo príjemné a pokojné. Aj napriek tomu som ale cítil, že ho nedokážem nikdy predvídať a to ma vždy zaujímalo.

Rhatha Phongam, ktorá hrala Mai bola prirodzený výber. Sústredil som kasting Mai na jej tichú povahu, pretože mala byť viac menej iba umelým výtvorom Julianovho sveta. Ju som rovnako našiel veľmi skoro, avšak kvôli réžii filmu “Drive”, bol film Len Boh odpúšťa odložený o jeden rok. Našťastie obaja herci zotrvali a súhlasili pracovať na filme aj neskôr.

Keď prišlo na Julianovho brata Billyho, vybral som britského herca, Toma Burke, s ktorým som už nejaký čas chcel pracovať, pretože pôvodne skúšal rolu Juliana, ešte vo veľmi skorej fáze. Tom Burke a Gordon Brown (ktorý stvárnil jedného člena Julianovho gangu a ktorého mám rovnako veľmi rád a použil som ho skoro toľko krát ako Madsa Mikkelsena) sú dvaja herci, ktorých som chcel vziať so sebou do Thajska.