CINEMA VS. PREMIERE

Opäť mám pred sebou obe aprílové vydania filmových časopisov. Pozerám na titulné strany. Cinema mi pripadá ako profesionálny filmový mesačník, ale to, že dala na titulnú stranu hercov so zavretými očami, to mi prekáža. Anjelskú tvár som síce ešte nevidel, ale podľa obálky pôjde (a aj ide) o film, kde sa budeme hrať na to, kto koho miluje, kto koho viac a prečo ho/ju nemôže milovať. Bruce Willis je chlapík s prirodzeným šarmom. Na jeho tvár by som sa dokázal pozerať v jednom kuse.

Cinema nie je slepá (to ani nejde:-) a snaží sa dostať (samozrejme potichu) späť čitateľov, ktorí prešli ku konkurencii tým, že svoj časopis vylepšuje. Preto zmizli filmové kartičky a v závere príhovoru šéfredaktorka Iva Hejlíčková vysvetľuje, že: "Cinemu děláme pro vás, a vy tudíž vždycky máte co mluvit do toho, jak bude vypadat." Za to, že zmizli kartičky vďačíme vydavateľstvu, ktoré si nechalo urobiť čiteteľský prieskum. Ale aj v tomto dokázala Premiere Cinemu tromfnúť. Vo vnútri je Dotazník Premiere, ktorý je dosť obsiahli a dá sa vyplniť aj cez internet. Ak z tohoto prieskumu urobí Premiere ešte lepší časopis, tak bude musieť Cinema prísť s niečim, čo tu ešte nebolo.

Obe periodiká majú spoločné tri témy. Portrét Jodie Foster (Cinema podala profesionálne hľadisko. Premiere možno nenapísala všetko, ale lepšie sa to číta.), Reportáž z Berninale (Článok má lepší Cinema nielen preto, že má na rozdiel od Premiere napísané všetky ceny a viac filmov.) a rozhovor s Colinom Farrellom. Tu je podobnosť najmarkantnejšia. V polovici rozhovoru v Premiere je akoby celý rozhovor z Cinemy. Otázky sú však formulované inak, inak odpovede, ale keď si to človek prečíta pozornejšie, tak zistí, že ide len o preklad originálneho rozhovoru. Zaujímavé je, že u oboch rozhovorov je rovnaká fotka, akurát že v Cineme je uvedený zdroj fotografie GAMMA, a Premiere CPI/MELANIE DUNEA. Pod textom je podpísaný v Cineme Keystone a v Premiere je to John Sayles/Famous. Zaujímavé... Podobne je to s článkom o Russellovi Croweovi, ktorý sa nachádza v oboch. Až po prečítaní jedného aj druhého dostanete aký taký obraz ako to bolo. Každý z časopisov napísal niečo, čo ten druhý nemal. Pravda však môže byť ešte úplne inde, ale to sa my nedozvieme.