IRIS

Často označovaná za "najpozoruhodnejšiu ženu Anglicka", spisovateľka Iris Murdochová bola pozoruhodnou osobnosťou a idolom svojej generácie. Už počas svojich štúdií v Oxforde udivovala akademicky strnulé okolie svojim slobodným a nespútaným duchom a pohľadom na svet, a neskôr svojou tvorbou, životom a celou kariérou spisovateľky a filozofky naozaj o veľký krok predstihla svoju dobu.  

V hlavných úlohách filmu hrajú Oscarom ocenená herečka Judi Denchová ("Zamilovaný Shakespeare", "Kráľovná Alžbeta", "Pobrežné správy") a Kate Winsletová ("Titanic", "Ako dym", "Rozum a cit"). Iris Murdochovú v rôznych etapách jej života, jej manžela Johna stvárňujú Jim Broadbent ("Denník Bridget Jonesovej", "Moulin Rouge"), a Hugh Bonneville (Notting Hill", "Zajtrajšok nikdy nezomiera"). Režisérom filmu je Richard Eyre. 

"V podstate je tento film o podobách lásky a o tom, ako sa láska mení a ako pretrváva", vraví režisér Richard Eyre, ktorý napísal scenár spolu s Charlesom Woodom. "Iris je v prvom rade hlavne ľúbostný príbeh, a ja to nepopieram. Je to príbeh o trvácnej láske, príbeh o láske a starobe, ktorý zachytáva celý Irisin život. V istom zmysle a dotýka každého, pretože v každom vzťahu sa musíte prispôsobovať odlišnosti toho druhého, a o tom to hlavne je. Zároveň ukazuje, že v manželstve môžete byť odlišní ľudia, a napriek tomu súhrn manželskej dvojice je väčší ako jeho dve časti."       

Spisovateľka a filozofka Iris Murdochová zomrela 8.februára 1999. Krátko pred jej smrťou jej manžel, spisovateľ a akademik John Bayley napísal knihu "Iris: Memoáre", úprimný, dojímavý a niekedy aj humorný opis svojho života so ženou, ktorá bola často opisovaná ako "najbrilantnejšia žena v Británii". Záverečná časť knihy sa zaoberala podrobne aj dôsledkami Alzheimerovej choroby na Iris, a Johnovým nesebeckým obetovaním sa svojej manželke. Neskôr napísal aj druhú knihu o ich spoločnom živote "Iris a jej priatelia", a obe knihy boli kritikou vysoko ocenené a stali sa bestsellermi.    

"V mojom ponímaní to, čo John Bailey urobil pre Iris, ako sa o ňu staral, bol skutočne hrdinský čin," vraví režisér Eyre. "Hlavne preto, že sám nebol schopný veľmi sa starať sám o seba. Bolo prejavom lásky zostať pri nej, a veľmi ma to dojalo. V ich vzťahu totiž došlo k veľkému obratu - od toho, že Iris bola dominantný partner, tá ku ktorej John vzhliadal, k tomu, že sa nakoniec stala úplne závislá na ňom. Jedna z charakteristík choroby je to, že odníme všetko povrchové, a ukáže podstatu ich vzťahu. Je to fascinujúca cesta, cesta ktorá zachytáva celý ich život."
   
Aj matka režiséra Eyrea trpela Alzheimerom :"Hlavná bolesť tejto choroby je tá, že okráda človeka o jeho bytie a jeho osobnosť. Hoci v istom zmysle zostávajú tým, kým sú, ale sú stále vzdialenejší, a vy vidíte, ako človek, ktorým kedysi boli, pomaly mizne. Je to bolestivé. Jedna z vecí, ktoré som vo filme chcel ukázať je, že hoci ten človek pred vami odchádza, v istom zmysle napriek tomu zostáva. Môžete ho naďalej milovať, pretože jeho duša je v ňom až do konca".
   
