PREVIEW: FRIDA |
PREVIEW: FRIDA |
Tragická nehoda v septembri 1925 navždy neodvratne zmenila život mladej dievčiny menom Frida Kahlo. Práve cestovala autobusom so svojim dávnym priateľom Alejandrom Gomez Ariasom, keď sa autobus zrazil s električkou a pri nehode zahynulo niekoľko ľudí a mnoho ďalších sa ťažko zranilo. Fridu našli polonahú medzi troskami pokrytú krvou a zlatým prachom, napichnutú na kovovú tyč. Mala ťažko poškodenú chrbticu, rebrá, panvu a kľúčnu kosť, pravú nohu, postihnutú detskou obrnou, zlomenú na mnohých miestach. Tyč vošla ľavým bokom do jej lona a zapríčinila problémy s donosením detí.
Nasledovalo mnoho mesiacov bolestivého a náročného liečenia pomocou viacerých vtedy len experimentálnych a často priam barbarských operácií, korzetov, a naťahovania kostí i svalov. Najväčšiu bolesť však Fride spôsobovala izolácia a osamelosť, s ktorou sa pokúšala vyrovnať pomocou prenášania svojich pocitov do svojich malieb.
Jej rodičia predali takmer všetok svoj majetok kvôli operáciám a podporovali ju v jej novo objavenej záľube v maľovaní. Priniesli jej špeciálne upravený stojan a zrkadlo k posteli, aby mohla byť sama sebe modelom.
Keď mohla Frida opäť chodiť, nabrala odvahu navštíviť známeho umeleckého kritika Diega Riveru, ktorého neuchvátil len jej talent, ale aj jej odvaha, šarm a krása. Ich stretnutie bolo najdôležitejším momentom v živote ich oboch. Diego povedal: "Vtedy som to nevedel, ale Frida sa stala najdôležitejším človekom v mojom živote". Pre Fridu bolo jeho povzbudenie dôležité pre jej umelecký vývin, ale neskôr o ich vzťahu povedala: "V živote som zažila dve veľké nehody - pri jednej ma zrazila električka, tou druhou bol Diego."
Diego a Frida sa vzali 21.augusta 1929. Jej matka ich zväzok odmietala a okruh ich priateľov o ňom pochyboval, ale oni obaja verili, že sú pre seba stvorení a sľúbili si vernosť v živote - aj keď nie v láske. Diegova exmanželka Lupe Marinová sa časom stala Fridinou veľkou priateľkou.
V roku 1930 pri pobyte v USA Frida zistila, že je tehotná, ale Diego sa jej tehotenstva obával. Právom. Obaja sa stali miláčikmi umeleckých kruhov v Amerike, a po potrate Frida namaľovala svoje najslávnejšie obrazy. Po Diegovom konflikte s Rockefellerom ohľadne portrétu Lenina sa v roku 1933 pár vrátil do Mexika, a Diego svoju depresiu riešil románikom Fridinou sestrou Cristinou. Neskôr poprosil Fridu, aby mu pomohla prichýliť ruského revolucionára Leona Trockého. Po dvojročnej milostnej afére medzi Fridou a Trockým obaja šli vlastnou cestou, a francúzsky surrealista Breton pomohol Fride k výstave v Paríži v januári roku 1939. Tá napriek úspechu v Európe túžila po Mexiku a Diegovi, ale ten požiadal o rozvod. To zapríčinilo zhoršenie jej zdravotného stavu, na druhej strane však znamenalo začiatok jej najplodnejšieho umeleckého obdobia. Po zavraždení Trockého ju vypočúvala polícia a jej zdravie sa ešte zhoršilo. Museli jej amputovať prsty na nohách, operovať chrbticu, liečiť infekciu obličiek a v korzete upútať dolu hlavou do oceľovej konštrukcie. Jej jedinou požiadavkou bolo, aby mohla aj v takom stave maľovať.
Práve potom ju však prekvapil príchod Diega a jeho návrh na opätovné manželstvo. Vzali sa v roku 1940 a nasledovalo šťastné druhé manželstvo. Diego bol blízko pri nej počas jej deväťmesačnej hospitalizácie v roku 1950, i po amputácii pravej nohy v roku 1953. Jej život plný bolesti, sa stával neznesiteľným, a 13.júla 1954 vážne chorá Frida zavolala Diega k svojej posteli a darovala mu darček k ich 25.výročiu - starobylý prsteň, hoci výročie malo byť až o dva týždne. Tej noci Frida v spánku skonala, týždeň po svojich 47.narodeninách.