O spoločnom písaní scenára s Charlesom Woodom režisér Eyre hovorí :"Začali sme s predstavou, že to musí byť dvojité rozprávanie. Obraz toho, ako niekto stráca svoju pamäť, stráca schopnosť hovoriť, je silná téma, a stala sa chrbticou príbehu. Napätie príbehu muselo byť nesené mladosťou mladej dvojice a úpadkom starého páru. Mladí ľudia sa do seba zamilujú, starý pár sa stále miluje, a obe línie sa spoja."   

Každý večer počas šiestich mesiacov si Eyre a Wood mailovali verzie scenára a ukazovali si každú zmenu. Wood vraví :""Ja som napísal hrubý scenár, a Richard ho začal rozvíjať. Prepísal niektorú scénu alebo pozmenil štruktúru, a poslal mi to. Ja som sa na to pozrel, niečo upravil a poslal mu to späť. A tak dookola. Bola to po celý čas veľmi blízka spolupráca. Jednou z najväčších ťažkostí s písaním bolo to, ako nepísať film, ktorý vás hneď vrhne do problémov okolo Irisinej choroby. Nakoniec v ňom nevidíte ani jej náznak dosť dlhý čas. Rozhodli sme sa vidieť Iris a Johna ako mladých ľudí, ktorí nič netušia o osude, aký ich čaká. Našim zámerom bolo prekvapiť divákov prechodom z jednej reality do druhej."      Judi Denchová prijala možnosť hrať Iris Murdochovú okamžite na jar 1999. V tom čase ju Richard Eyre režíroval v divadle vo West Ende :"Poznám Judi už 35 rokov, je to moja dobrá priateľka a vynikajúca herečka. Vie vynikajúco na seba prevziať aj fyzické atribúty svojej postavy, má v sebe obrovskú ľudskosť, má dar predstaviť si život iných ľudí a nie postaviť sa medzi svoju postavu a diváka. Dokáže byť úplne neviditeľná, čo umožní jej postave dýchať cez ňu. A má v sebe úžasnú pokoru, čo je pre diváka veľmi atraktívne, pretože vás tým pozýva do sveta svojej postavy." 

Denchová o filme vraví :"Je to veľmi neobvyklý milostný príbeh. Bola som veľký fanúšik Irisiných kníh a hier, takže keď sa začalo rozprávať o nakrútení filmu, veľmi som ho chcela robiť, hoci som vedela, že to bude veľmi ťažké. Teraz som veľmi rada, že som to urobila, pretože to bol nádherný zážitok. Bola to aj ťažká práca, najťažšia, akú som kedy robila. Doteraz som si myslela, že práca na "Pani Brownovej" bola ťažká, pretože spomienky ľudí boli pomerne čerstvé, ale Iris bola nepomerne ťažšia, pretože je toľko ľudí, ktorí ju poznali osobne, poznali veľmi zblízka jej povahu a osobnosť. Zdalo sa mi, že sa s ňou stretli všetci na svete okrem mňa. Každý vám o nej povie niečo trochu iné a každý mal na ňu svoj názor. Musíte to všetko prijať a urobiť si z toho akýsi výber. Bolo to naozaj ťažké, pretože Iris je naozaj ešte v čerstvej pamäti mnohých ľudí".     
"Ľudia mi o nej povedali mnoho vecí, napríklad že bola výborná pozorovateľka a vedela počúvať. Nezaujímala sa o rôzne klebety, jednoducho ju to nezaujímalo. A viacerí mi povedali, že trochu vyzerám ako ona. S Johnom Bayleym boli dvaja ľudia, ktorí sa navzájom našli akýmsi nádherným zázrakom a vytvorili úžasný pár. Ako John vraví, mali svoj vlastný jazyk a úplne vo všetkom si rozumeli. Mali krásny vzťah, a ľudia vravia, že sa stále smiali. Vraj často počuli z ich domu hlasné záchvaty smiechu. Boli ako dve polovice jablka".     

Denchová si pri príprave na rolu pozerala televízne rozhovory s Iris :"Bolo niečo čarovné na jej vystupovaní, na presnosti výberu slova, ktoré bolo to pravé - nič nepodčiarkovala, nezdôrazňovala žiadne slová ako možno my. Nerobila žiadne dramatické gestá, len vyberala slová ktoré chcela a podľa toho ste tušili, akú bystrú myseľ má v hlave".

"Myslím si, že scenár vynikajúco a presne zachytáva Irisin pomalý úpadok. To, ako dá nejakú otázku a človek jej začne odpovedať, a ona si už nepamätá svoju vlastnú otázku. Nechcela som, aby som k tomu na scéne dospela, radšej som v zákulisí stále lúštila krížovky".

"Ľudia mi povedali o tom, že ich dom nebol práve uprataný a usporiadaný, a keď som prišla na scénu, bol dosť problém nezakopávať o kamene, ktoré boli všade rozhádzané. Ale upozorňujem vás, že aj u mňa doma sú všade kamene, pretože aj ja ich zbieram. Nie som až taká neporiadna, ale blížim sa k tomu."  

Judi Denchová sa smeje, keď hovorí o svojej reakcii keď sa dozvedela, že mladú Iris bude hrať Kate Winsletová :"Povedala som si - to je úžasné ! Ale potom som si pomyslela - bude sa jej páčiť, že ona sa vekom zmení na mňa ? Táto nádherná mladá osôbka. Celý film je akoby z dvoch častí, a Kate s Hughom robia všetky scény z mladosti. Bolo to pre nich ako nakrúcať film, o ktorom neviete, ako vlastne skončí. Ale bolo to krásne - oni boli v nás a my v nich." 

"Je tu skutočná Iris Murdochová a aj Iris Murdochová, stelesnená Kate Winsletovou. Myslím, že nie je medzi nimi veľký rozdiel. Iris bola mimoriadne dynamická, mala fyzickú aj intelektuálnu energiu, ktoré ju robili veľmi charizmatickou. Bola hviezdou. Kate i Judi priniesli do tohto filmu neodolateľnú dobrotu a jemnosť. Obe sú veľmi úprimné, čo je vemi dôležité pre ich postavu. Kate sa vôbec nemusí podobať na Iris, sú totiž spriaznené duchom, silne spolu súznejú".
       
Richard Eyre označuje obsadenie mladej Iris a mladého Johna za rovnako dôležité, ako ich starších proťajškov :"Bolo obrovské šťastie, že Kate Winsletová mala voľno a s nadšením prijala túto úlohu. Judi má v sebe napriek svojmu veku kus mladosti, a Kate je priam zázračne fyzicky i pocitovo jej skutočným alter egom. Majú totiž podobného ducha a vnútorne ľudsky sa cítia naozaj spriaznené. Kate je veľmi vyspelá a premýšľavá žena, a jej najväčšou silou je podobne ako u Judi jej ľudskosť."  

Kate Winsletovú priviedli k nakrúcaniu "Iris" hlavne dve veci :"V prvom rade scenár, a budem úprimná, ponuka hrať mladú Judi Denchovú bola veľká pocta. Povedala som si - akoby som to mohla nerobiť ? Navyše, keď bola Iris Murdochová mladá žena, bola veľmi intelektuálne založená, veľmi vášnivá, trochu divoká bisexuálna žena, a tak som si povedala - to je výzva ! Celý rok predtým som nepracovala, a pri návrate som chcela urobiť niečo výnimočné. A presne tento film bol tým pravým impulzom."   

"Bola to aj veľká zábava, pretože John a Iris boli zábavní ľudia. Veľmi inteligentní, radi sa rozprávali o vážnych témach, ale boli aj ako deti. Počula som v rádiu jeden rozhovor s Johnom, kde opisoval seba a Iris ako dve deti. Milovali život a vychutnávali ho. Iris milovala ľudí, mužov i ženy, bola to dosť extrémna žena".   

"Tento film nie je len krásny pohľad na niekoho, koho označovali za najinteligentnejšiu ženu Británie, ale aj rozprávanie krásneho príbehu o láske, dojímavého a silného príbehu o dvoch ľuďoch, ktorí si boli navzájom oddaní a záviseli jeden na druhom. Zároveň však boli úplne nezávislí a samostatné individuality. O skutočnej láske môžeme povedať, že keď niekoho naozaj milujete, nechcete ho meniť. Chcete, aby bol tým, kým je, aby bol slobodný. A to oni mali."