Až do polovice 80.rokov mimo Mexika v podstate neznáma Frida Kahlo, je dnes najoslavovanejšou maliarkou sveta, a jej obrazy sa predávajú za rekordné ceny. Bolo o nej napísaných vyše sto kníh, a Americká pošta vydala pamätnú známku s jej portrétom.
O príčinách popularity jej diel je veľa teórií. Väčšina sa však zhoduje, že dokázala spojiť osobné, umelecké a politické prvky takým organickým, brutálne úprimným spôsobom, že jej život a umenie sú neoddeliteľné. Frida nielen pretvorila svoje ja na kultúrne a politické vyjadrenie, ale preniesla svoje city, obavy, bolesť, túžby a lásky do často šokujúcich, otvorených a nezabudnuteľných obrazov. Jej posadnutosť Diegom je evidentná v mnohých maľbách, ktoré ho predstavujú ako jej "tretie oko", dieťa alebo druhú polovičku. Napriek mnohým problémom ich partnerstvo pretrvalo až do konca.
"Bol to zvláštny a veľmi jedinečný príbeh," vraví Salma Hayeková, ktorá hrá Fridu. "Diego potreboval byť stále slobodný a neustále hýčkaný. Frida ho milovala bez hraníc a podmienok, a jej schopnosť takejto lásky Diega zmenila, a nakoniec bol aj on schopný takejto lásky k nej."
"Je to úžasný a epický milostný príbeh," vraví Alfred Molina, predstaviteľ Diega. "Vzali sa dvakrát a prežili spolu výnimočný život. Zdieľali spolu lásku, politiku, lásku k umeniu a pocit dôležitosti toho, čo robili. Mali aj spoločných milencov a viedli veľmi nekonvenčný život, ktorý bol provokujúci a šokujúci pre ľudí ich doby." Niektorí sú šokovaní dodnes. Ich otvorené manželstvo, nevery, Fridina bisexualita, žiarlivosť však urobili z ich vzťahu niečo neobyčajné.
"Ich láska pretrvala, pretože bola skutočná," vraví režisérka Julie Taymorová. "Začala vzájomnou úctou jedného k druhému ako k umelcovi a duchovnému spriaznencovi, a rozvinula sa do hlbokej intelektuálnej, umeleckej a erotickej príťažlivosti. Fridin silný zmysel pre slobodu a nezávislosť Diega oslobodzoval, zatiaľ čo on bol pre ňu zdrojom povzbudenia a inšpirácie. Napriek všetkým krízam a rozchodom stále k sebe cítili hlbokú úprimnosť a lásku. Keď k nej Diego prišiel v jej najväčšej kríze, povedal jej - chýbame mi. Potreboval ju, potrebovali sa navzájom. Suma ich oboch bola väčšia než každý osamote."
Pre Salmu Hayekovú bol kľúčom k sile ich lásky bola ich "túžba objaviť, kým ten druhý je, a kým sú oni sami. Frida mala veľkú odvahu byť sama sebou a prijať život tak, ako prišiel a intenzívne vychutnávať každú jeho sekundu, aj utrpenie. Jej vášeň prebudila vášeň aj vo mne."
O Fride bolo napísaných mnoho kníh, ale podrobný životopis od Haydena Herreru je považovaný za najvýstižnejší portrét umelkyne. Producentka Nancy Hardinová vraví: "Získala som práva na túto knihu hneď ako vyšla v roku 1983, a obišla som všetky štúdiá. Nikto nemal záujem. Nikto." Hardinová nemohla nájsť štúdio, ktoré by chcelo nakrútiť film o vlastne neznámej mexickej maliarke. Po desaťročiach relatívnej nevedomosti však v 90.rokoch priam explodovala sláva Fridinho diela a presne v hollywoodskom štýle záujem o jej príbeh vyletel na vrchol. Zrazu bolo meno Frida tým najskloňovanejším. Hardinová spomína: "V roku 1993 som od všetkých počula nie, ale keď som sa o tri mesiace vrátila, všetci mali ten scenár. Z nikoho na všetkých. Bolo to neuveriteľné."
Salma Hayeková, dávna Fridina obdivovateľka, počula o záujme režiséra Luisa Valdeza sfilmovať jej príbeh, a hoci vtedy ešte neznáma, rozhodla sa zabojovať o hlavnú úlohu. Keď jej došla odpoveď, že je na úlohu príliš mladá, odpovedala - "Tak budete musieť počkať, kým budem dosť stará." Jej slová boli priam prorocké, pretože film sa nezačal nakrúcať ešte dlhý čas. Zatiaľ sa Salma stala známou herečkou, a spoločnosť Trimark s ňou podpísala zmluvu. Neskôr sa však táto malá spoločnosť rozhodla film nenakrútiť, ale nechala Hayekovej možnosť ponúknuť ho inej spoločnosti. Salma nezačala zúfať a bola trpezlivá: "Už nedokážem odhadnúť moment, keď som ešte pripravovala nakrúcanie filmu, a kedy sa už stala súčasťou môjho života. Často som niekam letela na nejakú jej výstavu, rozprávala som sa s ľuďmi, ktorí ju poznali či sa s ňou stretli. Mnohí z nich sa stali mojimi priateľmi. Frida a tento film nie je ako iné postavy, ktoré zahráte a potom idete ďalej. Zostane navždy časťou môjho života."
Hayeková pokračovala v skladaní jednotlivých prvkov, dôležitých pre film. Keď Diego Rivera zomrel, odkázal práva na Fridine a svoje diela mexickému ľudu a poveril ich spravovanie svojej dávnej milenke Dolores Olmedovej, ktorá vlastní 25 Fridinych a 137 Diegovych obrazov vo svojom múzeu. Salma Hayeková bola jediným perspektívnym producentom, ktorý prišiel priamo za Olmedovou. Tá bola potešená herečkiným nadšením a obdivom k Fride, a ponúkla jej práva na Fridine diela na obdobie piatich rokov. Zomrela v júli 2002. S požehnaním Fridinych pozostalých začala Hayeková skladať svoje ideálne herecké obsadenie. Najskôr oslovila Alfreda Molinu, jej jediného adepta na úlohu Diega Riveru. Ten o Salme vraví: "Má neuveriteľnú energiu, vášeň, odvahu a vytrvalosť. Je veľmi inteligentná a pracovitá, hotové dynamo. Fakt že tento film vznikol, zatiaľ čo iné projekty zlyhali, je dôkazom jej sily a schopností ako producentky."
Geoffrey Rush spomína: "Náhodou sme spolu leteli lietadlom do Las Vegas. Nikdy dovtedy sme sa nestretli a tento projekt akosi prišiel do reči. Jej vášeň, odhodlanie a praktickosť boli veľmi inšpirujúce, a ja som zostal verný svojmu inštinktu, ktorý sa ozval vtedy, keď o tomto filme začala rozprávať."
Vyzbrojená vysnívaným hereckým obsadením Hayeková šla do spoločnosti Miramax, a jej šéf ohromený jej odhodlaním a pripravenosťou, súhlasil s financovaním a angažoval režisérku Julie Taymorovú, držiteľku Tony Award: "Prvá vec, o ktorej sme so Salmou hovorili bola, že film bude rovnako umelecký ako žena, o ktorej je. To sa ľahko povie, ale ťažšie vykoná."
Po rokoch odmietania a zatvorených dverí sa film "Frida" sa začal nakrúcať na jar roku 2001. Salma Hayeková vraví: "Čakala som, že urobím film, ktorý povie niečo úžasné o Mexiku a o jednej výnimočnej žene, ale Frida mi dala aj niečo, s čím som vôbec nepočítala. Bol to extra darček. Film mi ukázal, ako ma majú radi moji priatelia a blízki. To bolo osobne ešte oveľa úžasnejšie ako všetko naokolo. Tento film mi už dal niečo, čo možno málo ľudí zažije za celý život - dôkaz lásky a priateľstva. To je Fridin dar mne."
Oslavovaná kritikmi i divákmi za jej broadwayský muzikál "Leví kráľ" a filmový debut "Titus", Julie Taymorová je označovaná za režisérku odvážnych a surreálnych príbehov. Jej schopnosť preniesť svoju silnú vizuálnu imagináciu do silných a farbistých príbehov, z nej urobila ideálnu pre príbeh života Fridy Kahlo. Salma Hayeková o nej vraví: "Ako žena a umelkyňa má skúsenosti a predstavivosť na pochopenie zvláštneho Fridinho sveta. Frida videla svet inak, videla ho výtvarným spôsobom. Julie to dokázala preniesť do tohto filmu. Vie, ako ukázať Fridinu bolesť, čo si myslí a cíti, všetko to, čo je za jej obrazmi."