"Zahrabala som sa do kníh Johna Bayleyho, pozerala si dokumenty a čítala som o nej všetko, čo som našla. Teraz už viem pomerne dosť o nej a jej živote, hlavne keď bola mladá. Knihy sa viac venujú jej zrelšiemu veku. Chcela som sa jej osobne priblížiť čo najviac, som i vedomá toho, že tieto veci sa naozaj stali a v dialógoch sú veci, ktoré si oni naozaj povedali. Záležalo mi na tom, aby sme to urobili verne."         

"Ľudia vraveli o Iris, že mala úžasného ducha, bola veľmi slobodná, milovala vodu, rieky, more. Takže za svoje hriechy som opäť vo vode. Myslím, že v tomto zmysle bola veľmi živelný človek, tak ako aj ja. V tomto sa jej cítim blízka".   

Kate spomína na úryvok z Irisinho denníka, v ktorom píše o svojom prvom stretnutí s Johnom :"Voľne sa tam píše - šla som si zatancovať do St.Anthony`s, veľa som vypila, spadla som a tuším som sa zamilovala do J. Myslím že ona cítila, že ju John miloval, že je milovaná, a prečo mu to neopätovať ? Viem, prečo sa žena ako Iris Murdochová zamilovala do Johna - pretože bol taký nevinný, a ochotný akceptovať druhých ľudí takých, akí sú. A Iris bola presne taká."

Všetci štyria hlavní herci mali vo filme scény vo vode, na čo je Kate po nakrúcaní "Titanicu" zvyknutá :"Zopár pokameramanov-potápačov pracovalo aj na "Titanicu" a dali si pod skafandre tričká s logom "Titanicu". Potom sa rozopli a zavolali - Kate, pozri na toto ! Smiala som sa im - myslíte, že je to vtipné ? Našťastie mám rada vodu, čo mi trochu pomohlo, pretože Iris milovala vodu. Našťastie sme filmovali v teplej."     

Kate si v tomto filme dokonca aj zaspievala :"Vždy som z toho veľmi nervózna, pretože nie som školená speváčka a nemyslím, že viem spievať. Nohy sa mi trochu triasli, ale našťatie to bola krásna pieseň. Iris učila spievať jej mama v Dubline, a zhodou okolností aj Judi Denchovú naučia jej mama tú istú pieseň, takže mi s ňou pomohla."    

"Jim Broadbent bol ideálnou voľbou do postavy Johna Bayleyho. Keď sme si raz predstavili jeho, bolo nemožné predstaviť si niekoho iného. Vie brilantne pozorovať správanie ľudí, a prenikol do postavy Johna Bayleyho úplne neuveriteľne. Uvedomte si, že dokázal hrať niekoho, kto je o dvadsať rokov starší ako on s neuveriteľnou ľahkosťou."

"Tak ako Jim Broadbent aj Hugh Bonneville, ktorý hrá Johna v mladosti, je tak trochu odlišný herec v tom, že nie je typický romantický herec, skôr charakterový. Aj fyzicky sa dosť podobajú a navzájom pozorovali voju mimiku, takže prechod postavy z mladého do staršieho veku je úplne prirodzený."   

Návrhárka scény Gemma Jacksonová musela vytvoriť podobu Irisinho a Johnovho známeho a takmer neuveriteľne neusporiadaného domu so záhradou v štúdiách v Pinewood : "Bolo dôležité vytvoriť svet, v ktorom obaja žili. Istým spôsobom musel byť trochu menej extrémny, pretože v takomto type filmu nechcete, aby niečo veľmi vytŕčalo. V posledných rokoch života ale Iris napríklad na svojich prechádzkach zbierala rôzne veci a nosila ich domov - starú rukavicu, kusy dreva či kamene, tak som musela pamätať aj na to."    

Scenárista Charles Wood vraví :"Stanoviť náladu filmu bolo naozaj to najťažšie. Nesmel byť priveľmi sentimentálny, ale presvedčivý obraz života dvoch ľudí. Párkrát som sa kedysi s Iris stretol. Bolá úžaná, veľmi veselá a zaujímavá, ale hlavne úplne v pohode sama so sebou. Vôbec si nezakladala na tom, že je ospevovaná autorka. Ona i John boli veľmi otvorení a priateľskí ľudia. Vždy je ťažké vkladať slová do úst ľudí, ktorí žili, ak ste ich nepoznali, ale keďže som ju poznal, bolo mi trochu ľahšie." 

Richard Eyre :"Dúfam, že výsledkom je život oslavujúci film. Mnoho divákov o Iris nemuselo vôbec nikdy počuť, a tak ho môžu vidieť ako dojímavý a často zábavný film a dvoch ľuďoch, a čo sa im prihodilo. Fakt, že je to o Iris Murdochovej, mu dodáva na zaujímavosti, ale mohlo by ísť o hocikoho. Keďže Iri a John neboli filmovými hviezdami, naozaj pôsobia ako obyčajní ľudia. Tento film ukazuje, aká môže byť skutočná láska."

O HERCOCH :

JUDI DENCHová - (staršia Iris)  
Jedna z najuznávanejších súčasných herečiek, známa vynikajúcim charakterovým herectvom. Za "Iris" a "Čokoládu" bola nominovaná na Oscara. Predtým získala Zlatý glóbus, cenu BAFTA a nomináciu na Oscara za film "Pani Brownová", a nomináciu na Oscara a cenu BAFTA za "Zamilovaného Shakespeara". Hrala aj vo filmoch ako "Čaj s Mussoliim", "Izba  výhľadom" či "Hamlet", ale aj v bondovkách "Zlaté oko", "Zajtrajšok nikdy nezomiera" a "Jeden svet nestačí". Film je však len jednou vetvou jej kariéry, pretože už 40 rokov hrá v divadle v Londýne i na Broadway.     

KATE WINSLETová - (mladá Iris)
Preslávila sa filmom "Titanic", za ktorý bola nominovaná na Oscara. Jej ďalšími filmami sú"Rozum a cit" (cena BAFTA a nominácia na Oscara), "Ako dym", "Nebeské stvorenia", "Hamlet", "Enigma", "Jude" a "Hideous Kinky".    

JIM BROADBENT - (starý John Bayley)
Tento skúsený britský herec hral vo filmoch "Denník Bridget Jonesovej", "Moulin Rouge", "Tichý hlas", "Pomstitelia", "Hra na plač", "Brazil", "Piadiľudia", "Richard III", "Výstrely na Broadway" a "Topsy Turvy". Jeho ostatným filmom je "Gangs in New York", v ktorom hral jednu z hlavných úloh. 

HUGH BONNEVILLE - (mladý John Bayley)
 Hral vo filmoch "Notting Hill", "Zajtrajšok nikdy nezomiera", "Frankenstein", "Mansfield Park", "Dohola", "Môj Napoleon" či "High Heel and Low Lifes". 
 PENELOPE WILTONová - (Janet Stoneová)
 Hrala vo filmoch "Milenka francúzskeho poručíka", "Výkrik slobody", "Clockwise", "Carrington" a "Joseph Andrews".  

SAMUEL WEST - (mladý Maurice)
 Hral vo filmoch "Notting Hill", "Howard`s End", "Chaos", "Carrington", "Complicity", "Reunion" či "Stiff Upper Lips".

TIMOTHY WEST - (starý Maurice)
 Hral v klasickej verzii filmu "Šakal", a vo filmoch "102 dalmatíncov", "Oliver Twist", "Výkrik slobody", "Nicholas a Alexandra", "Johanka z Arku" či "Thirty Nine Steps".

ELEANOR BRONová - (riaditeľka Somerville College)  
 Hrala vo filmoch "Zmluva s diablom", "The House of Mirth", "A Little Princess", "Help!", "A Little Princess", "Women in Love", "Black Beauty" či "Deadly Advice".